Euro vo štvrtok v európskom obchodovaní vzrástlo voči košu svetových mien, čím si voči americkému doláru udržalo zisky už druhý deň po sebe a dosiahlo najvyššiu úroveň za dva mesiace. Tento krok prišiel uprostred silného dopytu po jednotnej mene ako jednej z najatraktívnejších investičných príležitostí na devízovom trhu, najmä po tom, čo sa rozdiel v úrokových sadzbách medzi Európou a Spojenými štátmi ďalej zmenšil.

Americký dolár prehĺbil straty po tom, čo zasadnutie Federálneho rezervného systému prinieslo menej jastrabie tón, než trhy očakávali, čo povzbudilo investorov, aby zvýšili svoje stávky na dve ďalšie zníženia sadzieb v roku 2026.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová zdôraznila nedávne zlepšenie hospodárskej aktivity v eurozóne a naznačila, že prognózy rastu by sa mohli na budúcotýždňovom zasadnutí o menovej politike revidovať smerom nahor.

Prehľad cien

• EUR/USD dnes: Euro vzrástlo o 0,1 % na 1,1707 dolára – čo je najviac od 17. októbra – z otváracej úrovne 1,1695 dolára po tom, čo dosiahlo minimum 1,1690 dolára.

• Euro v stredu uzavrelo o 0,6 % vyššie voči doláru – čo je jeho prvý zisk za päť obchodných dní a najsilnejší denný rast od 16. septembra – a to vďaka výsledkom zasadnutia Federálneho rezervného systému.

Americký dolár

Dolárový index vo štvrtok klesol o 0,1 %, čím prehĺbil straty už druhú seansu po sebe a dosiahol dvojmesačné minimum 98,54, čo odráža pokračujúcu slabosť americkej meny voči košu globálnych konkurentov.

Federálny rezervný systém v stredu na konci svojho posledného zasadnutia v tomto roku znížil úrokové sadzby o 25 bázických bodov, čím znížil cieľové rozpätie na 3,75 % – najnižšiu úroveň od septembra 2022 – čo predstavuje tretie zníženie sadzieb po sebe.

Komentáre predsedu Fedu Jeromea Powella na tlačovej konferencii však neboli také ostré, ako investori očakávali, a prekvapili tak trhy, ktoré očakávali agresívnejší postoj.

Stretnutie posilnilo očakávania trhu, že v budúcom roku dôjde k ďalším dvom zníženiam sadzieb, v porovnaní s mediánovou prognózou Fedu, ktorá predpokladala iba jedno zníženie o 25 bázických bodov.

Nick Rees, vedúci makroekonomického výskumu v spoločnosti Monex Europe, povedal: „Pre nás bol kľúčovým poznatkom sklon k uvoľňovaniu menovej politiky v aktualizovanom vyhlásení o politike aj na tlačovej konferencii predsedu Powella.“

Christine Lagardeová

Prezidentka ECB Christine Lagardeová v stredu vyhlásila, že ekonomika eurozóny preukázala pozoruhodnú odolnosť uprostred globálneho obchodného napätia a že rast sa teraz blíži k svojmu potenciálnemu tempu – čo je posun, ktorý by mohol viesť ECB k zvýšeniu jej prognóz rastu na budúcotýždňovom zasadnutí o menovej politike.

Lagardeová na podujatí pre Financial Times poznamenala, že ECB počas posledného kola prognóz zvýšila svoje prognózy a dodala, že „možno tak urobíme znova v decembri“. Poukázala na zlepšujúce sa ukazovatele dôvery – najmä v podnikaní a priemysle – ako aj na údaje z trhu práce, ktoré naďalej ukazujú ekonomickú silu.

Lagardeová zopakovala, že menová politika je „v dobrom stave“, čo investori interpretujú ako signál, že v súčasnosti nie sú potrebné žiadne úpravy sadzieb.

Európske úrokové sadzby

• Trhové oceňovanie zníženia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov zo strany ECB v decembri zostáva pod úrovňou 10 %.

• Zdroje agentúry Reuters naznačili, že ECB pravdepodobne ponechá úrokové sadzby na nadchádzajúcom decembrovom zasadnutí nezmenené.

Úrokový rozdiel

Po rozhodnutí Fedu sa rozdiel v úrokových sadzbách medzi Európou a Spojenými štátmi znížil na 160 bázických bodov v prospech amerických sadzieb – čo je najmenší rozdiel od mája 2022 – čo podporuje ďalšie posilňovanie eura voči americkému doláru.

Japonský jen vo štvrtok v ázijskom obchodovaní vzrástol voči košu hlavných a vedľajších mien, čím sa jeho oživenie voči americkému doláru predĺžilo už druhý deň po sebe. Podporila ho vlna predajov dolára po tom, čo zasadnutie Federálneho rezervného systému prinieslo menej jastrabie tón, ako trhy očakávali.

Zasadnutie Bank of Japan sa uskutoční budúci týždeň a trhy teraz vo všeobecnosti očakávajú zvýšenie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov. Investori budú pozorne sledovať guvernéra Kazua Uedu, aby získal jasnejšie usmernenia ohľadom smerovania politiky do roku 2026.

Prehľad cien

• USD/JPY dnes: dolár klesol voči jenu približne o 0,35 % na 155,49¥ z otváracej úrovne 156,00¥ po tom, čo dosiahol maximum 156,01¥.

• Jen uzavrel stredu o 0,5 % vyššie voči doláru – čo bol jeho prvý zisk za štyri obchodné seansy – pričom sa odrazil od dvojtýždňového minima 156,96 jenu, podporený výsledkom zasadnutia Fedu.

