Súťaž veľmocí dvadsiateho prvého storočia sa už nevedie na bojiskách ani na trhoch s ropou; teraz sa odohráva v mikroskopických obvodoch polovodičov. Tieto súčiastky, kedysi považované za neviditeľnú chrbticu spotrebnej elektroniky, sa stali prvou líniou dnešného globálneho geopolitického rozdelenia. To, čo sa začalo ako obchodný spor vyvolaný clami, sa vyvinulo do niečoho oveľa vážnejšieho: rozsiahlej technologickej vojny zameranej na súčiastku malú svojou veľkosťou, ale obrovskú strategickou hodnotou – polovodičový čip. Ako sa hovorí: „Kto ovláda čipy, ovláda svet.“ Kontrola tu znamená držať kľúče k budúcnosti umelej inteligencie, kvantových výpočtov, globálnych dodávateľských reťazcov a pokročilých zbraní. Od diaľkových ovládačov k televízorom až po satelity, kremíkové čipy sú všade.

Problém je v tom, že Washington vníma technologický vzostup Číny ako existenčnú hrozbu pre postavenie Ameriky, zatiaľ čo Peking vníma americké clá ako pokus zastaviť jej vzostup skôr, ako sa začne. Každý zákaz vývozu, každý dotačný program a každé obmedzenie trhu teraz vysiela šokové vlny po celom svete a vťahuje spojencov aj súperov do pretekov o polovodiče. Nejde len o obchodné spory, ale o zložitý boj, ktorý určí, kto povedie ďalší globálny poriadok: Spojené štáty s ich technologickou dominanciou alebo Čína s jej ambíciou sebestačnosti. V stávke je viac ako kedykoľvek predtým – nič menej ako samotné ovládanie globálnej moci.

Táto rivalita sa začala clami v roku 2018, po tom, čo Washington obvinil Peking z krádeže duševného vlastníctva a nekalých obchodných praktík. Tieto obvinenia spustili obchodnú vojnu, ktorá otriasla globálnymi trhmi a nakoniec sa zmenila na strategickejší konflikt: vojnu o polovodiče. Pohľad Číny formuje to, čo nazýva „storočím ponižovania“, pričom zahraničný tlak vníma ako ďalší pokus o technologické pozadie, čím sa výroba čipov stala politickým aj strategickým cieľom.

Taiwan pridáva ďalšiu vrstvu napätia. Ostrov vyrába väčšinu pokročilých polovodičov na svete a je domovom spoločnosti TSMC, čo z neho robí strategickú výhodu aj potenciálny ohnisko konfliktu. Spojené štáty tvrdia, že podporujú Taiwan v snahe zachovať si technologickú výhodu, zatiaľ čo ciele Číny idú oveľa ďalej: znovuzjednotenie a prelomenie amerického zovretia. „Kremíková vojna“ je preto spojená s niektorými z najnebezpečnejších geopolitických ohnísk konfliktu na svete. Čipy už nie sú len súčiastkami – sú nástrojmi moci. USA a Čína už nielen súperia; sú uväznené vo vojne bez bômb alebo rakiet, vedenej prostredníctvom dodávateľských reťazcov a mikroobvodov.

Priemysel s čipmi je jedinečný tým, že žiadna krajina nemôže kontrolovať celý proces samostatne. Spojené štáty sú lídrami v dizajne a softvéri; Taiwan a Južná Kórea dominujú v pokročilej výrobe; Holandsko dodáva základné litografické zariadenia; Japonsko poskytuje špecializované materiály. Čína zostáva v najpokročilejších segmentoch pozadu. Akékoľvek narušenie v Amerike alebo na Taiwane môže ochromiť celé odvetvia, čím sa polovodiče stanú jedným z najvýznamnejších geopolitických úzkych miest na svete. A dôsledky siahajú ďaleko za hranice ekonomiky: čipy poháňajú drony, hypersonické strely a moderné vojenské nástroje. Strategický cieľ Ameriky je jasný – odrezať Čínu od najpokročilejších technológií, aby si zachovala dominanciu USA.

