Euro v stredu v európskom obchodovaní posilnilo voči košu svetových mien, čím si voči americkému doláru udržalo zisky už tretí deň po sebe a dosiahlo týždenné maximum. Tento pohyb podporil pokračujúci pokles dolára a optimizmus ohľadom pokroku smerom k možnej mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu ohľadom pravdepodobnosti zníženia úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou v decembri investori čakajú na ďalšie ekonomické údaje o inflácii, nezamestnanosti a raste v eurozóne, aby mohli lepšie posúdiť smerovanie uvoľňovania menovej politiky ECB v budúcnosti.

Prehľad cien

• Kurz EUR/USD vzrástol o 0,2 % na 1,1592 – najvyššiu hodnotu za týždeň – z otváracej úrovne 1,1570 po tom, čo dosiahol denné minimum 1,1563.

• Euro uzavrelo v utorok rast zhruba o 0,45 %, čo predstavuje druhý denný zisk po sebe, podporený pozitívnym vývojom v mierových rokovaniach, ako aj slabými údajmi z americkej ekonomiky.

Americký dolár

Dolárový index v stredu klesol približne o 0,25 %, čo predstavuje tretí pokles po sebe a dosiahol týždenné minimum, čo odráža pokračujúci pokles americkej meny voči hlavným aj menej významným menovým ekvivalentom.

Pokles prichádza v čase, keď trhy predpokladajú vyššiu pravdepodobnosť zníženia úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému v decembri, čo je spôsobené prúdom slabších údajov z USA a zmierlivejšími komentármi viacerých predstaviteľov Fedu.

Mierový rámec pre Ukrajinu

Diplomacia sa v posledných týždňoch zintenzívnila, keďže sa zrýchľuje úsilie o ukončenie viac ako trojročnej vojny na Ukrajine. Pôvodný návrh USA – 28-bodový rámec – slúžil ako základ pre rozhovory medzi USA, Ukrajinou a niekoľkými európskymi partnermi. Kyjev odmietol počiatočný návrh ako príliš priaznivý pre Moskvu, najmä v otázkach suverenity, hraníc a regionálnych bezpečnostných záruk.

Tento odpor podnietil nové kolo rokovaní v Ženeve, zameraných na prepracovanie plánu do vyváženejšej podoby. Výsledkom rokovaní bolo spoločné vyhlásenie USA a Ukrajiny, v ktorom sa oznamuje „aktualizovaný a prepracovaný rámec“ s úpravami citlivých častí a silnejším dôrazom na územnú celistvosť a bezpečnostné záruky.

Prezident Volodymyr Zelenskyj označil novú verziu za „vyváženejšiu“ a obsahujúcu „správne prvky“, čo signalizuje miernejší postoj Kyjeva. Európska komisia tiež privítala pokrok a označila revidovaný plán za realistický základ pre pokrok v rokovaniach.

Rámec však stále čaká na oficiálnu odpoveď Moskvy, ktorá tvrdí, že zatiaľ nedostala jasné podrobnosti. Hlavné sporné body – ako napríklad štatút sporných území, ambície Ukrajiny v NATO a budúce bezpečnostné záruky – zostávajú nevyriešené.

Analytici napriek tomu vnímajú obnovenie štruktúrovaného multilaterálneho dialógu ako zmysluplný posun od vojenskej patovej situácie smerom k zrelšej diplomatickej ceste.

Býčí sentiment

• Chris Turner, vedúci oddelenia devízovej stratégie v spoločnosti ING, uviedol, že hoci trhy už v minulosti zaznamenali podobný optimizmus, v obchodovaní s menami sa začínajú objavovať známky mierového rámca. Dodal, že euro by mohli podporiť aj klesajúce ceny energií.

• Banka SEB v septembri uviedla, že euro by mohlo voči doláru vzrásť až o 7,5 %, ak sa dosiahne dôveryhodná mierová dohoda.

• Analytici SEB uviedli, že takýto prielom by bol „prelomovým krokom pre európsky rast a dynamiku inflácie“, zvýšil by kúpnu silu domácností a oživil by priemyselný sektor.

