Ceny zlata počas piatkového obchodovania vzrástli napriek posilneniu dolára voči väčšine hlavných mien, pričom drahý kov zaznamenal zisky už piaty týždeň po sebe, keďže trhy sa sústredili na smerovanie menovej politiky Federálneho rezervného systému.

Neel Kashkari, prezident Federálneho rezervného systému v Minneapolise, ocenil rozhodnutie centrálnej banky zo začiatku tohto týždňa znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov a povedal, že podobné zníženia na posledných dvoch zasadnutiach v tomto roku by boli vhodné.

Bývalý člen Fedu James Bullard tiež uviedol, že zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov bolo dobrým krokom a očakáva do konca roka ďalšie dve zníženia v celkovej výške 50 bázických bodov.

Medzitým index amerického dolára vzrástol o 0,3 % na 97,6 bodu o 20:08 GMT, pričom dosiahol maximum 97,8 bodu a minimum 97,2 bodu.

Pokiaľ ide o obchodovanie, spotová cena zlata vzrástla o 1,1 % na 3 717,9 USD za uncu o 20:09 GMT, pričom drahý kov tento týždeň získal 0,5 %.

Celosvetovo prudko rastie dopyt po potravinách, vode a energii. Svetové ekonomické fórum uvádza, že do roku 2050 by sa dopyt po potravinách mohol zvýšiť o viac ako 50 %, po energii až o 19 % a po vode až o 30 %. Rastúci nedostatok týchto zdrojov – a potenciálne riešenia pre ich udržateľné hospodárenie – sú úzko prepojené a vyžadujú si integrované prístupy.

Svetové ekonomické fórum v správe zverejnenej v júli minulého roka napísalo: „Akékoľvek narušenie jedného z týchto zdrojov posilňuje zraniteľnosť a kompromisy v ostatných. Takéto narušenia tiež vytvárajú príležitosti pre udržateľný rast, väčšiu odolnosť a väčšiu spravodlivosť.“ Myšlienka synergických riešení v rámci tohto prepojenia naberá na obrátkach vo verejnom aj súkromnom sektore.

Jedným z príkladov je nová iniciatíva v Kalifornii s názvom Project Nexus, ktorá sa snaží uviesť toto prepojenie do praxe. Cieľom inovatívneho projektu je integrovať vodné hospodárstvo a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v niektorých z najslnečnejších a najviac na vodu zaťažených poľnohospodárskych oblastí v Spojených štátoch pokrytím kilometrov zavlažovacích kanálov solárnymi panelmi, čo prinesie viacero výhod v rámci voda-energia-potraviny.

Panely síce generujú čistú energiu, ale zároveň chránia kanály pred ostrým púštnym slnkom, čím znižujú straty vody z odparovania a obmedzujú rast vodných burín, ktoré by mohli upchať vodné toky. Voda pod panelmi navyše slúži ako prirodzený chladiaci systém. Podľa správy SFGATE by táto štátom financovaná iniciatíva v hodnote 20 miliónov dolárov mohla vygenerovať až 1,6 megawattu obnoviteľnej energie „spolu s množstvom ďalších výhod“.

Okrem týchto výhod by umiestnenie solárnych panelov nad existujúcou poľnohospodárskou infraštruktúrou mohlo priniesť kľúčové výhody v porovnaní s tradičnými solárnymi farmami. Dajú sa zaviesť rýchlejšie a jednoduchšie, pretože sa vyhýbajú konfliktom vo využívaní pôdy, ktoré sa stali hlavnou prekážkou pre solárne projekty úžitkového rozsahu v USA. „Umiestnenie solárnych panelov na existujúcu infraštruktúru nevyžaduje zmenu krajiny a tieto relatívne malé inštalácie sa dajú pripojiť k blízkym distribučným vedeniam, čím sa vyhneme zložitému procesu pripájania k vysokonapäťovému prenosu potrebnému pre veľké projekty,“ uvádza Canary Media.

Výsledkom projektu Nexus a podobných modelov sa javí trojitý prínos v oblasti vody, energie a potravín, a to všetko pri využití menšieho množstva pôdy. Vedkyňa projektu Brandi McKuinová povedala: „Výzvy súvisiace so zmenou klímy nás prinútia robiť viac s oveľa menším množstvom zdrojov... takže toto je len príklad infraštruktúry, ktorá nás môže urobiť odolnejšími.“ Dodala, že projekt nezverejní konečné čísla skôr ako po celom roku prevádzky, ale súčasná analýza ukazuje, že výkonnosť je na dobrej ceste k splneniu cieľov.

Projekt Nexus nie je prvým projektom, ktorý inštaluje solárne panely nad kanálmi, ale zostáva jedným z mála takýchto projektov na svete. USA spustili svoj prvý a jediný projekt tohto druhu v Arizone koncom minulého roka, ktorý vyrába energiu pre kmene Pima a Maricopa, spoločne známe ako indiánska komunita rieky Gila. Zatiaľ čo mnohé rozsiahle projekty obnoviteľnej energie čelili sporom o využívanie pôdy spojeným s kmeňovými územiami, projekt v Arizone dokazuje, že model kanála môže byť vynikajúcou alternatívou.

