Zápisnica z júnového zasadnutia Federálneho rezervného systému odhalila rastúci rozkol medzi predstaviteľmi v otázke, ako agresívne znižovať úrokové sadzby, keďže obavy z inflácie z nových obchodných ciel sa stretli so známkami slabosti trhu práce a pokračujúcej hospodárskej sily.

Zápisnica zo zasadnutia Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktoré sa konalo 17. – 18. júna a ktoré bolo zverejnené v stredu, ukázala, že tvorcovia politík si vo všeobecnosti zachovali vyčkávací postoj, pokiaľ ide o budúce pohyby sadzieb. Zasadnutie sa skončilo jednomyseľným rozhodnutím ponechať referenčnú úrokovú sadzbu na úrovni 4,25 % – 4,5 %, čo je úroveň, ktorá zostala nezmenená od decembra 2024.

Diskusie však odrážali rastúci rozkol v názoroch na ďalší postup menovej politiky.

Podľa zápisnice „väčšina účastníkov považovala za pravdepodobné, že by bolo vhodné znížiť cieľové rozpätie úrokovej sadzby federálnych fondov neskôr v tomto roku“, pričom uviedla, že inflačné tlaky z ciel sa môžu ukázať ako „dočasné a obmedzené“, zatiaľ čo hospodársky rast a sila trhu práce sa môžu začať znižovať.

Rozsah a načasovanie takýchto škrtov však zostali predmetom diskusie.

Niektorí predstavitelia údajne podporovali zníženie sadzieb už tento mesiac, zatiaľ čo iní nevideli potrebu žiadneho zníženia v roku 2025. Hoci v zápisnici neboli mená konkrétnych osôb, guvernéri Fedu Michelle Bowmanová a Christopher Waller predtým naznačili, že zníženie sadzieb by mohlo byť na stole na nadchádzajúcom zasadnutí 29. – 30. júla, ak inflácia bude naďalej klesať.

Naopak, „niekoľko“ predstaviteľov tvrdilo, že súčasná úroveň sadzieb sa už môže blížiť k neutrálnej, čo naznačuje, že bude potrebný len obmedzený počet znížení. Tento názor podporili obavy, že inflácia zostáva nad cieľovou úrovňou 2 % a že ekonomika naďalej vykazuje odolnosť.

(Stojí za zmienku, že v terminológii Fedu „niektorí“ znamená viac úradníkov ako „niekoľko“.)

Počas zasadnutia Fed aktualizoval svoje prognózy úrokových sadzieb a predpokladá dve zníženia v roku 2025 a ďalšie tri v nasledujúcich dvoch rokoch.

Toto sa deje uprostred rastúceho tlaku zo strany prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyzval predsedu Fedu Jeromea Powella na rezignáciu a opakovane požadoval rýchle a výrazné zníženie sadzieb. Trump vyjadril svoju frustráciu verejne aj prostredníctvom svojej platformy Truth Social.

Powell však zostal pevne proti politickému zasahovaniu a zdôraznil opatrný prístup. Poznamenal, že sila ekonomiky a pretrvávajúca neistota okolo inflácie si vyžadujú trpezlivosť, kým sa neobjasní situácia.

Podľa zápisnice: „Hoci sa neistota ohľadom inflácie a hospodárskeho výhľadu znížila, účastníci usúdili, že opatrný prístup k úpravám politík je naďalej vhodný.“

Úradníci tiež varovali, že Fed môže čeliť „ťažkým kompromisom“, ak bude pretrvávať zvýšená inflácia a zároveň sa zhoršia pracovné podmienky. Zdôraznili, že budúce rozhodnutia budú závisieť od toho, do akej miery sa inflácia alebo zamestnanosť odchýlia od ich príslušných cieľov.

Od júnového stretnutia Trump pokračuje v rýchlych obchodných rokovaniach s hlavnými americkými partnermi a často upravuje harmonogramy ciel. Po tom, čo 2. apríla pôvodne oznámil clá, odvtedy poslal zahraničným lídrom sériu listov, v ktorých varoval pred vysokými clami, ak sa neprijmú urgentné opatrenia.

Napriek týmto hrozbám nedávne údaje naznačujú, že nové clá sa zatiaľ neprejavili v rozsiahlom zvýšení cien.

Spotrebiteľské ceny v máji vzrástli len o 0,1 % a hoci inflácia zostáva nad cieľovou úrovňou 2 %, nedávne prieskumy naznačujú, že obavy verejnosti z dlhodobej inflácie sa zmierňujú.

