Ceny zlata v piatok na európskych trhoch klesli prvýkrát za posledné štyri dni, čím sa spomalili zo sedemtýždňového maxima, a to uprostred korekčných krokov a realizácie ziskov, ako aj tlaku z oživenia amerického dolára voči košu svetových mien.

Napriek poklesu by drahý kov, zlato, mal zaznamenať týždenný zisk, podporený výsledkom zasadnutia Federálneho rezervného systému o menovej politike, ktoré nebolo tak optimistické, ako trhy očakávali.

Prehľad cien

• Ceny zlata dnes: Ceny zlata klesli približne o 0,4 % na 4 264,77 USD z otváracej úrovne 4 280,46 USD, pričom dosiahli relačné maximum na úrovni 4 282,44 USD.

• Pri štvrtkovom vyrovnaní ceny zlata vzrástli o 1,25 %, čo predstavuje tretí denný nárast v rade, a dosiahli sedemtýždňové maximum na úrovni 4 285,93 USD za uncu, pričom ich podporoval slabší americký dolár po zverejnení slabších týždenných údajov o žiadostiach o podporu v nezamestnanosti v USA.

Americký dolár

Index amerického dolára v piatok vzrástol približne o 0,1 %, čím sa zotavil z dvojmesačného minima 98,13 bodu, čo odráža oživenie americkej meny voči košu hlavných a sekundárnych mien.

Okrem výhodných nákupov z nižších úrovní prichádza oživenie dolára v čase, keď investori očakávajú jasnejšie a silnejšie dôkazy o vývoji úrokových sadzieb v USA v roku 2026.

Týždenný výkon

Počas tohto týždenného obchodovania, ktoré sa oficiálne končí dnešným vyrovnaním, ceny zlata vzrástli približne o 1,7 %, čo je na ceste k druhému týždennému zisku za posledné tri týždne.

Federálny rezervný systém

• V súlade s očakávaniami sa Federálny rezervný systém v stredu rozhodol znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov na 3,75 %, čo je najnižšia úroveň od septembra 2022, čo predstavuje tretie zníženie sadzieb v USA po sebe.

• Rozhodnutie nebolo jednomyseľné, keďže 9 členov hlasovalo za zníženie, zatiaľ čo 3 boli proti. Dvaja členovia uprednostnili ponechanie sadzieb nezmenených, zatiaľ čo jeden člen presadzoval väčšie zníženie o 50 bázických bodov.

• Federálny rezervný systém vo svojom vyhlásení o menovej politike uviedol, že dostupné ukazovatele naznačujú, že hospodárska aktivita sa rozširuje miernym tempom, nárast pracovných miest sa tento rok spomalil a miera nezamestnanosti sa do septembra mierne zvýšila.

• Najväčšia centrálna banka sveta tiež potvrdila, že nedávne ekonomické ukazovatele USA sú v súlade s týmto vývojom a poznamenala, že inflácia zostáva mierne zvýšená.

• Federálny rezervný systém ponechal svoju prognózu cieľovej úrokovej sadzby na úrovni 3,75 % pre tento rok, 3,5 % pre rok 2026 a 3,25 % pre rok 2027.

• Predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell v stredu uviedol, že väčšina členov Fedu podporila zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov a dodal, že pozornosť sa teraz sústredí na dosiahnutie cenovej stability a maximálnej zamestnanosti.

• Powell tiež uviedol, že neočakáva, že zvýšenie úrokových sadzieb bude základným scenárom v budúcnosti, a zdôraznil, že Fed je v dobrej pozícii na to, aby určil načasovanie a rozsah akýchkoľvek dodatočných úprav na základe prichádzajúcich údajov a vyvíjajúcej sa rovnováhy rizík.

Úrokové sadzby v USA

• Podľa nástroja CME FedWatch je oceňovanie pravdepodobnosti ponechania amerických úrokových sadzieb nezmenených na zasadnutí v januári 2026 v súčasnosti stabilné na úrovni 76 %, zatiaľ čo oceňovanie zníženia sadzby o 25 bázických bodov je na úrovni 24 %.