Európske sadzby

• Trhové oceňovanie zníženia úrokovej sadzby ECB o 25 bázických bodov v decembri zostáva stabilné okolo 25 %.

• Investori čakajú na ďalšie údaje z eurozóny o inflácii, nezamestnanosti a trendoch miezd, aby spresnili očakávania pre decembrové zasadnutie.

Novozélandský dolár v stredu vo všeobecnosti posilnil voči košu hlavných a vedľajších mien, čím si druhýkrát po sebe udržal rast voči americkému doláru a dosiahol trojtýždňové maximum. Tento krok prichádza v čase, keď investori zvýšili svoju expozíciu voči novozélandskému doláru po tom, čo Rezervná banka Nového Zélandu na svojom poslednom zasadnutí v tomto roku zaujala jastrabí tón.

V súlade s očakávaniami trhu – a už tretíkrát za sebou – RBNZ znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov na najnižšiu úroveň za posledné tri roky, čím signalizovala, že súčasný cyklus uvoľňovania sa v podstate končí, keďže sa začínajú objavovať známky hospodárskeho oživenia.

Prehľad cien

• Kurz NZD/USD vzrástol o 1,4 % na 0,5697, čo je najvyššia hodnota od 4. novembra, z otváracej úrovne 0,5618. Pár zaznamenal denné minimum 0,5616.

• Kiwi uzavrel utorok o 0,2 % vyššie voči americkému doláru, čo je jeho druhý zisk za tri obchodné dni, podporený slabším dolárom.

Rezervná banka Nového Zélandu

Banka RBNZ v stredu znížila svoju oficiálnu hotovostnú sadzbu o 25 bázických bodov na 2,25 % – najnižšiu hodnotu od mája 2022 – čo je už deviate zníženie od začiatku cyklu uvoľňovania pred rokom a tretie v rade. Od augusta 2024 banka znížila sadzby kumulatívne o 325 bázických bodov, keďže inflácia sa v dôsledku slabej hospodárskej aktivity a slabnúceho trhu práce spomalila späť na strednodobý cieľový rozsah 2 % – 3 %.

Vo svojom poslednom vyhlásení o politike v tomto roku – a poslednom pod vedením guvernéra Christiana Hawkesbyho predtým, ako ho v decembri prevezme švédska ekonómka Anna Breman – banka uviedla, že budúce kroky budú závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať inflácia a ekonomické podmienky v strednodobom horizonte.

Poznamenala, že inflačné riziká sú teraz „vyvážené“, pričom sa očakáva, že hospodárska aktivita zostane slabá do polovice roka 2025, potom sa bude postupne zlepšovať, keďže nižšie úrokové sadzby podporujú výdavky domácností.

Zápisnica zo stretnutia ukázala, že tvorcovia politík diskutovali o ponechaní sadzieb na úrovni 2,50 % alebo o znížení o 25 bázických bodov, pričom päť zo šiestich členov hlasovalo za zníženie.

Na tlačovej konferencii guvernér Hawkesby zdôraznil zmenu politiky a poznamenal, že výhľad „sa mierne nakláňa smerom nadol“, ale je v súlade s ponechaním úrokovej sadzby nezmenenej do roku 2026. Banka teraz očakáva, že OCR dosiahne v 1. štvrťroku 2026 2,20 % a v 4. štvrťroku 2027 2,65 % – čo je menej ako augustové prognózy, ale stále odráža jastrabovejší sklon s malým priestorom na ďalšie uvoľňovanie.

Výhľad sadzieb na Novom Zélande

• Po rozhodnutí RBNZ klesla trhová cena pre ďalšie zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov vo februári 2026 pod 20 %.

• Trhy s futures očakávajú, že úroková sadzba sa na konci roka 2026 bude pohybovať okolo 2,25 %.

Komentár analytika

• Nick Tuffley, hlavný ekonóm banky ASB, povedal, že dvere k ďalšiemu uvoľňovaniu „nie sú také široké, ako mnohí očakávali“, a dodal, že RBNZ bola vo všeobecnosti opatrnejšia, ako sa predpokladalo. Poznamenal, že ďalšie zníženie je nepravdepodobné, pokiaľ sa ekonomické údaje výrazne neoslabia.

