Ceny zlata počas utorkového obchodovania klesli uprostred rastu amerického dolára voči väčšine hlavných mien a zároveň sa trh naďalej sústreďoval na vývoj obchodných vojen.

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že jeho administratíva zavedie od 1. augusta 25 % clo na dovoz z Južnej Kórey a Japonska v rámci nového kola colných správ, ktoré budú zaslané viacerým zahraničným krajinám.

Biely dom v pondelok potvrdil, že prezident Trump podpíše výkonný príkaz na predĺženie dočasného zmrazenia takzvaných „recipročných ciel“ do 1. augusta, čím poskytne cieľovým krajinám dodatočné trojtýždňové obdobie na dosiahnutie obchodných dohôd so Spojenými štátmi.

Trump dnes vyhlásil, že po 1. auguste nedôjde k žiadnemu predĺženiu konečného termínu na zavedenie dodatočných ciel.

Americký minister financií Scott Bessent sa k obchodnej politike vyjadril s tým, že clá do konca tohto roka vygenerujú pre Spojené štáty príjmy presahujúce 300 miliárd dolárov.

V inej súvislosti Trump obnovil svoje útoky na predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella a požadoval jeho okamžitú rezignáciu.

Index amerického dolára vzrástol k 19:10 GMT o menej ako 0,1 % na 97,5 bodu, pričom dosiahol maximum 97,8 bodu a minimum 97,1 bodu.

Pokiaľ ide o obchodovanie, spotové kontrakty na zlato klesli k 19:11 GMT o 0,8 % na 3 315,10 USD za uncu.

Americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením dodatočných 10 % ciel na akúkoľvek krajinu, ktorá bude podporovať to, čo označil za „protiamerickú politiku“ vydanú skupinou BRICS, politickým a diplomatickým koordinačným fórom združujúcim 11 krajín.

Trump v nedeľu večer prostredníctvom platformy Truth Social uviedol, že na každú krajinu, ktorá sa pripojí k protiamerickej politike prijatej skupinami BRICS, sa vzťahuje dodatočné 10 % clo a že z tejto politiky nebudú žiadne výnimky.

Trump presne neobjasnil, čo v tejto súvislosti myslí pod pojmom „protiamerická politika“, ale predtým skupinu varoval pred vytvorením novej meny BRICS alebo podporou akejkoľvek alternatívy k „veľkému americkému doláru“.

Na záver summitu BRICS, ktorý sa konal v pondelok v Rio de Janeiro, brazílsky prezident Lula da Silva reagoval na Trumpovu hrozbu slovami, že svet sa zmenil a že nikto nechce cisára. Dodal, že BRICS je skupina krajín, ktoré hľadajú nový spôsob ekonomickej organizácie sveta, a preto sa niektorí cítia v BRICS nepríjemne.

Trumpova hrozba prichádza pred plánovaným oznámením colných dohôd

Táto hrozba nasledovala po Trumpovom vyhlásení, že colné dohody a listy s viacerými krajinami budú zverejnené od pondelka o 12:00 východného času, pred termínom dočasného zmrazenia ciel stanoveným na 9. júla.

Hoci sa krajiny vyzývajú, aby dohody uzavreli pred 9. júlom, Trumpova administratíva neskôr objasnila, že vyššie clá nenadobudnú účinnosť pred 1. augustom.

Od pondelkového popoludnia zverejnil Trump na sociálnych sieťach veľké množstvo listov o obchodných dohodách.

Zaviedol 25 % clo na dovoz z Južnej Kórey a Japonska a oznámil nové colné sadzby pre dvanásť ďalších krajín.

Pred týmto týždňom Trump oznámil colné dohody iba s tromi krajinami: Spojeným kráľovstvom, Čínou a Vietnamom.

Trumpova hrozba sa vznášala nad ukončením summitu BRICS v Brazílii

Počas záverečnej časti dvojdňového summitu BRICS dominovala atmosfére Trumpova priama hrozba, keďže zúčastnení lídri v nedeľu podpísali spoločné vyhlásenie s názvom „Posilnenie spolupráce juh-juh pre inkluzívnejšiu a udržateľnejšiu správu vecí verejných“.

V pondelok si lídri zachovali jednotný postoj v reakcii na Trumpove hrozby.

Čo je to skupina BRICS?

Skupina BRICS bola založená v roku 2001 – pôvodne pozostávala z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky – ako fórum pre rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti obchodu, bezpečnosti a diplomacie.