• Aby investori mohli prehodnotiť tieto pravdepodobnosti, pozorne sledujú ďalšie zverejnenia ekonomických údajov z USA, ako aj komentáre predstaviteľov Federálneho rezervného systému.

Vyhliadky na zlato

Soni Kumari, komoditný stratég z ANZ, uviedol, že zlato zostáva vo veľmi pozitívnej pozícii a poznamenal, že investori berú do úvahy skutočnosť, že trh stále predpokladá dve zníženia úrokových sadzieb v USA v budúcom roku, hoci bodový graf Federálneho rezervného systému poukázal iba na jedno zníženie.

SPDR

Objem zlata v SPDR Gold Trust, najväčšom svetovom burzovo obchodovanom fonde krytom zlatom, sa vo štvrtok zvýšil o približne 4,01 metrických ton, čím sa celkové zásoby zvýšili na 1 050,83 metrických ton, čo je najvyššia úroveň od 22. októbra.

Euro v piatok v európskom obchodovaní mierne kleslo voči košu svetových mien, čím sa znížilo z dvojmesačného maxima voči americkému doláru, a to uprostred korekčných krokov a realizácie ziskov, ako aj pokusov americkej meny o zotavenie sa z nízkych úrovní.

Jednotná európska mena euro je na dobrej ceste k tretiemu týždennému zisku v rade, podporená silným dopytom ako jednou z najatraktívnejších investičných príležitostí na devízovom trhu, najmä po zúžení rozdielu v úrokových sadzbách medzi Európou a Spojenými štátmi.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová ocenila nedávne zlepšenie hospodárskej aktivity v eurozóne a naznačila možnosť zvýšenia prognóz rastu na nadchádzajúcom zasadnutí o menovej politike budúci týždeň.

Prehľad cien

• Kurz eura dnes: Euro voči doláru kleslo približne o 0,1 % na 1,1731 USD z otváracej úrovne 1,1738 USD, pričom relačné maximum dosiahlo na úrovni 1,1746 USD.

• Euro ukončilo štvrtkové obchodovanie so ziskom približne 0,4 % voči doláru, čo predstavuje druhý denný zisk za sebou, a dosiahlo dvojmesačné maximum na úrovni 1,1763 USD po zverejnení slabých údajov z amerického trhu práce.

Americký dolár

Index amerického dolára v piatok vzrástol približne o 0,1 %, čím sa zotavil z dvojmesačného minima 98,13 bodu, čo odráža oživenie americkej meny voči košu hlavných a vedľajších mien.

Okrem výhodných nákupov na nižších úrovniach prichádza oživenie dolára v čase, keď investori očakávajú silnejšie a jasnejšie dôkazy o vývoji úrokových sadzieb v USA v roku 2026.

Podľa nástroja CME FedWatch je pravdepodobnosť ponechania amerických úrokových sadzieb na zasadnutí v januári 2026 na nezmenenej úrovni v súčasnosti 76 %, zatiaľ čo cena zníženia sadzieb o 25 bázických bodov je stabilná na úrovni 24 %.

Týždenný výkon

V priebehu tohto týždňa, ktoré sa oficiálne končí dnešným vyrovnaním, jednotná európska mena euro vzrástla voči americkému doláru približne o 0,8 %, čo je na ceste k tretiemu týždennému zisku v rade.

Christine Lagardeová

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová v stredu vyhlásila, že ekonomika eurozóny vykazuje jasnú odolnosť voči obchodnému napätiu a že dynamika rastu sa teraz blíži k svojej potenciálnej úrovni, čo by mohlo ECB prinútiť zvýšiť svoje prognózy rastu na nadchádzajúcom zasadnutí o menovej politike budúci týždeň.