• Doug Steel, hlavný ekonóm BNZ, uviedol, že prekážka pre ďalšie kroky je teraz vysoká a dodal: „Údaje by museli zmysluplne prekvapiť smerom nadol, aby tlačili RBNZ k ďalšiemu uvoľňovaniu.“

Americké akciové indexy v utorok vzrástli, keďže obchodníci zvýšili svoje stávky na zníženie úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému.

Podľa CME FedWatch sa pravdepodobnosť zníženia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov v decembri vyšplhala na 83 % v porovnaní s 50 % týždeň predtým.

Táto zmena nasledovala po komentároch viacerých tvorcov politík Fedu, ktorí podporili pokračovanie v znižovaní nákladov na pôžičky v blízkej budúcnosti bez ohrozenia pokroku v oblasti inflácie, pričom ako dôvod uviedli oslabujúci sa trh práce.

Správa spoločnosti ADP ukázala, že súkromný sektor v USA strácal počas štyroch týždňov končiacich 11. novembra v priemere približne 13 500 pracovných miest týždenne.

Guvernér Fedu Christopher Waller v pondelok povedal, že decembrové zníženie sadzieb je nevyhnutné, hoci poznamenal, že januárové rozhodnutie môže byť komplikovanejšie kvôli nahromadeniu oneskorených údajov.

O 18:28 GMT vzrástol priemyselný index Dow Jones o 1,2 % (558 bodov) na 47 006. Index S&P 500 získal 0,7 % (47 bodov) na 6 753, zatiaľ čo index Nasdaq Composite pridal 0,4 % (90 bodov) na 22 965.

Súťaž veľmocí dvadsiateho prvého storočia sa už nevedie na bojiskách ani na trhoch s ropou; teraz sa odohráva v mikroskopických obvodoch polovodičov. Tieto súčiastky, kedysi považované za neviditeľnú chrbticu spotrebnej elektroniky, sa stali prvou líniou dnešného globálneho geopolitického rozdelenia. To, čo sa začalo ako obchodný spor vyvolaný clami, sa vyvinulo do niečoho oveľa vážnejšieho: rozsiahlej technologickej vojny zameranej na súčiastku malú svojou veľkosťou, ale obrovskú strategickou hodnotou – polovodičový čip. Ako sa hovorí: „Kto ovláda čipy, ovláda svet.“ Kontrola tu znamená držať kľúče k budúcnosti umelej inteligencie, kvantových výpočtov, globálnych dodávateľských reťazcov a pokročilých zbraní. Od diaľkových ovládačov k televízorom až po satelity, kremíkové čipy sú všade.

Problém je v tom, že Washington vníma technologický vzostup Číny ako existenčnú hrozbu pre postavenie Ameriky, zatiaľ čo Peking vníma americké clá ako pokus zastaviť jej vzostup skôr, ako sa začne. Každý zákaz vývozu, každý dotačný program a každé obmedzenie trhu teraz vysiela šokové vlny po celom svete a vťahuje spojencov aj súperov do pretekov o polovodiče. Nejde len o obchodné spory, ale o zložitý boj, ktorý určí, kto povedie ďalší globálny poriadok: Spojené štáty s ich technologickou dominanciou alebo Čína s jej ambíciou sebestačnosti. V stávke je viac ako kedykoľvek predtým – nič menej ako samotné ovládanie globálnej moci.

Táto rivalita sa začala clami v roku 2018, po tom, čo Washington obvinil Peking z krádeže duševného vlastníctva a nekalých obchodných praktík. Tieto obvinenia spustili obchodnú vojnu, ktorá otriasla globálnymi trhmi a nakoniec sa zmenila na strategickejší konflikt: vojnu o polovodiče. Pohľad Číny formuje to, čo nazýva „storočím ponižovania“, pričom zahraničný tlak vníma ako ďalší pokus o technologické pozadie, čím sa výroba čipov stala politickým aj strategickým cieľom.

