Japonský jen v pondelok začiatkom týždňa v ázijskom obchodovaní výrazne posilnil voči košu svetových mien, čím si druhý deň po sebe udržal rast voči americkému doláru a dosiahol dvojmesačné maximum. Tento pohyb podporil pokračujúci predajný tlak na americkú menu, ako aj rastúce špekulácie o možnej intervencii amerických a japonských menových úradov na devízovom trhu.

Federálny rezervný systém New Yorku vykonal s účastníkmi trhu preskúmanie výmenného kurzu dolára voči jenu, čo je krok, ktorý sa všeobecne považuje za silný signál možnej intervencie, a to uprostred prebiehajúcej a intenzívnejšej koordinácie medzi americkými a japonskými orgánmi s cieľom riešiť prudkú volatilitu trhu.

Prehľad cien

• Kurz japonského jenu dnes: Dolár klesol voči jenu o 1,25 % na 153,81, čo je najnižšia úroveň od minulého novembra, z piatkového uzatváracieho kurzu 155,74. Dolár zaznamenal denné maximum na úrovni 155,34.

• Jen ukončil piatkové obchodovanie o 1,65 % vyššie voči doláru, čo predstavuje prvú stratu americkej meny za posledné tri dni a najväčší denný zisk jenu od minulého augusta, ktorý bol spôsobený rastúcimi špekuláciami ohľadom devízových intervencií.

• Jen minulý týždeň získal voči doláru 1,5 %, čím zaznamenal svoj prvý týždenný zisk za mesiac, podporený zrýchlením ukončovania carry trade obchodov s jenom.

Americký dolár

Index amerického dolára v pondelok klesol o viac ako 0,5 %, čím si predĺžil svoje straty už tretíkrát za sebou a dosiahol štvormesačné minimum na úrovni 96,95 bodu, čo odráža pokračujúcu slabosť americkej meny voči košu hlavných a sekundárnych mien.

Pokles prichádza súbežne so zrýchlením predaja dolárov uprostred rastúcich obáv z možného zásahu menových orgánov v Spojených štátoch aj Japonsku s cieľom obmedziť volatilitu a stabilizovať cenové pohyby.

Toto je okrem rastúcich politických a ekonomických rizík v Spojených štátoch, ktoré sprevádza klesajúca dôvera v aktíva denominované v dolároch a rastúca neistota na globálnych trhoch.

Spoločná intervencia USA a Japonska

Zdroje agentúre Reuters uviedli, že Federálna rezervná banka New Yorku prehodnotila úrovne výmenného kurzu dolára voči jenu s účastníkmi trhu, čo sa považuje za silný signál možnej intervencie uprostred pokračujúcej a intenzívnej koordinácie medzi americkými a japonskými orgánmi s cieľom čeliť prudkým výkyvom na trhu.

Vysokí japonskí predstavitelia vrátane ministra financií a najvyšších diplomatov v pondelok potvrdili, že v otázkach devízových obchodov sú v „úzkej koordinácii“ so Spojenými štátmi, a to na základe spoločného vyhlásenia vydaného v septembri 2025.

Japonský premiér Sanae Takaiči varoval, že vláda „prijme potrebné opatrenia“ proti akýmkoľvek abnormálnym alebo špekulatívnym pohybom na trhu.

Japonské úrokové sadzby

• V súlade s väčšinou očakávaní trhu ponechala Bank of Japan v piatok svoju referenčnú úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni 0,75 %, čo je najvyššia úroveň od roku 1995.

• Rozhodnutie o zachovaní sadzieb bolo schválené pomerom hlasov 8:1, pričom jeden člen predstavenstva vyzval na zvýšenie o 25 bázických bodov na 1,0 %. Banka sa rozhodla pozastaviť, aby mohla posúdiť vplyv zvýšenia sadzieb zavedeného v decembri 2025.

• Bank of Japan zvýšila svoje prognózy hospodárskeho rastu a inflácie na fiškálny rok končiaci marcom 2026, čím signalizovala pripravenosť pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a postupnom zvyšovaní nákladov na pôžičky.