Realita je drsná: ďalšia globálna vojna sa nemusí viesť tankami ani jadrovými zbraňami, ale polovodičmi. Ktokoľvek vyhrá vojnu o čipy, bude kontrolovať nielen technológie, ale aj pravidlá nového globálneho poriadku. Kremík sa teraz považuje za novú ropu, novú oceľ, ba dokonca aj za nový pušný prach dvadsiateho prvého storočia.

Spojené štáty vnímajú vojnu čipov ako bránu k moci v tomto storočí, a preto sa polovodiče presunuli z oblasti obchodu do oblasti stratégie. Už sa s nimi nezaobchádza ako so spotrebným tovarom, ale ako so zbraňami vplyvu. Washington si chce zachovať svoje postavenie jedinej svetovej superveľmoci a v digitálnom veku sú polovodiče jeho najostrejšou zbraňou. Jeho stratégia má dve roviny: udusiť technologický pokrok Číny a vybudovať pevnosť spojencov na obranu amerického vedúceho postavenia. To zahŕňa zákaz firiem ako Huawei a SMIC, zaradenie čínskych technologických spoločností na čiernu listinu a obmedzenie pokročilých litografických zariadení EUV a DUV.

Zákon o čipoch a vede z roku 2022 – dotácie vo výške viac ako 50 miliárd dolárov – zdôrazňuje, že kremík je teraz otázkou národnej bezpečnosti, nie ekonomiky. A čo je dôležitejšie, Amerike sa podarilo zapojiť svojich spojencov – Japonsko, Holandsko, Južnú Kóreu a Taiwan – do tejto kremíkovej aliancie a využiť ich na presadzovanie svojich politík. Rozhodnutie spoločnosti TSMC postaviť továrne v Arizone nie je len ekonomickým krokom: je to geopolitický krok k upevneniu vplyvu USA vo výrobe pokročilých čipov.

Realisti tvrdia, že táto aliancia nie je spoluprácou, ale zosúladením sa pre prežitie. USA vytvárajú nové hranice studenej vojny, aby rozhodli, kto vedie a kto nasleduje. Premena polovodičov na zbraň ide ďaleko za rámec hospodárskej súťaže na voľnom trhu; ide o ochranu dominancie v systéme, kde je technológia najostrejšou čepeľou. Amerika chce zabrániť Číne v dosiahnutí parity; Čína na druhej strane vníma každý zákaz alebo sankciu zo strany USA ako ďalšiu kapitolu v dlhej histórii ponižovania. Pre Peking sú polovodiče jadrom národného prežitia. Súčasťou tejto misie je „Vyrobené v Číne 2025“ a masívne štátne dotácie. Čína investuje miliardy do kremíka – výskumu, dizajnu a výroby – a najíma inžinierov po celom svete, aby dosiahla jeden cieľ: prelomiť závislosť od Západu.

Čína však zostáva uväznená v tom, čo realisti nazývajú „pascou technologickej závislosti“. Dokáže navrhovať čipy, ale stále sa spolieha na holandskú litografiu, taiwanskú výrobu a americké softvérové nástroje. Čína stúpa na technologickú horu, zatiaľ čo USA neustále odstraňujú schody. Pre Peking je prelomenie amerického zovretia technológií podstatou národného obrodenia. Pre Si Ťin-pchinga nie sú polovodiče len ekonomickými motormi – sú nástrojmi suverenity. Vo svete, kde je technológia bojiskom, by prehra vo vojne o čipy znamenala nové „storočie poníženia“, zatiaľ čo prijatie čínskej parity by znamenalo, že sa USA vzdajú svojho globálneho líderstva. Ani jeden z výsledkov nie je prijateľný. Ide o existenčný boj, nie ekonomickú rivalitu.

