Euro v stredu v európskom obchodovaní kleslo voči košu svetových mien, čím prehĺbilo svoje straty voči americkému doláru už druhý deň po sebe a dosiahlo týždenné minimum, a to uprostred relatívne aktívneho dopytu po americkej mene, najmä po zverejnení zápisnice z posledného zasadnutia Federálneho rezervného systému, ktorá odhalila ostrý rozkol medzi predstaviteľmi v otázke decembrového zníženia úrokových sadzieb.

Napriek tomuto poklesu je jednotná európska mena euro na dobrej ceste k zaznamenaniu najväčšieho ročného zisku od roku 2017. Tieto zisky sú podporované kombináciou faktorov, z ktorých najvýznamnejšie sú zlepšujúce sa ukazovatele hospodárskeho rastu v celej eurozóne, relatívne prísna menová politika, ktorú prijala Európska centrálna banka v druhej polovici roka, a všeobecná slabosť, ktorá dominovala výkonnosti amerického dolára na svetových trhoch.

Prehľad cien

• Kurz eura dnes: euro kleslo voči doláru o 0,15 % na 1,1733, čo je najnižšia úroveň od 22. decembra, z otváracej úrovne 1,1748, po tom, čo dosiahlo relačné maximum na úrovni 1,1749.

• Euro ukončilo utorkové obchodovanie so stratou 0,2 % voči doláru, čo predstavuje jeho tretiu stratu za posledné štyri dni, pod tlakom zápisníc zo zasadnutí Federálneho rezervného systému.

Americký dolár

Index amerického dolára v stredu vzrástol o viac ako 0,1 %, čím si udržal svoje zisky už druhý deň po sebe a dosiahol týždenné maximum 98,33 bodu, čo odráža pokračujúcu silu americkej meny voči košu svetových mien.

Podľa zápisnice z posledného zasadnutia Federálneho rezervného systému, ktoré sa konalo 9. – 10. decembra, americká centrálna banka súhlasila so znížením úrokových sadzieb po dôkladných diskusiách o rizikách, ktorým čelí americká ekonomika.

Zo zápisnice vyplynulo, že rozhodnutie znížiť sadzby o 25 bázických bodov na úroveň 3,75 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2022, čelilo výraznému odporu, pričom deväť členov hlasovalo za a traja proti – čo je najväčší počet nesúhlasných hlasov od roku 2019.

Zápisnica tiež poukázala na tendenciu k opatrnosti na nadchádzajúcich stretnutiach, keďže niektorí účastníci navrhli, že najvhodnejším postupom by bolo ponechanie sadzieb nezmenených „na určitý čas“ po decembrovom znížení.

Federálny výbor pre operácie na otvorenom trhu predpokladal počas roka 2026 iba jedno ďalšie zníženie úrokových sadzieb, čo signalizuje opatrnejší a „jastrabí“ prístup v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami.

Podľa nástroja CME FedWatch je trhová pravdepodobnosť ponechania amerických úrokových sadzieb nezmenených na zasadnutí v januári 2026 84 %, zatiaľ čo pravdepodobnosť zníženia o 25 bázických bodov je odhadovaná na 16 %.

Európske úrokové sadzby

• Oceňovanie na peňažnom trhu pre zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov Európskou centrálnou bankou vo februári 2026 zostáva stabilné pod úrovňou 10 %.

• Investori čakajú na ďalšie ekonomické údaje z eurozóny o inflácii, nezamestnanosti a mzdách, aby mohli tieto očakávania prehodnotiť.

Úrokový diferenciál

Po poslednom rozhodnutí Federálneho rezervného systému sa rozdiel v úrokových sadzbách medzi Európou a Spojenými štátmi znížil na 160 bázických bodov v prospech amerických sadzieb, čo je najmenší rozdiel od mája 2022, čo podporuje rastový potenciál eura voči americkému doláru.