• Guvernér Bank of Japan Kazuo Ueda uviedol, že centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, ak sa ekonomické podmienky a ceny budú vyvíjať v súlade s očakávaniami, pričom zdôraznil dôležitosť inflačných trendov pri politických rozhodnutiach.

• Trhové oceňovanie zvýšenia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov na marcovom zasadnutí Bank of Japan zostáva pod úrovňou 20 %.

• Očakávania zvýšenia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov na aprílovom zasadnutí vzrástli nad 50 %.

• Aby investori mohli tieto očakávania prehodnotiť, čakajú na ďalšie údaje o inflácii, zamestnanosti a raste miezd v Japonsku.

Ceny zlata a striebra počas piatkového obchodovania prudko vzrástli, keďže stupňujúce sa geopolitické napätie a neistota na trhu tlačili investorov smerom k bezpečným aktívam, čím oba drahé kovy dosiahli bezprecedentné rekordné maximá.

K týmto ziskom došlo uprostred prebiehajúcich sporov medzi Spojenými štátmi a NATO o Grónsko, ako aj rastúcich obáv o nezávislosť Federálneho rezervného systému.

Samostatné správy v médiách naznačili, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje plán na zavedenie námornej blokády okolo Kuby v snahe kontrolovať jej toky ropy.

V obchodnej aktivite februárové futures kontrakty na zlato uzavreli o 1,35 %, čiže o 66,3 USD, na úrovni 4 979,70 USD za uncu, čo predstavuje šieste rekordné uzavretie obchodu v roku 2026. Drahý kov tiež zaznamenal týždenný zisk 8,4 %, čo je jeho najsilnejší týždenný výkon od začiatku pandemickej krízy v roku 2020.

Medzitým marcové strieborné futures kontrakty vzrástli o 5,2 % na 101,33 USD za uncu, čím prvýkrát v histórii uzavreli nad úrovňou 100 USD a zaznamenali týždenný zisk 14,45 %.

„AGI je tu… teraz.“ Touto frázou spoločnosť Sequoia Capital tento týždeň oznámila – jedna z najznámejších spoločností rizikového kapitálu v Silicon Valley a významný investor do OpenAI – že sme prekročili prah umelej všeobecnej inteligencie (AGI).

Vo svojom príspevku firma jasne a explicitne uviedla, že sa „vôbec nezaoberá detailmi“. Keď Sequoia prehovorí, technologický svet počúva. Toto tvrdenie dominovalo diskusiám v komunite vývojárov umelej inteligencie celé dni.

Ako niekto, kto je zároveň vývojárom, investorom rizikového kapitálu a výskumníkom umelej inteligencie, považujem toto vyhlásenie v jednom zmysle za veľmi užitočné – a v inom za veľmi nebezpečné.

Čo je užitočné na argumente Sequoie?

Sequoia ponúka praktickú definíciu AGI: „schopnosť objavovať riešenia. Nič viac.“ V tomto kontexte dokážu dnešné systémy umelej inteligencie prehľadávať obrovské množstvo informácií, určiť postup a potom ho vykonať. Hlavný posun podľa Sequoie spočíva v tom, že umelá inteligencia sa presunula z „rozprávania“ k „konaniu“.

Firma poukazuje na konkrétne príklady. Tvrdí, že platformy ako Harvey a Legora „vystupujú ako právni spolupracovníci“, Juicebox „vystupuje ako náborár“ a Deep Consult od OpenEvidence „vystupuje ako špecialista“. Toto sú doslovné opisy. Hoci som k tomuto koncepčnému rámcu skeptický – o tom viac neskôr – samotná provokácia je dôležitá.

Sequoia tu priamo vyzýva vývojárov, a to je dôležité. Systémy umelej inteligencie už teraz dokážu kontrolovať zmluvy klauzulu po klauzule a zmysluplne komunikovať s potenciálnymi zákazníkmi v reálnom čase. To je pripomienka, že musíme premýšľať vo väčšom meradle o tom, čo je teraz možné, a že hranice možností sa dramaticky rozšírili len za jediný rok.