Taiwan pridáva ďalšiu vrstvu napätia. Ostrov vyrába väčšinu pokročilých polovodičov na svete a je domovom spoločnosti TSMC, čo z neho robí strategickú výhodu aj potenciálny ohnisko konfliktu. Spojené štáty tvrdia, že podporujú Taiwan v snahe zachovať si technologickú výhodu, zatiaľ čo ciele Číny idú oveľa ďalej: znovuzjednotenie a prelomenie amerického zovretia. „Kremíková vojna“ je preto spojená s niektorými z najnebezpečnejších geopolitických ohnísk konfliktu na svete. Čipy už nie sú len súčiastkami – sú nástrojmi moci. USA a Čína už nielen súperia; sú uväznené vo vojne bez bômb alebo rakiet, vedenej prostredníctvom dodávateľských reťazcov a mikroobvodov.

Priemysel s čipmi je jedinečný tým, že žiadna krajina nemôže kontrolovať celý proces samostatne. Spojené štáty sú lídrami v dizajne a softvéri; Taiwan a Južná Kórea dominujú v pokročilej výrobe; Holandsko dodáva základné litografické zariadenia; Japonsko poskytuje špecializované materiály. Čína zostáva v najpokročilejších segmentoch pozadu. Akékoľvek narušenie v Amerike alebo na Taiwane môže ochromiť celé odvetvia, čím sa polovodiče stanú jedným z najvýznamnejších geopolitických úzkych miest na svete. A dôsledky siahajú ďaleko za hranice ekonomiky: čipy poháňajú drony, hypersonické strely a moderné vojenské nástroje. Strategický cieľ Ameriky je jasný – odrezať Čínu od najpokročilejších technológií, aby si zachovala dominanciu USA.

Realita je drsná: ďalšia globálna vojna sa nemusí viesť tankami ani jadrovými zbraňami, ale polovodičmi. Ktokoľvek vyhrá vojnu o čipy, bude kontrolovať nielen technológie, ale aj pravidlá nového globálneho poriadku. Kremík sa teraz považuje za novú ropu, novú oceľ, ba dokonca aj za nový pušný prach dvadsiateho prvého storočia.

Spojené štáty vnímajú vojnu čipov ako bránu k moci v tomto storočí, a preto sa polovodiče presunuli z oblasti obchodu do oblasti stratégie. Už sa s nimi nezaobchádza ako so spotrebným tovarom, ale ako so zbraňami vplyvu. Washington si chce zachovať svoje postavenie jedinej svetovej superveľmoci a v digitálnom veku sú polovodiče jeho najostrejšou zbraňou. Jeho stratégia má dve roviny: udusiť technologický pokrok Číny a vybudovať pevnosť spojencov na obranu amerického vedúceho postavenia. To zahŕňa zákaz firiem ako Huawei a SMIC, zaradenie čínskych technologických spoločností na čiernu listinu a obmedzenie pokročilých litografických zariadení EUV a DUV.

Zákon o čipoch a vede z roku 2022 – dotácie vo výške viac ako 50 miliárd dolárov – zdôrazňuje, že kremík je teraz otázkou národnej bezpečnosti, nie ekonomiky. A čo je dôležitejšie, Amerike sa podarilo zapojiť svojich spojencov – Japonsko, Holandsko, Južnú Kóreu a Taiwan – do tejto kremíkovej aliancie a využiť ich na presadzovanie svojich politík. Rozhodnutie spoločnosti TSMC postaviť továrne v Arizone nie je len ekonomickým krokom: je to geopolitický krok k upevneniu vplyvu USA vo výrobe pokročilých čipov.

Realisti tvrdia, že táto aliancia nie je spoluprácou, ale zosúladením sa pre prežitie. USA vytvárajú nové hranice studenej vojny, aby rozhodli, kto vedie a kto nasleduje. Premena polovodičov na zbraň ide ďaleko za rámec hospodárskej súťaže na voľnom trhu; ide o ochranu dominancie v systéme, kde je technológia najostrejšou čepeľou. Amerika chce zabrániť Číne v dosiahnutí parity; Čína na druhej strane vníma každý zákaz alebo sankciu zo strany USA ako ďalšiu kapitolu v dlhej histórii ponižovania. Pre Peking sú polovodiče jadrom národného prežitia. Súčasťou tejto misie je „Vyrobené v Číne 2025“ a masívne štátne dotácie. Čína investuje miliardy do kremíka – výskumu, dizajnu a výroby – a najíma inžinierov po celom svete, aby dosiahla jeden cieľ: prelomiť závislosť od Západu.

