Japonský jen v utorok na ázijských trhoch vzrástol voči košu hlavných a vedľajších mien, čím si druhý deň po sebe udržal rast voči americkému doláru a dosiahol najvyššiu úroveň za posledný týždeň. Jen podporovali pokračujúce predaje americkej meny, keďže Donald Trump naďalej vyvíjal tlak na Federálny rezervný systém, aby výraznejšie znížil úrokové sadzby.

Bank of Japan sa vo štvrtok a piatok stretne, aby prediskutovala menovú politiku pre štvrtú najväčšiu ekonomiku sveta, pričom sa očakáva, že úrokové sadzby zostanú nezmenené už piate zasadnutie po sebe.

Prehľad cien

Dolár voči jenu klesol o 0,25 % na 146,99 ¥, čo je najnižšia hodnota od 9. septembra, z otváracej hodnoty 147,35 ¥, po tom, čo dosiahol maximum 147,54 ¥.

Jen uzavrel pondelok o 0,2 % vyššie voči doláru, čo je jeho druhý zisk za tri obchodné dni, a to v dôsledku rastúcich očakávaní zníženia sadzieb v USA.

Americký dolár

Dolárový index v utorok klesol o 0,2 %, čím si predĺžil straty už druhú obchodnú schôdzu a dosiahol dvojmesačné minimum na úrovni 97,16, čo odráža pokračujúci pokles americkej meny voči košu globálnych konkurentov.

Tento pokles sa pripisuje aktívnemu predaju pred očakávaným stredajším rozhodnutím Fedu znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov.

Medzitým americký prezident Donald Trump zintenzívnil tlak na tvorcov politík Fedu a v pondelňajšom príspevku na sociálnych sieťach vyzval predsedu Jeromea Powella, aby prijal „väčšie“ zníženie sadzieb, pričom ako dôvod uviedol riziká na americkom trhu s bývaním.

Bank of Japan

Centrálna banka sa vo štvrtok zíde, aby prediskutovala politiku pre štvrtú najväčšiu ekonomiku sveta, pričom rozhodnutia by mali byť prijaté v piatok.

Súčasné ceny naznačujú zhruba 20 % pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb o 25 bázických bodov.

Keďže očakávania pevne túžia po piatom zasadnutí po sebe bez zmien, pozornosť sa bude sústrediť aj na komentáre guvernéra Kazua Uedu o budúcom smerovaní politiky.

Futures kontrakty na sóju v Chicagu v pondelok klesli pod tlakom slabého čínskeho dopytu po amerických dodávkach, keďže obchodníci očakávali akékoľvek známky pokroku v obnovení obchodných rokovaní medzi Spojenými štátmi a Čínou v Madride.

Ceny kukurice tiež klesli v dôsledku očakávaní rekordnej úrody v USA, zatiaľ čo pšenica sa udržala stabilná pred pozorne sledovaným rozhodnutím Federálneho rezervného systému o úrokových sadzbách.

Matt Ammermann, manažér pre komoditné riziká v spoločnosti StoneX, povedal: „Pozornosť sa opäť zameriava na výhľad masívnej úrody kukurice a sóje v USA, o ktorom v piatok informovalo ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA), čo je pre trhy prirodzene pesimistické. Trhy pozorne sledujú, či obchodné rokovania medzi USA a Čínou v Madride znovu otvoria dvere pre vývoz sóje a obilia z USA do Číny, ktorý bol v podstate zastavený od začiatku obchodnej vojny.“

Dodal: „Je však jasné, že vzťahy medzi USA a Čínou zostávajú napäté a Čína jednoducho nemá problém spoliehať sa na alternatívy vrátane brazílskych sójových bôbov, ktoré si mohla kúpiť od začiatku obchodnej vojny, čo jej umožňuje diverzifikovať sa od Spojených štátov.“

Americké ministerstvo poľnohospodárstva v piatok oznámilo, že americkí farmári túto jeseň zožnú rekordnú úrodu kukurice, ktorá prekoná predchádzajúci rekord spred dvoch rokov o približne 1,5 miliardy bušlov, a to po tom, čo vysiali najväčšiu výmeru za 92 rokov.

Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) odhadlo produkciu sóje v USA na 4,301 miliardy bušlov, čo je nárast oproti 4,292 miliardy bušlov v minulomesačnej prognóze. Zvýšilo tiež svoju prognózu konca zásob sóje po tom, čo znížilo prognózy exportu na najnižšiu úroveň od začiatku obchodnej vojny medzi USA a Čínou.

Pšenica sa medzitým obchodovala v úzkom rozpätí s obmedzenými novými správami, no našla určitú podporu vďaka očakávaniam, že potenciálne zníženie sadzieb v USA tento týždeň by mohlo oslabiť dolár a zvýšiť konkurencieschopnosť amerického exportu.

Kukurica

Na konci obchodovania klesli decembrové futures kontrakty na kukuricu o 1,5 % na 4,23 USD za bušel.

Sójové bôby

Novembrové futures kontrakty na sóju klesli o 0,3 % na 10,42 USD za bušel.

Pšenica

Decembrové futures kontrakty na pšenicu vzrástli o 0,4 % na 5,25 USD za bušel.

Uprostred diplomatických rokovaní a série summitov, ktoré minulý týždeň usporiadal čínsky prezident Si Ťin-pching, sa zdalo, že Peking a Moskva dosiahli významný prielom odhalením dohody o výstavbe dlho očakávaného plynovodu „Sila Sibíri-2“.

Generálny riaditeľ ruského energetického giganta Gazprom Alexej Miller oznámil 2. septembra podpísanie právne záväzného memoranda o porozumení, čím sa dostal na titulné stránky novín a signalizoval, že vzťahy medzi Pekingom a Moskvou sa prehlbujú napriek tlaku Západu.

Energetický experti v rozhovore pre RFE/RL však vyjadrili pochybnosti o budúcnosti projektu a poukázali na to, že kľúčové detaily – ako je cena plynu, objemy exportu a kto bude znášať náklady na výstavbu – zostávajú nevyriešené.

Erica Downsová, vedúca výskumníčka v Centre pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite, povedala: „Právne záväzné memorandum nie je zmluvou o dodávkach, a preto neznamená, že projekt dostal zelenú. Vytvára dojem pokroku, ale ešte to nie je hotová vec.“

Najnovšia dohoda v Pekingu sa zdala byť len jedným krokom v prebiehajúcich rokovaniach o ambicióznom plynovode, ktorého cieľom je prepravovať plyn z ruského polostrova Jamal do severnej Číny cez východné Mongolsko.

Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 a straty kľúčového európskeho energetického trhu sa vplyv Pekingu v týchto rokovaniach len zvýšil. Zdá sa, že Čína len čaká na správny čas, aby zistila, či Kremeľ ponúkne atraktívne ústupky v oblasti cien a objemov, ako aj to, ako projekt zapadne do jej zložitej rivality so Spojenými štátmi.

Downs dodal: „Čína jednoducho odkladá rozhodnutie na neskôr, aby zistila, či bude tento plynovod skutočne potrebovať. Ak Peking zabezpečí nízke ceny a flexibilitu v objemoch dodávok, projekt by mohol byť atraktívny ako poistka. Ak nie, má alternatívy.“

Potrebuje Čína „Silu Sibíri-2“?

Pre Moskvu je potreba jasná: 2 600-kilometrový plynovod by kompenzoval časť európskeho trhu, ktorý stratila po vojne. Čína má však množstvo možností.

Keďže rokovania sa vliekli už roky, Peking presadzoval stratégiu diverzifikácie dovozu plynu, aby sa vyhol závislosti od jediného dodávateľa. Rusko je už teraz najväčším dodávateľom plynu pre Čínu prostredníctvom plynovodu „Sila Sibíri-1“, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2019 na základe 30-ročnej zmluvy v hodnote 400 miliárd dolárov. Rusko sa tiež stalo tretím najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) pre Čínu po Austrálii a Katare.

Peking zároveň znížil závislosť od dovozu zvýšením domácej produkcie ropy a plynu a masívnym rozšírením obnoviteľných zdrojov energie, pričom čínske spoločnosti sa stali svetovými lídrami v oblasti solárnej energie a elektrických vozidiel.

V dôsledku toho klesol dopyt po dovážanom plyne a očakáva sa, že bude klesať aj v nasledujúcom desaťročí, čím sa zníži potreba projektu „Sila Sibíri-2“, ktorý by mohol prepravovať 50 miliárd kubických metrov ročne. Peking by sa namiesto toho mohol spoľahnúť na mierne zvýšenie kapacity existujúcich plynovodov s Ruskom – čo Miller v Pekingu tiež oznámil – namiesto výstavby nového potrubia.