V zápisnici sa uvádza, že mnohí účastníci sa domnievajú, že konečný inflačný dopad ciel by sa mohol obmedziť, ak sa čoskoro dosiahnu obchodné dohody, ak spoločnosti rýchlo prispôsobia dodávateľské reťazce alebo ak podniky absorbujú náklady prostredníctvom ziskových marží.

Zároveň sa rast pracovných miest zjavne spomalil – a to aj napriek tomu, že počet pracovných miest mimo poľnohospodárstva v júni vzrástol o 147 000 (čo prekonalo očakávania 110 000) a miera nezamestnanosti nečakane klesla na 4,1 %.

Na druhej strane, spotrebiteľské výdavky prudko oslabili. Výdavky na osobnú spotrebu v máji klesli o 0,1 %, zatiaľ čo maloobchodné tržby klesli o 0,9 %, čo odráža ochladenie dopytu domácností.

Spoločnosť Nvidia sa stala prvou spoločnosťou na svete, ktorá dosiahla trhovú kapitalizáciu 4 bilióny dolárov po tom, čo jej akcie v stredu vzrástli o 2,4 % na 164 dolárov za akciu, pričom naďalej ťažila z trvalo rastúceho dopytu po technológiách súvisiacich s umelou inteligenciou.

Americká spoločnosť prvýkrát prekročila hranicu 1 bilióna dolárov v júni 2023 a odvtedy si udržiava rýchly rast.

Dan Ives, technologický analytik spoločnosti Wedbush Securities, označil tento míľnik za „historický moment pre Nvidiu“ a dodal: „Sú jedinou hrou v meste – ich čipy sú novým zlatom a ropou.“

Akcie spoločnosti Nvidia v apríli prudko klesli, keď globálne trhy otriasla eskalujúca obchodná vojna vedená americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Napriek pretrvávajúcim obavám o Trumpovu obchodnú politiku akcie spoločnosti Nvidia od jari naďalej rastú a dosiahli tento najnovší míľnik.

Pred ôsmimi rokmi mali akcie spoločnosti Nvidia hodnotu menej ako 1 % svojej súčasnej hodnoty, v tom čase poháňané konkurenciou so spoločnosťou AMD o dominanciu na trhu s grafickými kartami. Dnes je ich raketový vzostup spojený s rastúcim dopytom po čipoch, ktoré poháňajú generatívne modely umelej inteligencie, ako je ChatGPT.

Dramatický vzostup spoločnosti Nvidia povýšil aj jej generálneho riaditeľa a spoluzakladateľa Jensena Huanga, ktorého Mark Zuckerberg nedávno nazval „Taylor Swift medzi technológiami“ – čo je odkaz na jeho status rockovej hviezdy, najmä na Taiwane.

Rastúca trhová hodnota spoločnosti odráža dôveru Wall Streetu v sektor umelej inteligencie, a to aj napriek turbulenciám spôsobeným širšou hospodárskou politikou USA.

Spoločnosť Nvidia vykázala v prvom štvrťroku tržby vo výške 44,1 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 69 %, pričom zisk na akciu dosiahol 0,81 dolára.

Čo robí Nvidiu takou výnimočnou?

Pôvod:

Spoločnosť Nvidia bola založená v roku 1993 – počas dnes už známeho stretnutia v reštaurácii Denny's – so zameraním na návrh špecifického typu programovateľného čipu.

Americký trh s čipmi dominovali roky spoločnosti Intel a AMD, ktoré vyrábali CPU (centrálne procesorové jednotky) pre všeobecné výpočtové úlohy.

Nvidia sa naopak špecializovala na GPU (grafické procesory), ktoré mali silnejšie možnosti vykresľovania obrazu – pôvodne užitočné pre videohry a grafické aplikácie.

Nakoniec sa ukázalo, že grafické procesory (GPU) dokážu vykonávať paralelné výpočty efektívnejšie ako procesory (CPU), vďaka čomu sú energeticky úspornejšie a vhodnejšie na zložité výpočtové úlohy.

Postupom času začali hlavní výrobcovia čipov vyrábať vlastné grafické procesory (GPU), ale do hry vstúpili neskoro. Nvidia mala výhodu prvého ťahu spolu so sadou softvéru priateľského k vývojárom a zjednodušeným dodávateľským reťazcom, ktorý umožňoval rozsiahlu výrobu GPU s bezkonkurenčnou rýchlosťou a efektivitou.