Ročná výkonnosť

V priebehu roka 2025, ktorý sa oficiálne končí dnešným vyrovnaním, jednotná európska mena euro vzrástla voči americkému doláru o viac ako 13 %, čo je na ceste k zaznamenaniu druhého medziročného zisku za posledné tri roky a najväčšieho medziročného nárastu od roku 2017.

Hnacie sily za týmto historickým prekonaním

• Odolnosť európskeho hospodárstva: eurozóna zaznamenala v roku 2025 silnejší hospodársky rast, než sa očakávalo, najmä vďaka oživeniu priemyselnej a obchodnej aktivity v Nemecku, najväčšej ekonomike regiónu.

• Politika Európskej centrálnej banky: na rozdiel od očakávaní si ECB udržala v porovnaní s Federálnym rezervným systémom relatívne rázny postoj, najmä v druhej polovici roka, čím si zachovala atraktivitu eura ako meny s vyšším výnosom a stabilnejšou hodnotou.

• Slabosť amerického dolára: spôsobená znížením sadzieb Federálneho rezervného systému, rastúcimi obavami o finančnú stabilitu v Spojených štátoch, volatilnou obchodnou politikou za Donalda Trumpa a rastúcimi obavami o nezávislosť Federálneho rezervného systému za Trumpovej administratívy.

Japonský jen v stredu v ázijskom obchodovaní klesol voči košu hlavných a vedľajších mien a voči americkému doláru zostal druhý deň po sebe v zápornom pásme. Dôvodom je obnovený dopyt po dolári, ktorý po zverejnení zápisnice Federálneho rezervného systému, ktorá ukázala ostrý rozkol medzi predstaviteľmi v otázke decembrového zníženia úrokových sadzieb, dosiahol svoje zisky na týždenné maximum.

V záverečných obchodných seansách roku 2025 sú menové trhy vo všeobecnosti pokojné kvôli nízkej likvidite spôsobenej novoročnými sviatkami, keďže obchodníci sa po náročnom roku pre niektoré hlavné meny, na čele s americkým dolárom, tešia na očakávania.

Prehľad cien

• Japonský jen dnes: dolár vzrástol voči jenu o 0,2 % na 156,64 z otváracej úrovne 156,33, pričom relačné minimum bolo zaznamenané na úrovni 156,30.

• Jen ukončil utorkové obchodovanie so stratou 0,2 % voči doláru, čo predstavuje jeho druhú stratu za posledné tri obchodné dni, pod tlakom zápisníc zo zasadnutí Federálneho rezervného systému.

Americký dolár

Index amerického dolára v stredu vzrástol o viac ako 0,1 %, čím si udržal svoje zisky už druhý deň po sebe a dosiahol týždenné maximum 98,33 bodu, čo odráža pokračujúcu silu americkej meny voči košu svetových mien.

Podľa zápisnice z posledného zasadnutia Federálneho rezervného systému, ktoré sa konalo 9. – 10. decembra, americká centrálna banka súhlasila so znížením úrokových sadzieb po dôkladných diskusiách o rizikách, ktorým čelí americká ekonomika.

Zápisnica odhalila, že rozhodnutie znížiť sadzby o 25 bázických bodov na úroveň 3,75 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2022, čelilo výraznému odporu, pričom deväť členov hlasovalo za a traja proti – čo je najväčší počet nesúhlasných hlasov od roku 2019.

Zápisnica tiež poukázala na opatrnejší postoj Fedu na nadchádzajúcich zasadnutiach, pričom niektorí účastníci navrhli, že najvhodnejšou možnosťou by bolo ponechať sadzby nezmenené „na určitý čas“ po decembrovom znížení.

Federálny výbor pre operácie na otvorenom trhu predpokladal počas roka 2026 iba jedno ďalšie zníženie sadzieb, čo signalizuje opatrnejší a „jastrabí“ prístup v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami.