Lagardeová počas podujatia organizovaného denníkom Financial Times dodala, že v najnovšom kole ekonomických prognóz boli odhady revidované smerom nahor a očakáva, že by sa to mohlo stať znova v decembri. Poukázala tiež na zlepšujúce sa ukazovatele dôvery, najmä v podnikateľskom a výrobnom sektore, ako aj na údaje o zamestnanosti, ktoré odrážajú pokračujúcu ekonomickú odolnosť.

Lagardeová potvrdila, že menová politika je „v dobrej kondícii“, čo investori interpretujú ako signál, že nie je potrebné žiadne úpravy úrokových sadzieb.

Európske úrokové sadzby

• Oceňovanie peňažného trhu pre pravdepodobnosť zníženia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov Európskou centrálnou bankou v decembri je v súčasnosti stabilné pod 10 %.

• Zdroje agentúre Reuters uviedli, že Európska centrálna banka pravdepodobne ponechá úrokové sadzby na svojom decembrovom zasadnutí nezmenené.

Úrokový rozdiel

Po rozhodnutí Federálneho rezervného systému z tohto týždňa sa rozdiel v úrokových sadzbách medzi Európou a Spojenými štátmi znížil na 160 bázických bodov v prospech amerických sadzieb, čo je najmenší rozdiel od mája 2022, čo podporuje ďalšie posilňovanie eura voči americkému doláru.

Japonský jen v piatok v ázijskom obchodovaní klesol voči košu hlavných a vedľajších mien, čím sa blíži k prvej strate za posledné tri dni voči americkému doláru, a to uprostred zlepšujúcej sa chuti riskovať na globálnych finančných trhoch a slabšieho dopytu po japonskej mene ako bezpečnom prístave.

Bank of Japan sa má stretnúť budúci týždeň a trhy vo všeobecnosti očakávajú zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Investori pozorne sledujú vyjadrenia guvernéra Kazua Uedu, aby zistili jasnejšie signály o smerovaní menovej politiky v roku 2026.

Prehľad cien

• Kurz japonského jenu dnes: Americký dolár voči jenu vzrástol približne o 0,15 % na 155,77 z otváracej úrovne 155,58, pričom minimum obchodnej relácie bolo zaznamenané na úrovni 155,45.

• Jen ukončil štvrtkové obchodovanie s rastom približne 0,3 % voči doláru, čo predstavuje druhý denný zisk za sebou, podporený predajom amerického dolára po menej optimistickom zasadnutí Federálneho rezervného systému.

Globálne trhy

Americké akciové trhy na Wall Street zaznamenali nové rekordné maximá v celkovo pozitívnom prostredí, najmä po tom, čo Federálny rezervný systém prijal tretie po sebe idúce zníženie úrokových sadzieb v USA.

Fed tiež oznámil, že od 12. decembra začne nakupovať krátkodobé štátne cenné papiere s cieľom riadiť úroveň likvidity na trhu, pričom počiatočné kolo bude mať približne 40 miliárd dolárov v štátnych pokladničných poukážkach.

Toto prichádza okrem približne 15 miliárd dolárov, ktoré Federálny rezervný systém od tohto mesiaca reinvestuje do štátnych dlhopisov z cenných papierov krytých hypotékami so splatnosťou.

Americký dolár

Index amerického dolára v piatok vzrástol približne o 0,1 %, čím sa odrazil od dvojmesačného minima 98,13 bodu, čo odráža oživenie americkej meny voči košu svetových mien.

Okrem výhodných nákupov na nižších úrovniach prichádza oživenie dolára v čase, keď investori očakávajú jasnejšie a silnejšie signály týkajúce sa vývoja úrokových sadzieb v USA v roku 2026.

Bank of Japan

Japonská centrálna banka (Bank of Japan) uskutoční budúci týždeň svoje zasadnutie o menovej politike uprostred silných očakávaní zvýšenia úrokových sadzieb o 25 bázických bodov na úroveň 0,75 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2008, kedy vypukla globálna finančná kríza.