Príspevok zo Sequoie som poslal svojim spoluzakladateľom nie preto, aby som diskutoval o filozofii, ale aby som nás prinútil prehodnotiť rámec „realizácia verzus konverzácia“, ktorý navrhol. Musíme sa s touto výzvou popasovať.

Ale prečo je nazývanie týchto systémov AGI nebezpečné?

Označovanie týchto systémov ako „umelá všeobecná inteligencia“ spôsobuje skutočnú škodu – dôveryhodnosti revolúcie umelej inteligencie aj bezpečnému nasadeniu týchto technológií. Zahmlieva to, čo takzvaní agenti umelej inteligencie dnes skutočne dokážu – a určite nie sú všeobecnou superinteligenciou – a zároveň neponúka žiadne usmernenie, ako by s nimi mali ľudia interagovať. Stručná odpoveď: neverte im slepo.

Tri príklady jasne ilustrujú tieto obmedzenia.

Po prvé: Systémy umelej inteligencie zlyhávajú mimo ich tréningového rozloženia

Túto tému som už riešil v predchádzajúcom článku, ale kríza v Grónsku poskytuje živý, vyvíjajúci sa príklad. Testoval som, či generatívne nástroje umelej inteligencie – vrátane ChatGPT 5.2 s maximálnym povoleným „uvažovaním a výskumom“ – dokážu analyzovať túto rýchlo sa rozvíjajúcu geopolitickú udalosť. Ak sú tieto systémy skutočne AGI, mohli by mi pomôcť pochopiť, čo sa deje?

Odpoveď bola nie. Nevedeli si ani len predstaviť, že by takéto udalosti boli možné.

Predložil som snímky obrazovky z Wikipédie, ktoré dokumentovali krízu. Každý model mi povedal, že príbeh je vymyslený, „nezmyselný“ a nemožný. Keď som pokračoval v naliehaní s odvolaním sa na skutočné zdroje správ, ChatGPT ma opakovane naliehal, aby som sa „upokojil“, a trval na tom, že „toto nie je skutočná kríza“.

Tieto modely sú tak pevne ukotvené v tradičných rámcoch západných aliancií, že nedokážu generovať kontext, ktorý je v rozpore s ich tréningovými údajmi – a to ani pri konfrontácii s primárnymi zdrojmi. Keď sa realita dostane mimo ich tréningového rozloženia, „uvažovanie“ umelej inteligencie sa zrúti. Namiesto vyjadrenia neistoty systém sebavedomo zavádza používateľa a pokračuje v uvažovaní, aj keď sa mýli. Ak sa tvorcovia politík alebo politici spoliehajú na tieto nástroje, aby v súčasnosti pochopili Grónsko, predstavuje to skutočné riziko.

Po druhé: Systémy umelej inteligencie odrážajú presvedčenia ich tvorcov

Štúdia publikovaná v časopise Nature pred dvoma týždňami to jasne poukázala. Výskumníci zistili, že rozsiahle jazykové modely odrážajú politické ideológie ich vývojárov. Čínske modely boli voči Číne silne pozitívne, zatiaľ čo západné modely boli jednoznačne negatívne.

Dokonca aj v rámci západných modelov je zaujatosť evidentná. Grok, vyvinutý Elonom Muskom pomocou xAI, vykazoval negatívnu zaujatosť voči Európskej únii a multikulturalizmu, čo odrážalo pravicovú agendu. Gemini od Googlu, všeobecne vnímaný ako liberálnejší, bol voči obom pozitívnejší.

Toto je teraz v komunite umelej inteligencie všeobecne akceptované: jazykové modely odrážajú ideológiu laboratórií, ktoré ich vytvárajú. Ako teda môžeme veriť, že „agent“ s údajne prázdnym štítom dokáže neutrálne „objaviť riešenia“, najmä pri analýze zložitých, rozsiahlych dát?