David DeJong, riaditeľ zavlažovacieho projektu Pima-Maricopa, povedal pre Grist: „Prečo narúšať posvätné územia, keď môžeme jednoducho umiestniť solárne panely nad kanál a vyrábať efektívnejšiu energiu?“ V súlade s duchom synergických riešení vody a energie projekt pracuje aj na systéme na dodávku vody do indiánskej komunity rieky Gila, ktorá čelí nedostatku vody.

Tieto pilotné projekty samozrejme generujú oveľa menej energie ako solárne farmy úžitkového rozsahu. Výskum však naznačuje, že ak by sa koncept solárnych kanálov rozšíril na 13 000 kilometrov federálne vlastnených kanálov a vodných ciest v USA, vplyv by mohol byť značný. V roku 2023 koalícia environmentálnych organizácií odhadla, že inštalácia panelov na všetku takúto existujúcu infraštruktúru by mohla vygenerovať viac ako 25 gigawattov energie a zároveň zabrániť odparovaniu desiatok miliárd galónov vody.

Americké akciové indexy počas piatkového obchodovania vzrástli na rekordné úrovne vzhľadom na dopyt po technologickom sektore po rozhodnutí Federálneho rezervného systému o úrokových sadzbách.

Neel Kashkari, prezident Federálneho rezervného systému v Minneapolise, ocenil rozhodnutie centrálnej banky z tohto týždňa znížiť úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov a považuje zníženie rovnakým tempom na posledných dvoch zasadnutiach tohto roka za vhodné.

James Bullard, bývalý člen Fedu, povedal, že rozhodnutie znížiť úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov je dobrý krok a očakáva ďalšie dve zníženia s celkovým počtom 50 bázických bodov do konca tohto roka.

Čo sa týka obchodovania, index Dow Jones Industrial Average k 16:06 GMT vzrástol o 0,1 % (čo zodpovedá 33 bodom) na 46 176 bodov, širší index S&P 500 vzrástol o 0,1 % (čo zodpovedá 5 bodom) na 6 637 bodov, zatiaľ čo index Nasdaq Composite vzrástol o 0,2 % (čo zodpovedá 57 bodom) na 22 526 bodov.

Ceny medi v piatok vzrástli, podporené známkami zlepšujúceho sa dopytu z Číny, najväčšieho svetového spotrebiteľa kovov, keďže kupujúci sa tam snažili zvýšiť zásoby pred dlhým štátnym sviatkom.

Trojmesačná referenčná cena medi na Londýnskej burze kovov (LME) v oficiálnom otvorenom obchodovaní vzrástla o 0,4 % na 9 982 dolárov za metrickú tonu.

Napriek tomu kov zostáva o 2 % nižšie ako pondelkové maximum 10 192,50 USD – čo je najvyššia úroveň za 15 mesiacov – po tom, čo obchodníci zaznamenali zisky po stredajšom rozhodnutí amerického Federálneho rezervného systému znížiť úrokové sadzby.

Prémia na meď z Yangshanu – ktorá odráža dopyt po dovážanej medi do Číny – v piatok vzrástla o 1,8 % na 57 dolárov za tonu.

Čínski spotrebitelia zvyčajne nakupujú meď na doplnenie zásob pred štátnym sviatkom, ktorý trvá od 1. do 8. októbra, čo je obdobie, ktoré často prináša spomalenie hospodárskej aktivity.

Citi vo svojej výskumnej správe predpokladá, že ceny medi sa v štvrtom štvrťroku budú pohybovať medzi 9 500 a 10 500 dolármi za tonu a v roku 2026 stúpnu na 12 000 dolárov, čomu pomôže slabší dolár v čase, keď rastúca produkcia kovov nebude stačiť na kompenzáciu rastúceho dopytu.

Banka tiež predpovedá, že spotreba rafinovanej medi sa v budúcom roku zvýši o 2,9 % na 27,5 milióna ton, čím sa globálny trh z tohtoročného prebytku 63 000 ton dostane na deficit 308 000 ton.

Ostatné kovy LME:

Cena hliníka sa ustálila na úrovni 2 683,5 USD za tonu. V utorok dosiahla šesťmesačné maximum 2 720 USD, keď sa rozdiel medzi hotovosťou a trojmesačnými záväzkami rozšíril na 16 USD za tonu, čo je najviac od marca, a potom sa zúžil späť na 4 USD. Citi poznamenala, že trhové podmienky hliníka zostávajú „globálne vyvážené“ a predpovedá priemernú cenu v 4. štvrťroku okolo 2 650 USD.

Cena zinku klesla o 0,7 % na 2 896 dolárov za tonu. Zatiaľ čo zásoby registrované na LME v posledných mesiacoch klesli, čo signalizuje nedostatok vstupnej suroviny na pozinkovanú oceľ, zdroje z odvetvia uviedli, že spotová ponuka zostáva dostatočná.

Cena olova vzrástla o 0,1 % na 2 008 dolárov za tonu.

Cena cínu mierne vzrástla o 0,1 % na 33 750 dolárov.

Nikel vzrástol o 0,3 % na 15 320 dolárov.