Japonský jen v stredu na ázijských trhoch klesol voči košu hlavných a vedľajších mien, čím sa spomalil z dvojtýždňového maxima voči americkému doláru, ktoré zaznamenal skôr počas obchodovania. Ide o prvú stratu za tri dni uprostred aktívneho realizovania ziskov a korekčných pohybov.

Pokles nasledoval po oznámení významnej obchodnej dohody medzi Tokiom a Washingtonom, ktorá zahŕňa zníženie ciel USA na japonský dovoz a záväzok Japonska investovať v Spojených štátoch približne 550 miliárd dolárov.

Cena

Kurz USD/JPY vzrástol o 0,4 % na 147,20 ¥, čo je nárast z otváracieho kurzu 146,59 ¥, po tom, čo dosiahol relačné minimum 146,19 ¥ – najnižšiu úroveň od 11. júla.

V utorok jen voči doláru posilnil o 0,55 %, čo je už druhý denný zisk za sebou uprostred klesajúcich výnosov 10-ročných amerických štátnych dlhopisov.

Hlavná obchodná dohoda

Prezident Donald Trump v utorok oznámil podpísanie „rozsiahlej“ obchodnej dohody s Japonskom, ktorá zahŕňa recipročné clá vo výške 15 % na japonský export do USA a zníženie ciel na japonské automobily na 15 % zo súčasných 25 %.

V príspevku na Truth Social Trump označil dohodu za „možno najväčšiu vôbec“ a poznamenal, že Japonsko investuje do Spojených štátov 550 miliárd dolárov, pričom Amerika by mala získať 90 % zisku.

Trump dodal, že dohoda otvorí japonské trhy americkému tovaru vrátane automobilov, nákladných áut, ryže a iných poľnohospodárskych produktov a tvrdí, že vytvorí „stovky tisíc pracovných miest“.

Japonský premiér Šigeru Išiba uviedol, že americké clá na japonské vozidlá sa znížia z 25 % na 15 %, čo je významný krok, keďže automobilový sektor tvorí chrbticu japonského exportu do USA a podľa colných údajov v roku 2024 predstavoval 28,3 % celkových dodávok.

Japonský vývoz automobilov (vrátane automobilov, autobusov a nákladných vozidiel) do USA klesol v júni o 26,7 % po poklese o 24,7 % v máji.

Celkový japonský export do USA – jeho druhého najväčšieho obchodného partnera – dosiahol od januára do júna 10,3 bilióna jenov (70,34 miliardy dolárov), čo predstavuje medziročný pokles o 0,8 %.

Ishibova politická budúcnosť

Utorkové oznámenie prichádza len niekoľko dní po tom, čo vládnuca koalícia premiéra Išibu stratila väčšinu v japonských voľbách do hornej snemovne, čo vyvolalo obavy z oslabenia vplyvu v rokovaniach s USA.

Podľa HSBC by priaznivá obchodná dohoda s USA mohla spoločnosti Ishiba pomôcť odvrátiť hlasovanie o nedôvere alebo vnútorné výzvy zvnútra Liberálnodemokratickej strany.

Zatiaľ čo Išiba vyhlásil svoj zámer zostať premiérom aj po volebnej prehre, japonské médiá Jomiuri v stredu ráno informovali, že sa o zotrvaní vo funkcii rozhodne na základe pokroku v rokovaniach o clách.

Japonské úrokové sadzby

Údaje z minulého týždňa ukázali, že jadrová inflácia v Japonsku sa v júni spomalila viac, ako sa očakávalo, čo naznačuje oslabenie cenového tlaku na Bank of Japan.

Po zverejnení klesli trhové očakávania týkajúce sa zvýšenia sadzieb o 25 bázických bodov na júlovom zasadnutí BoJ zo 45 % na 35 %.

Investori teraz čakajú na ďalšie údaje o inflácii, nezamestnanosti a mzdách, aby mohli tieto šance prehodnotiť.