Trhy pozorne sledujú komentáre guvernéra Kazua Uedu k výhľadu menovej politiky v roku 2026 v čase, keď rastú očakávania, že japonská vláda by sa mohla uchýliť k ďalším expanzívnym fiškálnym opatreniam, čo zvyšuje zložitosť politickej situácie, ktorej čelí Bank of Japan.

Japonské úrokové sadzby

• Po zverejnení nedávnych údajov o inflácii a mzdách v Japonsku sa trhové oceňovanie zvýšenia úrokových sadzieb o štvrť percentuálneho bodu zo strany Bank of Japan na decembrovom zasadnutí stabilizovalo nad 80 %.

• Guvernér Bank of Japan Kazuo Ueda minulý týždeň predstavil optimistickejší výhľad pre japonskú ekonomiku a uviedol, že centrálna banka na svojom najbližšom zasadnutí o menovej politike posúdi výhody a nevýhody zvýšenia úrokových sadzieb.

• Traja vládni úradníci agentúre Reuters povedali, že Bank of Japan pravdepodobne zvýši úrokové sadzby koncom decembra tohto roka.

Ako sa zdôrazňuje v novo zverejnenej Národnej bezpečnostnej stratégii, administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa opäť zameriava na udržanie vplyvu a kontroly v Latinskej Amerike. Rastúci tlak Washingtonu na Venezuelu je jasným prejavom tejto novej zahraničnopolitickej doktríny, pričom nedávne zadržanie ropného tankera pri venezuelskom pobreží predstavuje najnovšiu eskaláciu. V tejto súvislosti je dôležité pochopiť, ako sa ropný sektor krajiny stal súčasťou väčšieho geopolitického súboja.

Odkedy Spojené štáty v roku 2015 uvalili sankcie na venezuelskú ropu, produkcia ropy v krajine sa dramaticky zhoršila. Roky klesajúcich príjmov z ropy spôsobili masívny pokles investícií do energetickej infraštruktúry, čo znamená, že aj úplné zrušenie sankcií by mimoriadne sťažilo oživenie produkcie na úroveň pripomínajúcu jej „slávne roky“. Napriek tomu určité uvoľnenie sankcií v posledných rokoch umožnilo Venezuele citeľne zvýšiť produkciu. Najnovšia eskalácia zo strany Bieleho domu – vrátane útokov na lode podozrivé z pašovania drog a zaistenia tankera – však vniesla do vyhliadok venezuelskej produkcie novú neistotu.

Venezuela vlastní najväčšie zásoby ropy na svete, no dnes prispieva iba 1 % k celosvetovým dodávkam. Krajina sa podieľa približne 17 % na celosvetových overených zásobách s viac ako 300 miliardami barelov. Pre porovnanie, Spojené štáty vlastnia približne 81 miliárd barelov. V polovici 90. rokov 20. storočia Venezuela produkovala približne 5 % svetovej ropy.

Roky zlého hospodárenia, nedostatočných investícií a sankcií USA však spôsobili kolaps produkcie. Extrémne ťažká povaha venezuelskej ropy tiež robí ťažbu nákladnou a technicky zložitou. Vzhľadom na stále platné sankcie USA väčšina venezuelskej ropy teraz prúdi do Číny prostredníctvom „tieňových flotíl“, čo umožňuje obom krajinám obchádzať obmedzenia.

V posledných mesiacoch Trumpova administratíva rozšírila svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti Venezuely. Trump nariadil zničenie niekoľkých malých lodí v regióne a obvinil osoby na palube z pašovania drog pre veľké kartely. Administratíva uviedla, že americké sily zabili od začiatku septembra pri 22 potvrdených útokoch v Karibiku a východnom Pacifiku najmenej 87 ľudí. Ide o najväčšiu vojenskú prítomnosť USA v Latinskej Amerike za posledné desaťročia, čo vyvolalo špekulácie, že ďalším krokom by mohli byť pozemné operácie.