Joseph Webster, vedúci pracovník Atlantickej rady, pre RFE/RL povedal: „Ani v najlepšom prípade sa projekt nezačne pred rokom 2030. To znamená ďalších päť rokov technologického pokroku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a batérií, čo ešte viac zníži potrebu plynovodu.“

K neistote prispieva aj fakt, že Peking Millerovo oznámenie zatiaľ nepotvrdil a čínske štátne médiá zostávajú zväčša ticho a iba kopírujú ruské a medzinárodné správy. Po stretnutí Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a mongolským prezidentom Uchnaagiinom Churelsuchom v Pekingu čínske médiá iba citovali Si Ťin-pchinga, ktorý vyzval na zameranie sa na „fyzické prepojenie“ medzi týmito tromi krajinami.

Čo by mohlo projekt zrealizovať?

Benjamin Schmitt, výskumník na Pensylvánskej univerzite a člen Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA), argumentoval, že komerčná logika projektu je slabá a Millerove poznámky označil za obyčajné „divadlo“ Kremľa, ktoré má predviesť úzku spoluprácu s Pekingom.

„Peking tento plynovod nepotrebuje, ale zároveň nevidí dôvod, aby sa proti nemu verejne postavil,“ povedal Schmitt.

Dva faktory by však mohli zmeniť situáciu: významné ruské ústupky v oblasti cien a objemov alebo meniace sa geopolitické podmienky pre Čínu.

Pokiaľ ide o ceny, Miller povedal, že plyn bude lacnejší, ako Gazprom účtuje európskym kupujúcim kvôli trase a vzdialenosti plynovodu, ale neposkytol žiadne podrobnosti. Správy naznačujú, že Čína požaduje ceny blízke silne dotovaným domácim úrovniam Ruska a chce sa zaviazať k nákupu iba polovice kapacity plynovodu (25 miliárd kubických metrov ročne) namiesto obvyklých 80 % pre takéto projekty.

Vďaka nízkym cenám a flexibilným záväzkom by sa plynovod mohol stať atraktívnym opatrením na zabezpečenie energetickej bezpečnosti – najmä uprostred obnoveného napätia v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčovým uzlom pre čínske dodávky LNG, a prehlbujúcej sa obchodnej vojny so Spojenými štátmi, najväčším dodávateľom LNG na svete.

Čína už od februára zastavila dovoz LNG z USA a prístup k lacnému ruskému plynu posilňuje jej pozíciu pri opätovnom prerokúvaní zmlúv o LNG, z ktorých mnohé vypršia v 30. rokoch 21. storočia.

Zatiaľ však musia Peking a Moskva najprv prekonať dlhotrvajúcu patovú situáciu, ktorá zastavila projekt „Sila Sibíri-2“.

„Doteraz sme videli len politické posolstvá, nie skutočný projekt,“ uzavrel Schmitt.

Cena zlata (XAU/USD) v pondelok vzrástla na nové rekordné maximum 3 685 dolárov za uncu, čím prekonala predchádzajúce maximum 3 674 dolárov a priblížila sa k hranici 3 700 dolárov, keďže trhy čakajú na rozhodnutie Federálneho rezervného systému o politike v tomto týždni.

Drahý kov naďalej rastie, keďže obchodníci počítajú s takmer istým znížením sadzieb na septembrovom zasadnutí. Nástroj CME FedWatch ukazuje 95 % pravdepodobnosť zníženia o 25 bázických bodov oproti iba 5 % pravdepodobnosti väčšieho zníženia o 50 bázických bodov.

Technický výhľad pre zlato:

Zdá sa, že zlato je v blízkej budúcnosti pripravené otestovať úroveň 3 700 dolárov, hoci budúci vývoj bude závisieť od výsledku zasadnutia Fedu. Ak bude rozhodnutie sprevádzané holubičím výhľadom, ceny by mohli prekonať túto úroveň a vydláždiť cestu k 3 750 a 3 800 dolárom. Ak však Fed zaujme jastrabí tón, mohlo by dôjsť k realizácii ziskov, čo by zlato stlačilo nižšie.