Veľkí producenti energie, ako napríklad Shell, sa stiahli z významnej iniciatívy zameranej na zavedenie globálneho štandardu pre „nulové“ emisie po tom, čo návrh v podstate vyzýval na zákaz rozvoja nových projektov v oblasti ropy a zemného plynu, vyplýva z dokumentov, ktoré preskúmal denník Financial Times.

Medzi odchádzajúce spoločnosti patria Shell, BP, nórska Aker BP a kanadská Enbridge, ktoré všetky opustili poradnú skupinu expertov zriadenú iniciatívou Science Based Targets (SBTi). SBTi je široko uznávaný orgán pre klimatické normy, o ktorého certifikáciu sa usilujú globálne korporácie ako Apple a AstraZeneca.

Táto vlna sťahovania zmlúv zdôrazňuje rastúce napätie medzi priemyslom fosílnych palív a vyvíjajúcimi sa rámcami zodpovednosti za klímu.

Spor o nové ropné a plynové projekty

Kontroverzný návrh načrtol zákaz akéhokoľvek vývoja nových projektov v oblasti ropy a zemného plynu spoločnosťami, ktoré predkladajú klimatické plány SBTi – buď okamžite, alebo do roku 2027, podľa toho, čo nastane skôr. Taktiež vyzval na prudký pokles produkcie fosílnych palív, čo vyvolalo obavy v celom energetickom sektore, že navrhované normy môžu zaviesť nefunkčnú cestu k cieľom nulových čistých emisií.

Spoločnosť Shell, ktorá sa od roku 2019 prerušovane zúčastňovala na procesoch SBTi, uviedla, že odstúpila po tom, čo dospela k záveru, že návrh „zmysluplným spôsobom neodráža perspektívu odvetvia“.

Spoločnosť Shell napriek tomu zopakovala svoj záväzok dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050, ale zdôraznila, že akýkoľvek dôveryhodný štandard musí ponúkať „dostatočnú flexibilitu“ a odrážať „realistickú cestu“ pre spoločnosť.

Spoločnosť Aker BP ako dôvod svojho stiahnutia uviedla obmedzenú schopnosť ovplyvniť vyvíjajúci sa štandard a trvala na tom, že „nemá vôbec žiadny vplyv“ na jej klimatické ambície. Spoločnosť Enbridge sa podľa denníka FT odmietla vyjadriť.

SBTi pozastavuje prácu na štandarde pre ropu a plyn

Po týchto významných odchodoch spoločnosť SBTi oznámila, že „dočasne pozastavila“ prácu na svojom štandarde pre ropu a plyn s odvolaním sa na „ohľady na internú kapacitu“.

Skupina však poprela, že by rozhodnutie bolo ovplyvnené tlakom odvetvia a pre Financial Times uviedla, že pre takéto tvrdenia „neexistuje žiadny základ“.

Medzitým sa objavili správy, že SBTi tiež odložila a zmiernila plánované usmernenia pre finančné inštitúcie týkajúce sa financovania fosílnych palív.

Podľa informovaných zdrojov bol termín na obmedzenie financovania alebo poistenia pre spoločnosti rozvíjajúce nové projekty v oblasti ropy a zemného plynu posunutý z roku 2025 na rok 2030 po tom, čo sa v marci stal výkonným riaditeľom SBTi David Kennedy, bývalý partner spoločnosti EY.

Rastúca priepasť medzi priemyselnými a klimatickými normami

Tento vývoj zdôrazňuje prehlbujúcu sa priepasť medzi cieľmi v oblasti klímy a realitou v tomto odvetví. Zatiaľ čo spaľovanie fosílnych palív zostáva hlavnou príčinou globálneho otepľovania – a vedci zdôrazňujú potrebu obmedziť nárast teploty na 1,5 °C, aby sa predišlo nezvratnej katastrofe – ropný a plynárenský priemysel zostáva opatrný voči klimatickým normám, ktoré v skutočnosti vyžadujú zastavenie prieskumu a ťažby, pričom sa odvoláva na obavy o energetickú bezpečnosť, záujmy investorov a globálnu schopnosť uspokojiť dopyt počas energetickej transformácie.