V decembri venezuelský prezident Nicolás Maduro vyhlásil, že skutočnou motiváciou americkej vojenskej akcie bola ropa, čo americké ministerstvo zahraničných vecí rýchlo poprel. Kolumbijský prezident Gustavo Petro súhlasil s Madurovým hodnotením a povedal, že trojmesačná vojenská kampaň proti Caracasu nebola ničím iným ako „rokovaniami o rope“. Petro dodal, že Trump „nemyslí na venezuelskú demokraciu, a dokonca ani na obchodovanie s drogami“.

Trump jasne vyjadril svoj postoj k Madurovi a otvorene presadzuje zmenu režimu. Koncom novembra správy naznačovali, že Trump dal Madurovi termín na odstúpenie. Maduro údajne požadoval „globálnu amnestiu“ pre seba a svojich spojencov. Podľa informácií uniknutých do Miami Herald Trump Madurovi povedal: „Môžeš zachrániť seba a svoje najbližšie okolie, ale musíš teraz opustiť krajinu.“ Tie isté správy uviedli, že Trump ponúkol Madurovi, jeho manželke a synovi bezpečný odchod, „iba ak súhlasí s okamžitou rezignáciou“.

Aj napriek Trumpovej jasnej túžbe odstrániť Madura zostáva otázka, či sa usiluje o priamu kontrolu nad venezuelskou ropou, neistá. Vzhľadom na výzvy spojené s ťažbou venezuelskej ultraťažkej ropy a vážne zhoršenie stavu energetickej infraštruktúry krajiny by oživenie produkcie nebolo ani zďaleka jednoduché. Francisco J. Monaldi, riaditeľ Latinskej Ameriky v Bakerovom inštitúte Riceovej univerzity, odhaduje, že venezuelská produkcia je dnes necelých jeden milión barelov denne a naznačuje, že by sa mohla zvýšiť na 4 – 5 miliónov barelov denne, len ak by sa v priebehu desiatich rokov investovalo 100 miliárd dolárov.

Právny vedec a venezuelský expert na ropný priemysel José Ignacio Hernández poznamenal, že „venezuelský ropný sektor je zničený... Nie je to atraktívny krátkodobý trh, najmä pre krajinu ako Spojené štáty, ktorá už má najväčšiu produkciu ropy na svete.“ Dodal, že Maduro už ponúkol americkým firmám prístup k ropným a zlatým projektom vo Venezuele. „Ak by Trump chcel exkluzívnu dohodu o kontrole venezuelskej ropy, prijal by Madurovu ponuku,“ povedal Hernández.

Predpokladá sa, že ropné operácie vo Venezuele sú rozdelené zhruba takto: PDVSA drží približne 50 %; Chevron okolo 25 %; čínske spoločné podniky 10 %; ruské spoločnosti 10 %; a európske firmy 5 %. Odkedy Trump uvoľnil obmedzenia týkajúce sa operácií spoločnosti Chevron vo Venezuele, americká firma dováža do Spojených štátov približne 150 000 až 160 000 barelov denne.

Odborníci tiež poznamenávajú, že aj keby bol režim nahradený, Venezuela pravdepodobne neodovzdá svoje ropné aktíva priamo Spojeným štátom. Akákoľvek nová vláda by sa vyhla zdanlivému vzdávaniu sa kľúčových zdrojov krajiny, čo by mohlo vyvolať domácu spätnú väzbu. Mohla by však umožniť väčšiu účasť globálnych ropných spoločností výmenou za masívne investície potrebné na obnovu zrútenej energetickej infraštruktúry krajiny.

Keďže sa opozičný líder vynoril z úkrytu, aby prevzal Nobelovu cenu za mier, a Spojené štáty zaistili ropný tanker pri venezuelskom pobreží, zdá sa, že úsilie Washingtonu o zosadenie Madura ani zďaleka neskončilo.