Podľa nástroja CME FedWatch Tool je trhová pravdepodobnosť ponechania amerických úrokových sadzieb nezmenených na zasadnutí v januári 2026 84 %, zatiaľ čo pravdepodobnosť zníženia o 25 bázických bodov je odhadovaná na 16 %.

Japonské úrokové sadzby

• V pondelok bolo v Tokiu zverejnené zhrnutie stanovísk z posledného zasadnutia Bank of Japan o menovej politike, ktoré sa konalo 18. – 19. decembra, ktoré potvrdilo zvýšenie úrokovej sadzby na 0,75 %, čo je najvyššia úroveň od roku 1995.

• Zhrnutie ukázalo jasný posun v postoji väčšiny členov predstavenstva k „jastrabiemu“ postoju, pričom mnohí zdôraznili potrebu ďalšieho zvyšovania sadzieb. Zhodli sa, že postupné zvyšovanie sadzieb a znižovanie menových stimulov je nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej cenovej stability.

• Trhové oceňovanie zvýšenia úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu zo strany Bank of Japan na januárovom zasadnutí zostáva stabilné na úrovni okolo 20 %.

• Investori čakajú na ďalšie japonské údaje o inflácii, nezamestnanosti a raste miezd, aby mohli tieto očakávania prehodnotiť.

Americký Federálny rezervný systém v utorok zverejnil zápisnicu zo svojho ostro rozdeleného zasadnutia zo začiatku tohto mesiaca, ktoré sa skončilo hlasovaním o opätovnom znížení úrokových sadzieb – rozhodnutie, ktoré sa zdá byť oveľa tesnejšie, ako naznačovalo konečné hlasovanie.

Zápisnica, zverejnená o deň skôr ako zvyčajne kvôli novoročným sviatkom, ukázala, že úradníci počas stretnutia 9. a 10. decembra vyjadrili širokú škálu názorov.

Federálny výbor pre operácie na otvorenom trhu (FOMC) nakoniec hlasoval v pomere 9:3 za zníženie úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu, čo predstavuje najväčší počet nesúhlasných hlasov od roku 2019, a to uprostred intenzívnej debaty o potrebe podpory trhu práce oproti obavám z inflácie. Rozhodnutie znížilo referenčnú úrokovú sadzbu na rozpätie 3,5 % – 3,75 %.

Podľa zápisnice „väčšina účastníkov usúdila, že ďalšie úpravy cieľového rozpätia úrokovej sadzby federálnych fondov smerom nadol by boli pravdepodobne vhodné, ak by inflácia pokračovala v očakávanom poklese.“

Tento názor však sprevádzali jasné výhrady k tempu a načasovaniu akýchkoľvek ďalších krokov.

V zápisnici sa ďalej uvádza: „Pokiaľ ide o rozsah a načasovanie dodatočných úprav cieľového rozpätia, niektorí účastníci poznamenali, že vzhľadom na ich ekonomické výhľady by mohlo byť vhodné ponechať cieľové rozpätie na jeho súčasnej úrovni ešte nejaký čas po znížení na tomto stretnutí.“

Úradníci vyjadrili dôveru, že ekonomika bude naďalej rásť „miernym“ tempom, pričom identifikovali riziká poklesu zamestnanosti a riziká rastu inflácie. Rozdielne hodnotenia týchto rizík prispeli k rozkolu v rámci výboru, pričom sa zistili náznaky, že výsledok mohol skončiť oboma smermi, napriek tomu, že väčšina bola v prospech zníženia.

Zo zápisnice vyplynulo, že „niekoľko účastníkov, ktorí na tomto stretnutí podporili zníženie cieľového rozpätia, uviedlo, že rozhodnutie bolo veľmi vyvážené, alebo že mohli podporiť ponechanie cieľového rozpätia nezmeneného“.

Hlasovanie sa zhodovalo so štvrťročnou aktualizáciou Súhrnu ekonomických prognóz vrátane pozorne sledovaného bodového grafu zobrazujúceho očakávania každého predstaviteľa ohľadom vývoja úrokových sadzieb.