Napríklad výrobcovia automobilov začali používať čipy Nvidia v programoch na podporu vodiča, ktoré spracovávajú vizuálne údaje zo senzorov. Všetky vozidlá Tesla teraz obsahujú hardvér Nvidia. Napriek tomu bola trhová kapitalizácia spoločnosti Intel až do roku 2020 vyššia ako kapitalizácia spoločnosti Nvidia.

COVID-19 a explózia umelej inteligencie

Počas pandémie prechod na prácu na diaľku, dopyt po dátových centrách a cloudových službách a prudko rastúci záujem o videohry zrýchlili tržby spoločnosti Nvidia.

Potom si Silicon Valley – na čele s OpenAI – začalo uvedomovať potenciál umelej inteligencie transformovať obchodné operácie.

Vďaka svojmu softvérovému ekosystému a efektívnemu dodávateľskému reťazcu mala Nvidia ideálnu pozíciu na to, aby poskytovala výpočtový výkon potrebný na prijatie umelej inteligencie.

Šťastie spoločnosti Nvidia sa vyšplhalo raketovým tempom. Pri súčasnej cene akcií sa hodnota spoločnosti odhaduje na takmer 3 bilióny dolárov, čím konkuruje spoločnosti Apple.

V predchádzajúcom rozhovore pre CNBC generálny riaditeľ Jensen Huang povedal, že úspech spoločnosti bol kombináciou „zručností a šťastia“ a poznamenal: „Verili sme, že sa jedného dňa stane niečo nové a zvyšok si vyžadoval len trochu šťastia. Nebola to predvídavosť – bola to zrýchlená výpočtová technika.“

Dnes prakticky každá veľká technologická firma – vrátane Amazonu, Googlu, Mety, Microsoftu a Oracle – používa čipy Nvidia.

Bloomberg označil čipy Nvidie za „chrbticu trénovania modelov umelej inteligencie“, zatiaľ čo analytička PNC Amanda Agati označila jej dominanciu za „takmer úplný monopol“.

Raj Joshi, senior viceprezident spoločnosti Moody's, povedal, že Nvidia je „dominantným hráčom v oblasti infraštruktúry umelej inteligencie“ a zatiaľ čo ostatné spoločnosti sa snažia dobehnúť, 30-ročné skúsenosti spoločnosti Nvidia s návrhom grafických procesorov jej dávajú veľkú výhodu.

Joshi dodal, že Nvidia je lídrom aj v sektoroch, ako je zdravotníctvo, a povedal: „Aj na týchto trhoch majú silné postavenie.“

Preteky o dobehnutie

Vďaka svojej jedinečnej pozícii si Nvidia môže účtovať prémiu za svoje čipy – vyrobené na Taiwane a také vzácne, že startupy zamerané na umelú inteligenciu sa často sťažujú na nedostatok dodávok.

Zákon CHIPS a veda, prijatý za Bidenovej administratívy v roku 2022, má za cieľ zvýšiť domácu produkciu GPU, pretrvávajú však pochybnosti o tom, či USA dokážu uspokojiť dopyt.

Ministerka obchodu Gina Raimondo tento týždeň povedala: „Objem čipov, ktoré spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou potrebujú, je ohromujúci,“ a naznačila, že na udržanie kroku s novými technológiami môže byť potrebná väčšia federálna podpora.

Nová trhová kotva

Finančné výsledky spoločnosti Nvidia majú teraz podľa Amandy Agatiovej hlavnú váhu na amerických akciových indexoch. „Nvidia sa stala kotvou na trhu,“ povedala. „Ak sú dáta novým olejom, Nvidia je v tomto smere na čele.“

Nvidia, pôvodne známa pre herné grafické procesory, teraz poskytuje základ pre väčšinu aplikácií umelej inteligencie.

Alan Priestley z Gartneru nazval Nvidiu „technologickým lídrom v oblasti umelej inteligencie“, zatiaľ čo Dan Hutcheson z TechInsights povedal: „Čím bol Intel pre PC, tým je Nvidia pre umelú inteligenciu.“

Napríklad ChatGPT bol trénovaný na 10 000 grafických procesoroch Nvidia v superpočítači od spoločnosti Microsoft – jednom z niekoľkých takýchto systémov zameraných na umelú inteligenciu, z ktorých niektoré sú verejné, iné nie.

Podľa CB Insights spoločnosť Nvidia ovláda približne 95 % trhu s grafickými procesormi zameranými na umelú inteligenciu. Jej čipy, používané v dátových centrách, stoja okolo 10 000 dolárov za kus, pričom novšie, výkonnejšie verzie sú ešte drahšie.