Zdroj zapojený do tvorby štandardov pre ropný a plynárenský sektor a finančný sektor povedal: „Čím dlhšie budeme otáľať, tým viac krytia poskytneme ropným spoločnostiam.“

Napriek týmto sporom sa spoločnosť Shell a ďalšie spoločnosti naďalej verejne zaväzujú k dosiahnutiu nulových čistých emisií do roku 2050. Rámce a normy, ktoré majú jasne definovať, čo „nulový čistý emisií“ v skutočnosti znamená, však zostávajú predmetom kontroverzií.

Väčšina amerických akciových indexov v utorok klesla (okrem Dow Jonesovho indexu), keďže investori očakávali ďalšie štvrťročné výsledky hospodárskych výsledkov a sledovali vývoj obchodných rokovaní medzi Spojenými štátmi a ich partnermi pred recipročnými clami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť začiatkom augusta.

Minister obchodu Howard Lutnick potvrdil, že 1. august je pevným termínom pre začiatok zavádzania ciel, hoci poznamenal, že dialóg s krajinami by mohol pokračovať aj po tomto dátume.

Investori pozorne sledujú správy o hospodárskych výsledkoch za druhý štvrťrok. Doteraz svoje výsledky zverejnilo 88 spoločností z indexu S&P 500, pričom 82 % z nich prekonalo očakávania analytikov, vyplýva z údajov FactSet.

Neskôr tento týždeň by malo niekoľko veľkých amerických technologických firiem zverejniť svoje výsledky, pričom Alphabet a Tesla ich oznámia v stredu.

K 16:22 GMT vzrástol priemyselný index Dow Jones o 0,1 % (42 bodov) na 44 365 bodov. Širší index S&P 500 klesol o 0,1 % (8 bodov) na 6 297 bodov, zatiaľ čo index Nasdaq Composite klesol o 0,5 % (102 bodov) na 20 872 bodov.

Ceny medi v utorok počas obchodovania vzrástli, podporené poklesom amerického dolára voči väčšine hlavných mien, čo tento priemyselný červený kov opäť posunulo na historické maximá.

Podľa analytikov banky ANZ v správe, ktorú zverejnila agentúra Reuters, sa očakáva, že Trumpovo oznámenie o 50 % clo na dovoz medi povedie k tomu, že americký trh sa bude v blízkej budúcnosti viac spoliehať na domáce zásoby, čo by vyvíjalo tlak na pokles cien medi na burzách COMEX aj v Londýne.

Údaje zverejnené v stredu ukázali, že zásoby medi na Londýnskej burze kovov (LME) vzrástli o 10 525 ton na celkovo 121 000 ton, keďže tento týždeň oficiálne začalo prevádzku osem skladov LME v Hongkongu.

Medzitým demonštranti v Peru – treťom najväčšom producentovi medi na svete – ukončili blokádu kľúčovej prepravnej trasy medi, ktorá trvala viac ako dva týždne, uviedol v utorok večer pre agentúru Reuters vodca protestu.

Zároveň spoločnosť Rio Tinto v stredu oznámila 9 % nárast svojej štvrťročnej produkcie medi a predpokladá, že celoročná produkcia dosiahne hornú hranicu svojho výhľadu. Antofagasta tiež oznámila 11 % nárast produkcie medi v prvej polovici roka.

V inom vývoji sa spomalil prílev medi do Spojených štátov, keďže obchodníci sa pripravovali na zavedenie 50 % ciel, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 1. augusta.

Medzitým index amerického dolára klesol o 0,3 % na 97,6 bodu do 16:05 GMT po tom, čo zaznamenal maximum 97,9 a minimum 97,5.

V americkom obchodovaní vzrástli futures kontrakty na meď s dodaním v septembri o 16:02 GMT o 0,8 % na 5,68 USD za libru, čím sa priblížili k rekordnému maximu 5,70 USD za libru z 8. júla.