Prognózy 19 predstaviteľov, ktorí sa zúčastnili decembrového stretnutia – vrátane 12 hlasujúcich členov – poukazovali na pravdepodobnosť jedného ďalšieho zníženia sadzieb v roku 2026 a následného ďalšieho v roku 2027, čo by potenciálne viedlo k poklesu úrokovej sadzby na približne 3 %, čo je úroveň, ktorú predstavitelia považujú za „neutrálnu“, čo znamená, že nie je ani obmedzujúca, ani stimulujúca pre hospodársky rast.

Tí, ktorí podporovali ponechanie sadzieb nezmenených, „vyjadrili obavy, že pokrok smerom k 2 % inflačnému cieľu výboru sa mohol v roku 2025 zastaviť, alebo naznačili potrebu väčšej dôvery, že inflácia sa udržateľne pohybuje smerom k cieľu“.

Úradníci uznali, že clá zavedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom prispeli k vyššej inflácii, ale vo veľkej miere sa zhodli na tom, že tento účinok bude dočasný a pravdepodobne v priebehu roka 2026 odzneje.

Od hlasovania ekonomické údaje ukazujú, že trh práce naďalej zaznamenáva pomalšie prijímanie zamestnancov bez prudkého zrýchlenia prepúšťania. Inflácia sa naďalej postupne zmierňuje, ale zostáva nad cieľovou hodnotou 2 %, ktorú stanovil Federálny rezervný systém.

Zároveň si širšia ekonomika naďalej dobre vedie. Hrubý domáci produkt v treťom štvrťroku rástol medziročným tempom 4,3 %, čím prekonal očakávania a zrýchlil sa približne o pol percentuálneho bodu oproti už aj tak solídnemu tempu zaznamenanému v druhom štvrťroku.

Väčšina údajov však má jednu dôležitú výhradu. Niektoré správy zostávajú oneskorené, pretože vládne agentúry dokončujú zber údajov po období odstávky, a aj novšie vydania sa kvôli týmto medzerám berú s opatrnosťou.

V dôsledku toho trhy vo veľkej miere očakávajú, že výbor ponechá úrokové sadzby nezmenené počas nasledujúcich niekoľkých zasadnutí, kým nebudú k dispozícii ďalšie údaje. Obdobie sviatkov bolo poznačené obmedzenými verejnými komentármi predstaviteľov Fedu a niekoľko dostupných komentárov odrážalo vysokú mieru opatrnosti pred novým rokom.

Zloženie výboru sa tiež zmení, pričom hlasovacie práva prevezmú štyria noví prezidenti regionálnych bánk:

Beth Hammacková, prezidentka Clevelandského federálneho rezervného systému, ktorá sa postavila nielen proti akýmkoľvek ďalším škrtom, ale aj proti predchádzajúcemu zníženiu;

Anna Paulsonová, prezidentka Fedu vo Philadelphii, ktorá vyjadrila obavy z inflácie;

Lorie Logan, prezidentka Dallasského federálneho rezervného systému (Fed), ktorá vyjadrila výhrady voči znižovaniu sadzieb;

Neel Kashkari, prezident minneapoliského Fedu, povedal, že by nehlasoval za októbrové zníženie sadzieb.

Na tom istom zasadnutí výbor hlasoval aj za obnovenie nákupov dlhopisov. Podľa nového usporiadania bude Fed nakupovať krátkodobé štátne pokladničné poukážky v snahe zmierniť tlak na trhoch s krátkodobým financovaním.

Centrálna banka začala program mesačnými nákupmi štátnych pokladničných poukážok v hodnote 40 miliárd dolárov a plánovala udržať toto tempo niekoľko mesiacov, kým ho postupne nezníži. Predchádzajúce úsilie o zmenšenie súvahy znížilo objem dlhopisov Fedu v držbe približne o 2,3 bilióna dolárov, čím sa dostalo na súčasnú úroveň 6,6 bilióna dolárov.

