Na záver svojho zasadnutia 8. júla sa Výbor pre menovú politiku Rezervnej banky Austrálie v utorok ráno rozhodol ponechať úrokové sadzby nezmenené na úrovni 3,85 %, čo je najnižšia úroveň od mája 2023, čím prekonal očakávania trhu o znížení sadzby o 25 bázických bodov.

Rezervná banka Austrálie uviedla, že čaká na „dodatočné informácie, ktoré by potvrdili, že inflácia zostáva na ceste k dosiahnutiu 2,5 % na trvalej báze“.

Ceny zlata sa počas pondelkového obchodovania udržali na stabilnej úrovni uprostred výrazného nárastu amerického dolára voči väčšine hlavných mien, pričom obchodníci sledovali vývoj na obchodnej scéne.

Americký minister financií Scott Bessent v rozhovore pre CNBC uviedol, že administratíva vydá v priebehu nasledujúcich 48 hodín niekoľko oznámení týkajúcich sa obchodu. Nešpecifikoval, ktorých krajín sa to dotkne, a dodal, že nasledujúce dni budú plné nových obchodných ponúk.

Americký prezident Donald Trump zo svojej strany varoval krajiny, ktoré sa pridávajú k aliancii BRICS – ktorú označil za skupinu, ktorá je v rozpore so záujmami USA –, že budú čeliť dodatočnému 10 % clu.

Trump na sociálnych sieťach napísal: „Každá krajina, ktorá sa pripojí k protiamerickej politike BRICS, bude čeliť dodatočnému 10 % clu. Z tejto politiky nebudú žiadne výnimky.“

Trump dlhodobo kritizuje BRICS, blok, ktorý zahŕňa Čínu, Rusko a Indiu.

Spojené štáty pôvodne stanovili 9. júl ako konečný termín pre krajiny na dosiahnutie obchodnej dohody, ale americkí predstavitelia teraz tvrdia, že clá začnú platiť 1. augusta. Trump uviedol, že v prípade, že sa nedosiahne dohoda, pošle krajinám listy s informáciami o colných sadzbách.

Prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že jeho administratíva zavedie od 1. augusta 25 % clo na dovoz z Južnej Kórey a Japonska, a to v rámci série listov, ktoré budú zaslané viacerým zahraničným krajinám.

Biely dom v pondelok tiež potvrdil, že prezident Donald Trump podpíše výkonný príkaz, ktorým sa predlžuje dočasné zmrazenie takzvaných „recipročných ciel“ do 1. augusta, čím sa cieľovým krajinám poskytne dodatočná trojtýždňová lehota na dosiahnutie obchodných dohôd so Spojenými štátmi.

Medzitým index amerického dolára vzrástol o 0,3 % na 97,4 bodu o 19:51 GMT, pričom dosiahol maximum 97,6 bodu a minimum 96,8 bodu.

Pokiaľ ide o výkonnosť trhu, spotové ceny zlata sa do 19:52 GMT ustálili na úrovni 3 344,80 USD za uncu.

Prebiehajúce geopolitické konflikty – vrátane aktívnej vojny – spolu s nestabilitou trhu, klesajúcim dopytom po oceli v niektorých globálnych regiónoch a rastúcimi ochrannými clami pre vyvážajúce krajiny prinútili niekoľko krajín produkujúcich oceľ vrátane Číny prehodnotiť a zmeniť zameranie svojich dodávateľských reťazcov oceliarskeho priemyslu.

Čínsky oceliarsky priemysel, ktorý čelí slabému domácemu dopytu po oceli v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu, prepracoval svoj exportný plán. Napríklad hodnota exportu zliatin do Ruska vzrástla v prvých piatich mesiacoch roku 2025 približne o 16 % v porovnaní s iba 1,3 % v roku 2024. Podľa správy exportný zoznam zahŕňa najmä druhy nehrdzavejúcej a špeciálnej ocele, ktoré sa v Rusku nevyrábajú. Dovoz štandardnej stavebnej ocele z Číny však v niekoľkých regiónoch začal naberať na obrátkach.

Produkcia ocele v Rusku klesá

Správy z médií naznačujú, že ruská produkcia ocele klesá v dôsledku sankcií uvalených po invázii na Ukrajinu. Podľa správy spoločnosti World Steel klesla ruská produkcia ocele v roku 2024 medziročne o 7 % na niečo vyše 70 miliónov ton. V rámci ruského oceliarskeho sektora spoločnosti znížili produkciu o 8 % až 14 %.

Keď boli prvýkrát zavedené sankcie, Rusko presmerovalo svoje dodávky ocele smerom na Blízky východ, do severnej Afriky, Číny a dokonca aj Indie v snahe kompenzovať stratu trhov EÚ a USA. V nasledujúcich rokoch sa však aj čínsky trh začal Ruskej federácii vytrácať. Do roku 2024 sa dodávky železných kovov do Číny takmer znížili na polovicu.