Americký dolár

Dolárový index vo štvrtok klesol o 0,1 %, čím prehĺbil straty už druhú seansu po sebe a dosiahol dvojmesačné minimum 98,54, čo odráža pokračujúcu slabosť americkej meny voči košu globálnych konkurentov.

Federálny rezervný systém v stredu na konci svojho posledného zasadnutia v tomto roku znížil úrokové sadzby o 25 bázických bodov, čím sa cieľové rozpätie znížilo na 3,75 % – najnižšiu úroveň od septembra 2022 – čo predstavuje tretie zníženie po sebe.

Komentáre predsedu Fedu Jeromea Powella na tlačovej konferencii však neboli také ostré, ako investori očakávali, a prekvapili tak trhy, ktoré očakávali agresívnejší tón.

Nick Rees, vedúci makroekonomického výskumu v spoločnosti Monex Europe, povedal: „Pre nás bol kľúčovým poznatkom sklon k uvoľňovaniu menovej politiky, a to ako v aktualizáciách politických vyhlásení, tak aj na tlačovej konferencii predsedu Powella.“

Japonské úrokové sadzby

• Po nedávnych údajoch o inflácii a mzdách v Japonsku sa trhové oceňovanie zvýšenia sadzieb o 25 bázických bodov na decembrovom zasadnutí stabilizovalo nad 80 %.

• Guvernér Kazuo Ueda minulý týždeň ponúkol optimistickejší výhľad na japonskú ekonomiku a uviedol, že Bank of Japan preskúma výhody a nevýhody zvýšenia sadzieb na svojom nadchádzajúcom zasadnutí o menovej politike.

• Traja vládni úradníci agentúre Reuters povedali, že centrálna banka pravdepodobne v decembri zvýši úrokové sadzby.

Bank of Japan

Japonská centrálna banka sa na budúci týždeň stretne s očakávaniami zvýšenia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov, čo by ju zvýšilo na približne 0,75 % – najvyššiu úroveň od roku 2008, teda pred globálnou finančnou krízou.

Trhy sa zamerajú na výhľad guvernéra Uedu na rok 2026 v čase, keď rastú očakávania, že japonská vláda by mohla pokračovať v ďalšej fiškálnej expanzii, čo zvyšuje zložitosť politických vyhliadok pre Bank of Japan.

Americký Federálny rezervný systém v stredu oznámil, že znížil úrokovú sadzbu federálnych fondov o 25 bázických bodov zo 4,00 % na 3,75 %, čo je krok, ktorý je v súlade s očakávaniami trhu.

Bank of Canada ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 2,25 percenta, čo bol všeobecne očakávaný krok po povzbudivých údajoch za tretí štvrťrok, ktoré ukázali schopnosť kanadskej ekonomiky odolávať niektorým narušeniam vyplývajúcim z obchodnej vojny.

Guvernér Tiff Macklem vo svojom úvodnom prejave v stredu uviedol, že súčasná úroková sadzba „sa javí ako správna“ na podporu ekonomiky počas „štrukturálneho prechodného obdobia“ a zároveň udržanie inflácie v blízkosti cieľovej úrovne banky 2 percent.

Macklem dodal: „Napriek tomu zostáva neistota vysoká a rozsah možných výsledkov je širší ako zvyčajne. Ak sa výhľad zmení, sme pripravení konať.“

Počas októbrového zasadnutia banky guvernér varoval, že kanadská ekonomika bude čeliť štrukturálnym škodám spôsobeným americkými clami.

Odvtedy sa ekonomika ukázala byť odolnejšia, ako sa očakávalo: HDP aj rast pracovných miest v treťom štvrťroku prekonali prognózy a miera nezamestnanosti klesla v novembri na 6,5 percenta.

Napriek tomu spotrebiteľské výdavky a podnikové investície zostali takmer nezmenené. To sa pravdepodobne zmení v štvrtom štvrťroku, keďže banka očakáva spomalenie hospodárskeho rastu.

Inflácia sa drží mierne nad 2 percentami, zatiaľ čo ukazovatele jadrovej inflácie Bank of Canada – ktoré nezahŕňajú volatilné zložky, ako sú ceny pohonných hmôt a daňové zmeny – sa blížia k úrovni bližšej k 3 percentám.

Hoci kľúčové kanadské sektory, ako je oceľ, hliník, automobily a drevo, sa dostali pod silný tlak amerických ciel – so širšími dopadmi na obchodné investície – Macklem zdôraznil, že „ekonomika vykazuje celkovú odolnosť“.

Guvernér poukázal na nedávne revízie údajov o hospodárskom raste za roky 2022, 2023 a 2024 zo strany Štatistického úradu Kanady ako na jedno z možných vysvetlení tejto odolnosti.

Povedal: „Revízie naznačujú, že kanadská ekonomika bola zdravšia, než sme si mysleli pred obchodným sporom so Spojenými štátmi. Konkrétne naznačujú, že dopyt aj výrobná kapacita boli v tomto roku vyššie.“

Neskôr poznamenal, že hoci niekoľko významných kanadských priemyselných odvetví bolo zasiahnutých vysokými clami, zvyšok ekonomiky naďalej „funguje prevažne bez ciel“ vo svojich vzťahoch so Spojenými štátmi.

Dodal: „Priemerné clo uvalené na Kanadu Spojenými štátmi patrí medzi najnižšie na svete – okolo 6 percent.“ A na záver dodal: „Zatiaľ sme nevideli žiadne účinky presahujúce širšiu ekonomiku.“