Južná Afrika bola pozvaná do EÚ v roku 2010 a odvtedy sa pridali ďalšie krajiny vrátane Saudskej Arábie, Egypta, Iránu, Etiópie, Spojených arabských emirátov a Indonézie, čím sa celkový počet krajín zvýšil na 11.

BRICS si počas minuloročného summitu nadviazala vzťahy aj so strategickými partnerskými krajinami vrátane Bieloruska, Bolívie, Kazachstanu, Kuby, Malajzie, Thajska, Ugandy, Uzbekistanu a Nigérie a Vietnam bol v júni oficiálne vyhlásený za desiatu partnerskú krajinu.

Táto skupina predstavuje výzvu pre unipolárnu víziu globálnej moci, ktorá stavia Spojené štáty do role dominantnej superveľmoci.

Namiesto toho BRICS presadzuje multipolárny model, v ktorom rôzne krajiny spolupracujú na globálnej scéne.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že éra dominancie USA nad globálnym systémom sa skončila a že prechod na multipolárny poriadok sa už začal.

BRICS uvádza, že sa podieľa 24 % na svetovom obchode a predstavuje 39 % svetového HDP.

V prvý deň tohtoročného summitu vydali krajiny BRICS spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad „svojvoľným zvýšením ciel“, bez toho, aby priamo menovali Spojené štáty alebo Trumpa.

Vo vyhlásení sa uvádza, že skupina je vážne znepokojená eskaláciou jednostranných colných opatrení a necolných bariér, ktoré narúšajú obchod a porušujú pravidlá WTO.

Krajiny BRICS tiež zdôraznili svoju víziu budúcnosti globálneho systému a uviedli dôležitosť globálneho Juhu ako hnacej sily pozitívnych zmien, najmä uprostred rastúcich medzinárodných výziev vrátane eskalácie geopolitického napätia, hospodárskeho spomalenia, rýchlych technologických transformácií, rastúceho protekcionizmu a migračných výziev.

Ako reagovali lídri BRICS na Trumpovu hrozbu?

Brazílsky prezident nebol jediný, kto reagoval na Trumpovu verejnú hrozbu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že BRICS nekoná s úmyslom podkopávať iné krajiny.

Dodal, že podobné vyhlásenia už zazneli aj od prezidenta Trumpa, ale je dôležité zdôrazniť, že jedinečnosť skupiny ako BRICS spočíva v tom, že združuje krajiny so spoločnými víziami spolupráce založenej na ich suverénnych záujmoch a že táto spolupráca nikdy nebola a nikdy nebude namierená proti tretím stranám.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že je proti používaniu ciel ako nástroja nátlaku.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning vyhlásil, že postoj Číny k zvýšeniu amerických ciel je veľmi jasný a že obchodné vojny nemajú víťazov a ekonomický protekcionizmus nikam nevedie.

Hovorca juhoafrického ministerstva obchodu Kameel Alli agentúre Reuters povedal, že krajina stále čaká na oficiálne oznámenie od Spojených štátov týkajúce sa svojej obchodnej dohody, ale uviedol, že rokovania zostávajú konštruktívne a produktívne a zopakoval, že Južná Afrika nie je proti Amerike.

Indonézska koordinačná ministerka hospodárstva Airlangga Hartarto má v pondelok po skončení summitu BRICS odcestovať do Spojených štátov, pričom sa očakáva, že clá budú hlavným bodom programu.

Predchádzajúce hrozby Trumpa pre BRICS.

Nie je to prvýkrát, čo Trump vyhrážal skupine BRICS.

V novembri, po svojom víťazstve v prezidentských voľbách, pohrozil, že krajinám BRICS uvalí 100 % clá, ak sa rozhodnú „odkloniť“ od amerického dolára.

Trump vtedy povedal, že myšlienka krajín BRICS, ktoré sa snažia opustiť dolár, zatiaľ čo USA nič nerobia, je preč a že USA požadujú od týchto krajín záväzok, že nevytvoria novú menu BRICS ani nepodporia žiadnu alternatívu k skvelému americkému doláru, inak by mali očakávať 100 % clá a rozlúčiť sa s úžasným americkým trhom.

Americké akciové indexy počas utorkového obchodovania mierne klesli, keďže trhy pokračovali v hodnotení obchodnej politiky administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Spojené štáty predtým stanovili 9. júl ako konečný termín pre krajiny na dosiahnutie obchodnej dohody, ale americkí predstavitelia teraz tvrdia, že clá začnú platiť 1. augusta a Trump uviedol, že v prípade, že sa nedosiahne žiadna dohoda, pošle krajinám listy s informáciami o colných sadzbách.