Ako Nvidia získala túto dominanciu?

Odpoveď spočíva v odvážnej stávke na vlastnú technológiu – a dobrom načasovaní.

V roku 1999 začala spoločnosť Nvidia vyvíjať grafické procesory (GPU) pre lepšie vykresľovanie obrazu. V roku 2006 výskumníci zo Stanfordu zistili, že čipy dokážu urýchliť matematické výpočty, čo prinútilo Huanga investovať do programovateľných GPU – čím sa rozšíri ich využitie aj za hranice grafiky.

Toto sa stalo základom modernej umelej inteligencie.

V roku 2012 bol predstavený model umelej inteligencie AlexNet, trénovaný iba na dvoch čipoch Nvidia. Trénovanie dokončil za pár dní, nie mesiacov – a výskumníci si to všimli.

Správa sa rýchlo rozšírila a dopyt po grafických procesoroch Nvidia prudko vzrástol, keďže výskumníci začali vyvíjať nové nástroje umelej inteligencie.

Dominancia a konkurencia

Nvidia zdvojnásobila úsilie a vyvinula čipy špecifické pre umelú inteligenciu a ľahko použiteľný softvér, čím sa dostala ďalej pred konkurenciu.

Startupy ako Metaphysic používajú čipy Nvidia na trénovanie modelov, ktoré generujú realistické video – ako napríklad virálny deepfake Toma Cruisea v roku 2021.

„Za Nvidiu neexistuje žiadna náhrada,“ povedal spoluzakladateľ Tom Graham. „Sú príliš ďaleko vpred.“

Dominancia spoločnosti Nvidia však nie je neotrasiteľná. Konkurenti ako AMD, Intel a startupy ako Graphcore vyvíjajú vlastné čipy pre umelú inteligenciu.

Generálny riaditeľ spoločnosti Graphcore Nigel Toon povedal: „Vytvorili sme procesor prispôsobený umelej inteligencii tak, ako existuje dnes a bude sa vyvíjať v budúcnosti,“ ale pripustil, že súťažiť s Nvidiou je náročná výzva.

Ian Buck zo spoločnosti Nvidia odpovedal: „Každý teraz potrebuje umelú inteligenciu – a ostatní si budú musieť nájsť svoju úlohu v jej podpore.“

Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) v stredu zverejnil svoje oficiálne týždenné údaje o zásobách ropy, ktoré ukázali neočakávaný nárast zásob.

Podľa vládnej agentúry sa zásoby ropy v USA minulý týždeň zvýšili o 7,1 milióna barelov na 426,1 milióna barelov, čím prekonali trhové očakávania poklesu o 1,5 milióna barelov.

Zásoby benzínu medzitým klesli o 2,7 milióna barelov na 229,5 milióna barelov a zásoby destilátov – ktoré zahŕňajú vykurovací olej a naftu – klesli o 0,8 milióna barelov na 102,8 milióna barelov.

Americké akciové indexy v stredu na začiatku obchodovania vzrástli, keďže trhy hodnotili vývoj v colnej politike a čakali na zverejnenie zápisnice zo zasadnutia Federálneho rezervného systému.

Americký prezident Donald Trump v utorok rozšíril rozsah svojej globálnej obchodnej vojny oznámením 50 % cla na dovoz medi. Dodal, že čoskoro budú zavedené aj dlho hroziace clá na polovodiče a farmaceutické výrobky.

Toto oznámenie nasledovalo deň po tom, čo Trump zaviedol prudké zvýšenie ciel pre 14 obchodných partnerov vrátane kľúčových amerických dodávateľov Južnej Kórey a Japonska. Taktiež obnovil svoju hrozbu zavedením 10 % ciel na dovoz z Brazílie, Indie a ďalších krajín BRICS.

Trump zároveň obnovil svoje útoky na predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella a opäť vyzval na jeho okamžitú rezignáciu.

Neskôr dnes zverejní Federálny rezervný systém zápisnicu zo svojho posledného zasadnutia, na ktorom budú trhy skúmať signály týkajúce sa výhľadu menovej politiky centrálnej banky.

Čo sa týka výkonnosti trhu, priemyselný index Dow Jones mierne vzrástol o necelých 0,1 % (čo zodpovedá 3 bodom) na 44 240 bodov do 16:18 GMT. Širší index S&P 500 získal 0,1 % (7 bodov) na 6 233 bodov, zatiaľ čo index Nasdaq Composite vzrástol o 0,4 % (80 bodov) na 20 498 bodov.