Zároveň sa ruské oceliarne ocitli v situácii, keď zápasili s lacnou oceľou, ktorú Čína začala do Ruska dovážať, aby sa zbavila prebytkov vlastného priemyslu. Teraz sa začínajú utlmovať aj čínske pokusy o export ocele do krajín Blízkeho východu a severnej Afriky.

Čínska hra

Hoci sa to jednoznačne týka Ruska, väčším problémom je Čína. Z iného uhla pohľadu obe krajiny súťažia o pozíciu v globálnom oceliarskom priemysle. Kremeľ je však kvôli sankciám v nevýhode. Čína má naopak navrch ako najväčší svetový výrobca a spotrebiteľ ocele.

V súčasnosti Čína vynakladá sústredené úsilie na nájdenie nových kupcov, najmä preto, že miestni kupujúci a bývalí exportní partneri už nenakupujú oceľ rovnakým tempom ako v predchádzajúcich rokoch. Peking sa nedávno obrátil na ázijské a juhovýchodné ázijské trhy, aby ich zaplavil oceľou – až kým niektoré nereagovali clami, podobne ako Spojené štáty.

Táto stratégia doteraz udržala úroveň produkcie ocele v Číne. Niektorí odborníci z odvetvia sa však domnievajú, že celková spotreba ocele v Číne – vrátane exportu – nakoniec klesne buď do konca roka 2025, alebo niekedy v budúcom roku. Čínsky oceliarsky priemysel naďalej uprednostňuje export.

Podľa agentúry Reuters sa čínsky vývoz ocele medzi aprílom a májom zvýšil o 1,15 % a medziročne približne o 10 %. To pomohlo zvýšiť produkciu ocele na sedemmesačné maximum 10,58 milióna ton. Dôvody tohto nárastu vývozu boli rôzne, vrátane obáv z nadchádzajúceho zvýšenia ciel.

Medzi januárom a májom 2025 dosiahol čínsky vývoz ocele rekordnú úroveň približne 48 miliónov metrických ton, čo predstavuje medziročný nárast o 8,9 %. Zároveň dovoz v prvých piatich mesiacoch roku 2025 medziročne klesol približne o 16 % a dosiahol iba 2,55 milióna metrických ton.

Rusko zostáva jednou z mála destinácií, kde Čína predáva svoju oceľ za nízke ceny v nádeji, že sa exportné podmienky budú naďalej zlepšovať. Medzi faktory prispievajúce k rastu exportu patrí slabý miestny dopyt v Číne, obmedzené odborné znalosti Ruska vo výrobe špecializovaných oceľových výrobkov a samozrejme nízke ceny čínskej ocele. Niektoré krajiny sú už unavené z čínskej hry.

Zostáva uvidieť, ako dlho zostane čínsky exportný manéver konkurencieschopný na trhu s oceľou. Dokonca aj krajiny ako Vietnam a India už zaviedli alebo plánujú zaviesť ďalšie clá. Iné krajiny, ako napríklad Japonsko, túto myšlienku zvažujú. Napríklad koncom roka 2024 popredný japonský výrobca ocele Nippon Steel verejne požiadal japonskú vládu o zavedenie ochranných ciel na čínsky vývoz ocele.

Americké akciové indexy počas pondelkového obchodovania klesli, keďže trhy hodnotili najnovší vývoj v obchodných rokovaniach medzi Spojenými štátmi a ďalšími krajinami.

Americký minister financií Scott Bessent v rozhovore pre CNBC uviedol, že administratíva vydá v priebehu nasledujúcich 48 hodín niekoľko oznámení týkajúcich sa obchodu, hoci nešpecifikoval, ktorých krajín sa to týka. Dodal, že nasledujúce dni budú plné nových obchodných návrhov.

Prezident Donald Trump varoval krajiny, ktoré sa pripájajú k politikám aliancie BRICS, ktoré sú v rozpore so záujmami USA, že budú čeliť dodatočným 10 % clám.

Trump na sociálnych sieťach napísal: „Každá krajina, ktorá sa postaví na stranu protiamerickej politiky BRICS, bude čeliť dodatočnému 10 % clu. Z tejto politiky nebudú žiadne výnimky.“

Trump dlhodobo kritizuje skupinu BRICS, ktorej členmi sú Čína, Rusko a India.

USA pôvodne stanovili 9. júl ako konečný termín pre krajiny na dosiahnutie obchodných dohôd, ale americkí predstavitelia teraz tvrdia, že clá začnú platiť 1. augusta. Trump povedal, že ak sa nedosiahne dohoda, pošle krajinám listy s informáciami o colných sadzbách.

Čo sa týka výkonnosti trhu, priemyselný index Dow Jones klesol k 16:36 GMT o 0,7 % (310 bodov) na 44 519 bodov. Širší index S&P 500 klesol o 0,6 % (38 bodov) na 6 241 bodov, zatiaľ čo technologicky zameraný index Nasdaq Composite klesol o 0,7 % (145 bodov) na 20 456 bodov.