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že jeho administratíva zavedie od 1. augusta 25 % clá na dovoz z Južnej Kórey a Japonska v rámci nového kola listov, ktoré má zaslať viacerým zahraničným krajinám.

Biely dom v pondelok tiež potvrdil, že prezident Trump podpíše výkonný príkaz, ktorým sa do 1. augusta predlžuje dočasné zmrazenie takzvaných „recipročných ciel“, čím sa cieľovým krajinám poskytne dodatočná trojtýždňová lehota na uzavretie obchodných dohôd so Spojenými štátmi.

Na obchodnom fronte klesol index Dow Jones Industrial Average o 0,3 % – čo zodpovedá 148 bodom – na 44 258 bodov do 16:29 GMT, zatiaľ čo širší index S&P 500 klesol o 0,1 % (8 bodov) na 6 222 bodov a index Nasdaq Composite klesol o 0,1 % (13 bodov) na 20 402 bodov.

Ceny medi v utorok mierne klesli po tom, čo sa vzdali skorších ziskov, pod tlakom silnejúceho amerického dolára a rastúcich obáv z globálneho spomalenia ekonomiky a slabnúceho dopytu v dôsledku nových amerických ciel. Podľa obchodníkov na trh vplývali aj rastúce zásoby medi.

Meď sa blíži k 3-mesačnému maximu

Cena referenčnej medi na Londýnskej burze kovov (LME) k 10:30 GMT mierne vzrástla o 0,1 % na 9 835 USD za metrickú tonu, čím sa pohybovala blízko trojmesačného maxima z minulého týždňa, ktoré bolo 10 020,50 USD.

Skoršia podpora pochádzala zo slabšieho dolára, ktorý robí komodity denominované v dolároch atraktívnejšími pre držiteľov iných mien, čo potenciálne zvyšuje dopyt po priemyselných kovoch, ako je meď.

Americké clá vrhajú tieň

USA v pondelok vydali 14 krajinám formálne oznámenia, v ktorých oznámili nové clá v rozmedzí od 25 % do 40 %, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 1. augusta po tom, čo boli odložené z pôvodného termínu 9. júla.

Prezident Donald Trump tiež pohrozil dodatočným 10-percentným clom pre krajiny BRICS – vrátane Brazílie, Ruska, Indie a Číny – ak, ako uviedol, budú počas svojho prebiehajúceho summitu v Brazílii pokračovať v „protiamerickej politike“.

Zásoby medi rastú, ale trh stále potrebuje dodávky

Zásoby medi v skladoch registrovaných na LME vzrástli na 102 500 ton, čo predstavuje nárast o 13 % (11 875 ton) od 27. júna, čím sa zmiernili bezprostredné obavy o dodávky.

Obchodníci však poznamenali, že na trhu stále chýba dostatok fyzických dodávok na uspokojenie dopytu. Miera zrušenia, ktorá sleduje materiál z dôvodu opustenia skladov, dosiahla 36 %, čo naznačuje, že čoskoro by sa malo vyexpedovať 37 100 ton.

Medzitým sa rozdiel medzi spotovou a nasledujúcou dodacou lehotou (tom-next spread, teda rozdiel medzi dodaním na nasledujúci deň) rozšíril na 13 dolárov za tonu pred vyrovnaním zmluvy budúci týždeň, keď sa krátke pozície musia buď uzavrieť, alebo previesť.

Pohyb iných základných kovov

Cena hliníka vzrástla o 0,3 % na 2 582 USD/tonu, hoci zásoby na burze LME od 25. júna vzrástli o 47 450 ton na 384 350 ton, čím sa prémia v hotovosti zmenila na diskont.

Cena zinku vzrástla o 0,8 % na 2 706 USD/tona.

Cena olova vzrástla o 0,4 % na 2 045 USD/tona.

Cín vzrástol o 0,4 % na 33 410 USD/tona.

Cena niklu klesla o 0,3 % na 15 130 USD za tonu.

Index amerického dolára vzrástol do 15:54 GMT o 0,3 % na 97,7, pričom dosiahol relačné maximum 97,8 a minimum 97,1.

V americkom obchodovaní klesli futures kontrakty na meď s dodaním v septembri na burze COMEX k 15:52 GMT o 0,8 % na 4,98 USD za libru.