Vyhlásenie existencie všeobecnej udržateľnej inteligencie implicitne predpokladá neutralitu – alebo aspoň naznačuje jej neutralitu – zatiaľ čo dôkazy poukazujú na opačný smer.

Po tretie: Deterministické systémy verzus nedeterministické systémy

Generatívna umelá inteligencia je vo svojej podstate nedeterministická. Rovnaký vstup môže produkovať mierne odlišné alebo radikálne odlišné výstupy.

Ľudia intuitívne chápu, čo by malo byť deterministické a čo môže byť kreatívne. Veľkosť košele pri online objednávaní je deterministická; výber vzoru alebo farby je subjektívny. Aj tie najpokročilejšie modely si tieto kategórie neustále pletú. Všetci sme videli, ako generatívna umelá inteligencia zaobchádza s tvrdými faktami, akoby to boli kreatívne návrhy.

Toto odhaľuje kritickú medzeru v metakognícii – uvedomovaní si samotného myšlienkového procesu. Bez schopnosti rozlišovať medzi tým, čo treba opraviť a čo môže byť generatívne, umelá inteligencia nemôže spoľahlivo „objavovať riešenia“.

Čo by sme teda mali robiť?

Máme k dispozícii jasné nástroje.

Najprv si vyberte úzke, dobre definované prípady použitia, kde je menej pravdepodobné skreslenie a zlyhanie mimo distribúcie.

Po druhé, poskytnúť systémom umelej inteligencie úplný, prispôsobený kontext z reálneho sveta, a nie nechať agentov fungovať vo vákuu. Ako som už písal, kontext je pre agentov umelej inteligencie kľúčový. Taktiež objasňuje, čo musí byť deterministické a čo môže byť generatívne.

Po tretie, nasaďte filtre založené na pravidlách a dozorné agenty, ktoré v prípade potreby spúšťajú ľudskú kontrolu.

Nakoniec musíme uznať základnú realitu: rozsiahle jazykové modely budú vždy odrážať svoje tréningové dáta a ideológie svojich tvorcov. Tieto modely – a ich vývojári – sú politickými aktérmi, či už to chcú alebo nie. UI by preto mala zostať pod kontrolou jednotlivých ľudských používateľov, nie by mala byť ľuďom vnucovaná ako nepriehľadný systém. Sledovateľnosť a zodpovednosť – schopnosť vysledovať každé rozhodnutie späť k človeku, bez ohľadu na to, koľko medzikrokov existuje – sú nevyhnutné na zabezpečenie riadenia a bezpečnosti.

V konečnom dôsledku mi je úplne jedno, ako tieto technológie nazývame – pokiaľ ich nenazývame všeobecná umelá inteligencia (AGI). Dnes máme mimoriadne výkonnú umelú inteligenciu, schopnú efektívne komunikovať a vykonávať úlohy v úzkych, dobre definovaných oblastiach. Vďaka prísnym bezpečnostným opatreniam, deterministickým filtrom a systémom „človek v slučke“ môžu tieto nástroje pridať do globálnej ekonomiky bilióny dolárov.

Nazvime to úzkou umelou inteligenciou. Práve v tom sa dnes skrýva biliónová príležitosť.

Americké akcie v piatok klesli, čo spôsobilo, že hlavné indexy Wall Streetu zaznamenajú druhý týždeň po sebe stratu, keďže akcie spoločnosti Intel prudko klesli po slabých prognózach, zatiaľ čo pretrvávajúce geopolitické napätie naďalej zaťažovalo chuť investorov riskovať.

Akcie sa počas predchádzajúcich dvoch obchodných dní odrazili od prudkého výpredaja v utorok, ktorý vyvolali hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalením ciel na európskych spojencov, pokiaľ Washingtonu nebude dovolené kúpiť Grónsko.

Trump neskôr zmiernil svoju rétoriku o clách a vylúčil použitie sily na prevzatie kontroly nad Grónskom. Napriek tomu indexy S&P 500, Nasdaq a Dow Jones Industrial Average zostali na ceste k záveru týždňa nižšie. Zároveň pretrvával tok do bezpečných aktív, čo tlačilo ceny zlata na nové rekordné maximum.