V zápisnici sa uvádza, že neobnovenie nákupov – na trhoch označované ako kvantitatívne uvoľňovanie – by mohlo viesť k „významnému poklesu rezerv“ na úrovne pod úrovňou, ktorú Federálny rezervný systém považuje za „dostatočnú“ pre bankový systém.

Jantárovo sfarbený „bratranec zlata“ sa potichu šplhá v rebríčku najvýkonnejších komodít tohto roka. Meď, ktorá sa čoraz viac považuje za kľúčový vstup pri budovaní dátových centier umelej inteligencie, je na ceste k dosiahnutiu najsilnejšieho ročného výkonu od globálnej finančnej krízy.

Trojmesačný kontrakt na meď na Londýnskej burze kovov sa v utorok pohyboval okolo 12 222 dolárov za metrickú tonu, čo je mierne pod pondelkovým rekordným maximom 12 960 dolárov za tonu. Vďaka tomu cena medi od začiatku roka vzrástla približne o 42 %, čo predstavuje jej najlepší medziročný zisk od roku 2009.

Podľa analýzy hlavného ekonóma Davida Rosenberga zaznamenal kov v utorok osem po sebe idúcich rastových sedení – čo je jeho najdlhšia víťazná séria za osem rokov.

V prípade medi – priemyselného kovu, ktorý v posledných rokoch ustúpil drahým kovom – tento prudký rast vysvetľuje niekoľko faktorov.

Po prvé, dynamika spojená s umelou inteligenciou. Meď je kľúčovým komponentom v dátových centrách a čoraz viac sa vníma ako doplnková investícia k širšej téme umelej inteligencie.

Po druhé, nerovnováha medzi ponukou a dopytom. Sektor čelí obmedzeniam ponuky v čase rastúceho dopytu poháňaného elektrifikáciou a energetickou transformáciou. Okrem toho Spojené štáty agresívne hromadia meď v očakávaní potenciálnych ciel, čo ešte viac zvyšuje tlak na rast cien.

Po tretie, narušenie súvisiace s clami. Ceny medi zaznamenali toto leto silný nárast po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil 50 % clo na určité medené výrobky a tovary s vysokým obsahom medi.

Rosenberg v nedávnom memorande pre klienta poznamenal, že výnimočný rok pre meď je do značnej miery poháňaný „pretrvávajúcimi a nevyriešenými obavami z nedostatku dodávok“.

Meď tiež profitovala zo širšieho rastu cien kovov. Zlato od začiatku roka vzrástlo približne o 64 % a často ťahá nahor aj iné kovy, ako je striebro a meď, uviedol Art Hogan, hlavný trhový stratég spoločnosti B. Riley Wealth Management, v rozhovore pre Business Insider.

„Keď sa skupina začne hýbať, všetci sa zvyčajne pohybujú spoločne,“ povedal Hogan s odkazom na širokú silu na trhoch s kovmi.

Wall Street neočakáva, že táto dynamika v blízkej budúcnosti pominie.

Analytici z tímu pre trhové informácie spoločnosti JPMorgan uviedli, že očakávajú, že ceny medi v prvej polovici budúceho roka vzrastú na 12 500 dolárov za metrickú tonu, podporené dopytom poháňaným umelou inteligenciou a potenciálnym zrušením niektorých ciel.

Medzitým Goldman Sachs predpovedá, že ceny medi dosiahnu v nasledujúcom desaťročí 15 000 dolárov za metrickú tonu, čo znamená nárast približne o 22 % oproti súčasným úrovniam.

V správe pre klientov banka napísala: „Meď zostáva naším dlhodobo preferovaným priemyselným kovom vzhľadom na jej jedinečne obmedzenú ponuku a silný štrukturálny rast dopytu.“