Konflikt už nie je len medzi USA a Čínou – mení celý svetový poriadok. Vznikajú dva technologické svety: jeden postavený na amerických čipoch a západných dodávateľských reťazcoch, druhý v súlade s rýchlo rastúcim ekosystémom Číny. Spojenci sú uväznení medzi nimi. Taiwan, ktorý vyrába 90 % najmodernejších čipov na svete, má teraz obrovský strategický význam a potenciálny spúšťač konfliktu. Južná Kórea stojí na križovatke medzi svojou bezpečnostnou alianciou s Washingtonom a svojím najväčším exportným trhom v Číne. Holandsko videlo, ako sa jeho priemysel stal nástrojom stratégie USA po tom, čo bolo pod tlakom, aby zabránilo spoločnosti ASML predávať pokročilé litografické zariadenia Číne. EÚ, ktorá sa zdráha vybrať si stranu, investuje miliardy do budovania vlastného sektora čipov – nie je ochotná zaostávať vo svete, kde je technológia novou jadrovou zbraňou.

Globálna ekonomika však zaplatí vysokú cenu. Rozdelenie dodávateľských reťazcov znamená vyššie náklady, nadbytočné továrne a pomalšie inovácie. Rozvojové krajiny budú nútené zaradiť sa do jedného alebo druhého tábora – toto zoskupenie im vnúti vojna, ktorú nezačali. Globálna ekonomika zostane nestabilná ešte roky.

Realisti povedia, že tento vývoj je v súperení veľmocí prirodzený, ale v stávke je oveľa viac. Ak bolo dvadsiate storočie érou „ropných vojen“, dvadsiate prvé bude érou „kremíkových vojen“. Rozdiel je v tom, že ropa sa nachádzala na mnohých miestach – ale čipy závisia od hŕstky úzkych miest, čo robí globálnu ekonomiku krehkou a mimoriadne zraniteľnou voči konfliktom. Vojna o polovodiče nie je len ekonomická; je to geopolitická časovaná bomba.

Záver:

Rivalita v oblasti polovodičov nie je tradičnou konfrontáciou medzi armádami, ale oveľa komplexnejšou bitkou prepojenou so životodarnými prvkami globálnej ekonomiky. Každé americké obmedzenie zvyšuje odhodlanie Číny; každý čínsky tlak na sebestačnosť zvyšuje strach Washingtonu zo straty dominancie – vytvára tak cyklus nekonečnej eskalácie. Túto konkurenciu nemožno vyriešiť diplomatickou cestou ani kompromismi, ako to bolo v minulých obchodných sporoch, pretože technológia sa stala podstatou moci. Washington aj Peking však pri snahe o dominanciu môžu nakoniec oslabiť samotný globálny systém, na ktorom sa ich ekonomiky spoliehajú.

Dejiny si budú pamätať „kremíkovú studenú vojnu“ dvadsiateho prvého storočia nie ako éru inovácií, ale ako silu, ktorá rozložila svetový poriadok.

Ceny paládia v utorok klesli napriek slabšiemu doláru a rastúcim očakávaniam, že Federálny rezervný systém zníži úrokové sadzby na zasadnutí budúci mesiac.

UBS zvýšila svoje prognózy cien paládia o 50 dolárov za uncu vo všetkých časových horizontoch s odvolaním sa na očakávania, že trh zostane v miernom deficite ponuky až do budúceho roka.

Banka poznamenala, že sentiment na trhu s opciami voči paládiu zostáva mierne pozitívny, hoci sa v porovnaní so začiatkom roka priblížil k neutrálnemu.

Implikovaná volatilita medzi jedno- až šesťmesačnými call a put opciami sa v súčasnosti pohybuje medzi 1,8 % a 2,4 %, čo je pokles z maximálnych 3,4 % až 9,1 % začiatkom roka.

UBS dodala, že skorší nárast optimizmu – od začiatku novembra 2024 do konca januára 2025 – bol spôsobený najmä obavami z možných nových sankcií zameraných na ruský vývoz paládia.