Najväčší tlak na trhy v piatok priniesol výrobca čipov Intel, ktorého akcie klesli o 14,9 % po tom, čo spoločnosť predpovedala štvrťročné tržby a zisk pod očakávaniami trhu, pričom ako dôvod uviedla ťažkosti s uspokojením dopytu po serverových čipoch používaných v dátových centrách s umelou inteligenciou. Napriek prudkému poklesu boli akcie Intelu od začiatku roka stále o približne 50 % vyššie.

Index Philadelphia Semiconductor Index klesol o 1,6 %, čím sa spomalil z rekordného maxima dosiahnutého v predchádzajúcej obchodnej seanse, zatiaľ čo index volatility Wall Street, VIX, známy ako ukazovateľ strachu na trhu, vzrástol po poklese počas predchádzajúcich dvoch obchodných seans.

Peter Cardillo, hlavný ekonóm spoločnosti Spartan Capital Securities, povedal: „Sezóna hospodárskych výsledkov bola dobrá, ale jedna alebo dve akcie vydali menej optimistické výhľady a podľa toho sa predali, keďže investori zmenili svoju pozíciu. Usmernenia sa teraz stali dôležitejšími ako kedykoľvek predtým.“

Dodal: „Investori zostanú opatrní, pretože nesledujeme len zisky, ale zameriavame sa aj na Federálny rezervný systém. Neočakávame zmenu politiky, ale otázkou je, čo Fed povie vo svojom vyhlásení.“

Do 9:48 východného času klesol priemyselný index Dow Jones o 320,71 bodu, čiže 0,65 %, na 49 063,30 bodu. Index S&P 500 klesol o 14,68 bodu, čiže 0,21 %, na 6 898,78 bodu, zatiaľ čo index Nasdaq Composite klesol o 36,50 bodu, čiže 0,16 %, na 23 399,52 bodu.

Očakávanie rozhodnutia Federálneho rezervného systému

Všeobecne sa očakáva, že Federálny rezervný systém na svojom zasadnutí budúci týždeň ponechá úrokové sadzby nezmenené v rozmedzí 3,5 % až 3,75 %. Investori budú skúmať vyhlásenie o politike a komentáre predsedu Jeromea Powella, aby získali indície o ďalšom kroku. Podľa nástroja CME FedWatch trhy počítajú s prvým znížením sadzieb v júni.

Predbežné údaje od agentúry S&P Global ukázali, že obchodná aktivita v USA zostala v januári stabilná, keďže zlepšenie nových objednávok kompenzovalo slabosť na trhu práce.

Niekoľko členov „Veľkolepej sedmičky“, vrátane spoločností Apple, Tesla a Microsoft, by malo budúci týždeň oznámiť hospodárske výsledky. Ich výhľady budú pozorne sledované s cieľom posúdiť, či rastové naratívy podporujúce ich zvýšené ocenenia zostanú nedotknuté.

Vďaka sile americkej ekonomiky a očakávaniam zníženia úrokových sadzieb koncom tohto roka sa zisky trhu rozšírili z akcií veľkých spoločností do ďalších sektorov. Index Russell 2000 pre malé spoločnosti aj index Dow Jones Transportation Average dosiahli vo štvrtok rekordné maximá.

Akcie spoločnosti Nvidia vzrástli o 1,4 % po tom, čo agentúra Bloomberg informovala, že čínski predstavitelia vyzvali spoločnosti vrátane Alibaba, Tencent a ByteDance, aby sa pripravili na potenciálne nákupy čipov Nvidia H200 pre umelú inteligenciu.

Akcie ťažobných spoločností kótovaných na americkej burze, ako napríklad Hecla Mining a Coeur Mining, tiež mierne vzrástli o 0,6 %, respektíve 0,3 %, keďže ceny striebra dosiahli rekordné úrovne a prvýkrát sa priblížili k hranici 100 dolárov za uncu.