Čína však zostáva uväznená v tom, čo realisti nazývajú „pascou technologickej závislosti“. Dokáže navrhovať čipy, ale stále sa spolieha na holandskú litografiu, taiwanskú výrobu a americké softvérové nástroje. Čína stúpa na technologickú horu, zatiaľ čo USA neustále odstraňujú schody. Pre Peking je prelomenie amerického zovretia technológií podstatou národného obrodenia. Pre Si Ťin-pchinga nie sú polovodiče len ekonomickými motormi – sú nástrojmi suverenity. Vo svete, kde je technológia bojiskom, by prehra vo vojne o čipy znamenala nové „storočie poníženia“, zatiaľ čo prijatie čínskej parity by znamenalo, že sa USA vzdajú svojho globálneho líderstva. Ani jeden z výsledkov nie je prijateľný. Ide o existenčný boj, nie ekonomickú rivalitu.

Konflikt už nie je len medzi USA a Čínou – mení celý svetový poriadok. Vznikajú dva technologické svety: jeden postavený na amerických čipoch a západných dodávateľských reťazcoch, druhý v súlade s rýchlo rastúcim ekosystémom Číny. Spojenci sú uväznení medzi nimi. Taiwan, ktorý vyrába 90 % najmodernejších čipov na svete, má teraz obrovský strategický význam a potenciálny spúšťač konfliktu. Južná Kórea stojí na križovatke medzi svojou bezpečnostnou alianciou s Washingtonom a svojím najväčším exportným trhom v Číne. Holandsko videlo, ako sa jeho priemysel stal nástrojom stratégie USA po tom, čo bolo pod tlakom, aby zabránilo spoločnosti ASML predávať pokročilé litografické zariadenia Číne. EÚ, ktorá sa zdráha vybrať si stranu, investuje miliardy do budovania vlastného sektora čipov – nie je ochotná zaostávať vo svete, kde je technológia novou jadrovou zbraňou.

Globálna ekonomika však zaplatí vysokú cenu. Rozdelenie dodávateľských reťazcov znamená vyššie náklady, nadbytočné továrne a pomalšie inovácie. Rozvojové krajiny budú nútené zaradiť sa do jedného alebo druhého tábora – toto zoskupenie im vnúti vojna, ktorú nezačali. Globálna ekonomika zostane nestabilná ešte roky.

Realisti povedia, že tento vývoj je v súperení veľmocí prirodzený, ale v stávke je oveľa viac. Ak bolo dvadsiate storočie érou „ropných vojen“, dvadsiate prvé bude érou „kremíkových vojen“. Rozdiel je v tom, že ropa sa nachádzala na mnohých miestach – ale čipy závisia od hŕstky úzkych miest, čo robí globálnu ekonomiku krehkou a mimoriadne zraniteľnou voči konfliktom. Vojna o polovodiče nie je len ekonomická; je to geopolitická časovaná bomba.

Záver:

Rivalita v oblasti polovodičov nie je tradičnou konfrontáciou medzi armádami, ale oveľa komplexnejšou bitkou prepojenou so životodarnými prvkami globálnej ekonomiky. Každé americké obmedzenie zvyšuje odhodlanie Číny; každý čínsky tlak na sebestačnosť zvyšuje strach Washingtonu zo straty dominancie – vytvára tak cyklus nekonečnej eskalácie. Túto konkurenciu nemožno vyriešiť diplomatickou cestou ani kompromismi, ako to bolo v minulých obchodných sporoch, pretože technológia sa stala podstatou moci. Washington aj Peking však pri snahe o dominanciu môžu nakoniec oslabiť samotný globálny systém, na ktorom sa ich ekonomiky spoliehajú.

Dejiny si budú pamätať „kremíkovú studenú vojnu“ dvadsiateho prvého storočia nie ako éru inovácií, ale ako silu, ktorá rozložila svetový poriadok.