Rusko sa podieľa približne 40 % na celosvetovej ťažbe, ale s pokračujúcim prúdením ruského kovu na medzinárodné trhy sa obavy z prerušenia dodávok zmiernili.

Krátkodobá volatilita cien bude vo veľkej miere závisieť od výsledku vyšetrovania amerického ministerstva obchodu podľa paragrafu 232 týkajúceho sa kritických nerastov, ako aj od antidumpingovej petície podanej ťažobnou spoločnosťou Sibanye a odborovým zväzom United Steelworkers. Účastníci trhu čakajú na rozhodnutie administratívy o tom, či zavedie clá na dovoz paládia.

Napriek zvýšeniu cieľovej ceny UBS uviedla, že vidí silnejší potenciál rastu v iných drahých kovoch ako v paládiu, a to aj napriek tomu, že trh s paládiom by mal do roku 2026 zostať v miernom deficite.

Medzitým index amerického dolára klesol o 0,4 % na 99,7 bodu do 15:42 GMT, po obchodovaní medzi 100,2 a 99,7.

V obchodovaní s futures kontraktmi klesla cena paládia s dodaním v decembri o 15:43 GMT o 0,8 % na 1 393,5 dolára za uncu.

Bitcoin v utorok vzrástol, čím pokračoval v oživení z nedávnych strát, keďže sa posilnili očakávania možného zníženia sadzieb Fedu v decembri, čo pomohlo zvýšiť rizikovo citlivé aktíva.

Napriek tomu sa zdalo, že rast stráca na dynamike a investori zostávajú voči trhu s kryptomenami veľmi opatrní po prudkých poklesoch, ktoré boli zaznamenané v októbri a začiatkom novembra.

Altcoiny v utorok zaznamenali silnejšie zisky, ale zároveň sa spamätávajú z prudkých strát za posledný mesiac.

Bitcoin do 00:43 ET (05:43 GMT) vzrástol o 0,8 % na 88 187,9 dolárov.

Bitcoin profituje z obnovených decembrových znížení stávok

Oživenie zo sedemmesačného minima bolo spôsobené najmä oživením očakávaní, že Federálny rezervný systém by mohol v decembri znížiť sadzby. Najmenej dvaja predstavitelia Fedu signalizovali podporu takémuto kroku, čo pomohlo zmeniť tvorbu cien na trhu.

Podľa nástroja FedWatch agentúry CME teraz trhy s futures pripisujú 77,2 % pravdepodobnosť zníženia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov na stretnutí 9. – 10. decembra, čo je nárast oproti 41,8 % o týždeň skôr.

Tento posun spustil široký rast rizikových aktív a kryptomeny sa pridali k oživeniu, hoci ich zisky zaostávali za prudkým oživením akcií – najmä technologických akcií. Zatiaľ čo kryptomeny sa často obchodujú spoločne s technologickými spoločnosťami, od začiatku októbra sa od tejto korelácie začínajú oddeľovať.

Ceny kryptomien sú od minulého mesiaca v dlhodobom klesajúcom trende, pričom sú pod tlakom viacerých faktorov. Maloobchodníci zostali po októbrovom bleskovom prepade opatrní, zatiaľ čo inštitucionálny prílev sa citeľne znížil, pričom bitcoinové ETF kótované na americkej burze zaznamenali päť týždňov po sebe odliv.

Trhy teraz očakávajú sériu nadchádzajúcich ekonomických správ z USA, ktoré by mohli poskytnúť indície pred decembrovým zasadnutím Fedu. Inflácia cien výrobcov a septembrové maloobchodné tržby by mali byť zverejnené neskôr v utorok, zatiaľ čo preferovaný ukazovateľ inflácie Fedu, jadrový index PCE, dorazí vo štvrtok.

Ceny kryptomien dnes: Altcoiny vedú oživenie

Širšie kryptoaktíva si v utorok viedli o niečo lepšie ako Bitcoin, pričom sa selektívne hľadali výhodné ponuky medzi menej známymi menami.

Ether vzrástol o 3,2 % na 2 928,08 dolárov, zatiaľ čo Ripple (XRP) vyskočil o 8,7 % na 2,2523 dolárov.

Ceny ropy v utorok klesli, keďže obavy z nadmernej ponuky prevážili nad obavami z pokračujúcich sankcií na ruské dodávky, zatiaľ čo mierové rozhovory zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine nepreukázali žiadny pokrok.

Ropa Brent klesla do 11:46 GMT o 33 centov, čiže 0,5 %, na 63,04 dolára za barel. Americká ropa West Texas Intermediate klesla o 32 centov, čiže 0,5 %, na 58,52 dolára.

Oba benchmarky v pondelok vzrástli o 1,3 % po tom, čo rastúce pochybnosti o dosiahnutí mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou posilnili očakávania, že obmedzené toky sankcionovanej ruskej ropy a pohonných hmôt budú pretrvávať.

Napriek obavám trhu z ruských dodávok, širšie projekcie ponuky a dopytu na rok 2026 poukazujú na nadmerne ponukovaný trh, pričom viaceré prognózy naznačujú, že rast ponuky v budúcom roku prekoná dopyt.

Priyanka Sachdeva, hlavná analytička trhu v spoločnosti Phillip Nova, v utorkovej správe uviedla: „V blízkej budúcnosti spočíva hlavné riziko v nadmernej ponuke a súčasné cenové úrovne sa zdajú byť náchylné na tlak.“

Uprostred nových sankcií zameraných na ruskú štátnu spoločnosť Rosnefť a súkromného producenta Lukoil, spolu s pravidlami zakazujúcimi vstup rafinovaných produktov vyrobených z ruskej ropy do Európy, niektoré indické rafinérie – vrátane súkromnej rafinérie Reliance – znížili nákup ruskej ropy.

Vzhľadom na obmedzený počet alternatívnych odberateľov sa Rusko snaží rozšíriť dodávky do Číny. Vicepremiér Alexander Novak v utorok uviedol, že Moskva a Peking rokujú o spôsoboch, ako zvýšiť vývoz ruskej ropy do Číny.

Giovanni Staunovo, analytik spoločnosti UBS, poznamenal: „Účastníci trhu stále posudzujú, či najnovšie európske a americké sankcie významne ovplyvnia ruský vývoz ropy.“

Analytici sa napriek tomu zameriavajú predovšetkým na riziko širšej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom. Deutsche Bank podľa pondelkovej správy predpokladá v roku 2026 prebytok najmenej dvoch miliónov barelov denne, pričom pred rokom 2027 neexistuje jasná cesta späť k deficitu.

„Trajektória do roku 2026 zostáva vychýlená smerom nadol,“ povedal analytik Michael Shoh.

Očakávania slabšieho trhu v budúcom roku naďalej prevažujú nad podporným efektom zastavených mierových rokovaní, ktoré predtým pomohli stabilizovať ceny. Mierová dohoda by mohla v konečnom dôsledku zrušiť sankcie voči Moskve, čo by potenciálne mohlo uvoľniť na trh veľké objemy predtým obmedzených dodávok.

Ropa však naďalej nachádza určitú podporu v rastúcich očakávaniach, že Federálny rezervný systém zníži úrokové sadzby na svojom zasadnutí o menovej politike 9. – 10. decembra po tom, čo niekoľko predstaviteľov Fedu naznačilo otvorenosť k uvoľňovaniu.

Zníženie sadzieb by mohlo stimulovať hospodársku aktivitu a posilniť dopyt po rope.

„Obavy z nadmernej ponuky ťahajú trh jedným smerom, zatiaľ čo nádeje na silnejší dopyt poháňaný uvoľnením menovej politiky ho ťahajú opačným,“ povedal Sachdeva.