Ceny zlata na európskom trhu v pondelok klesli a pokračujú v poklese už druhý deň po sebe pod tlakom rastúcich svetových cien ropy, ktoré živia obavy z inflácie a očakávania vyšších úrokových sadzieb.

Toto prichádza uprostred očakávania aktualizácií týkajúcich sa mierových rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom, najmä keďže trh čaká na postoj Iránu po reakcii USA na iránsky návrh predložený prostredníctvom pakistanských mediátorov.

Prehľad cien

* Ceny zlata dnes: Ceny zlata klesli o 0,9 % na 4 573,85 USD z otváracej úrovne 4 614,10 USD a dosiahli tak relačné maximum 4 629,43 USD.

* V piatok cena zlata klesla o 0,2 %, čo predstavuje štvrtý pokles za päť dní v dôsledku rastúcich globálnych cien ropy.

* Minulý týždeň ceny zlata klesli o viac ako 2 %, čo predstavuje druhú týždennú stratu za sebou v dôsledku obáv z inflácie a možného zvýšenia globálnych úrokových sadzieb.

Globálne ceny ropy

Ceny ropy na svetových trhoch v pondelok vzrástli o viac ako 1 % a obnovili tak svoj rast k viactýždňovým maximám uprostred obáv z eskalácie napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom ohľadom Hormuzského prielivu.

Americký prezident Donald Trump v pondelok ráno vyhlásil, že Washington začne s úsilím o prepustenie lodí uviaznutých v Hormuzskom prielive ako humanitárne gesto na pomoc neutrálnym krajinám v americko-izraelskej vojne s Iránom.

Oficiálne iránske médiá informovali, že Spojené štáty prostredníctvom Pakistanu tlmočili svoju odpoveď na 14-bodový iránsky návrh. Teherán sa snaží o ukončenie americkej blokády a odloženie jadrových rokovaní, zatiaľ čo Washington trvá na tom, aby sa jadrová dohoda stala prioritou.

Federálny rezervný systém a úrokové sadzby USA

* Federálny rezervný systém ponechal minulý týždeň úrokové sadzby nezmenené už tretie zasadnutie po sebe.

* FOMC (Federálny výbor pre otvorené obchodovanie) hlasoval v pomere 8 ku 4 za zachovanie referenčnej sadzby federálnych fondov v rozmedzí 3,50 % až 3,75 %, čo je najnižšia úroveň od septembra 2022.

* Hlasovanie zaznamenalo najväčší nesúhlas v rámci Federálneho rezervného systému od roku 1992, keďže niektorí členovia už nevidia potrebu, aby sa americká centrálna banka priklonila k uvoľňovaniu menovej politiky.

* Predseda Fedu Jerome Powell pripustil, že konflikt na Blízkom východe vytvoril „nové inflačné tlaky“, ktoré sa predtým nezohľadnili.

* Prezident Fedu v Minneapolise Neel Kashkari vyhlásil, že čím dlhšie bude vojna s Iránom pokračovať, tým väčšie bude riziko vysokej inflácie a ekonomických škôd, čo v súčasnosti obmedzuje schopnosť centrálnej banky poskytovať usmernenia týkajúce sa úrokovej politiky.

* Prezident chicagského Fedu Austan Goolsbee v sobotu po „zlých“ nedávnych cenových údajoch povedal, že pri znižovaní úrokových sadzieb je potrebná opatrnosť, kým nezačne klesať inflácia.

* Podľa nástroja CME FedWatch: Trhové oceňovanie pravdepodobnosti ponechania amerických úrokových sadzieb nezmenených v júni bolo na úrovni 95 % s 5 % pravdepodobnosťou zníženia o 25 bázických bodov.

* Aby investori spresnili tieto pravdepodobnosti, pozorne sledujú nadchádzajúce ekonomické údaje z USA a komentáre predstaviteľov Federálneho rezervného systému.

Predpoveď výkonnosti zlata

Tim Waterer, hlavný trhový analytik spoločnosti KCM Trade, povedal: „Zlato stále trpí zvyškovými účinkami jastrabich vyhlásení Federálneho rezervného systému z minulého týždňa, najmä výraznými nesúhlasnými hlasmi proti ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky.“

Waterer dodal: „Očakávame, že zlato sa bude do konca roka obchodovať v rozmedzí od 4 400 do 5 500 dolárov. Dosiahnutie hornej hranice tohto rozpätia by si vyžadovalo trvalé zmiernenie napätia na Blízkom východe a ochladenie inflačných tlakov, zatiaľ čo pretrvávajúce vysoké ceny ropy udržia tento kov v dolnej polovici rozpätia.“

Fond SPDR

Objem zlata v SPDR Gold Trust, najväčšom svetovom burzovo obchodovanom fonde krytom zlatom, zostal v piatok nezmenený. Celkový objem zostáva na úrovni 1 035,77 metrických ton, čo je najnižšia úroveň od 16. októbra 2025.

Euro v pondelok na európskom trhu vzrástlo voči košu svetových mien a obnovilo tak rast, ktorý sa v piatok krátko pozastavil voči americkému doláru. Mena sa blíži k viactýždňovému maximu, pričom ťaží zo spomalenia dolára, keďže investori hodnotia vývoj v mierových rozhovoroch medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová minulý týždeň uviedla, že možnosť zvýšenia úrokových sadzieb sa na nedávnom zasadnutí rozsiahlo diskutovala a poznamenala, že nadchádzajúce zasadnutie v júni bude „vhodným časom“ na prehodnotenie smerovania menovej politiky.

Prehľad cien

* Kurz eura dnes: Euro voči doláru vzrástlo približne o 0,25 % na 1,1747 USD, čo je nárast oproti piatkovej uzatváracej cene 1,1719 USD, čím sa dosiahlo relačné minimum 1,1720 USD.

* Euro ukončilo piatkové obchodovanie so stratou 0,1 % voči doláru v dôsledku korekcie a realizácie ziskov po tom, čo na začiatku obchodovania dosiahlo takmer dvojtýždňové maximum 1,1785 USD.

Americký dolár

Dolárový index v pondelok klesol o viac ako 0,2 %, čím obnovil straty, ktoré v piatok prerušil. Tento pokles odráža pokles americkej meny voči košu hlavných a vedľajších mien.

Pokles prichádza v čase, keď sa spomaľuje dopyt po dolári ako bezpečnom útočisku, zatiaľ čo trhy hodnotia nedávne intenzívne rokovania medzi USA a Iránom. Oficiálne iránske médiá informovali, že USA prostredníctvom Pakistanu vyjadrili svoju odpoveď na 14-bodový iránsky návrh. Teherán sa snaží o ukončenie blokády USA a odloženie jadrových rokovaní, zatiaľ čo Washington naďalej trvá na uprednostňovaní jadrovej dohody.

Prezident Donald Trump vyhlásil, že Washington v pondelok ráno začne s úsilím o prepustenie lodí uviaznutých v Hormuzskom prielive ako humanitárne gesto na pomoc neutrálnym krajinám postihnutým americko-izraelskou vojnou s Iránom.

Európske úrokové sadzby

* V súlade s očakávaniami ECB minulý týždeň ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené na úrovni 2,15 %, čo je najnižšia úroveň od októbra 2022, čo je už siedme po sebe idúce zasadnutie bez zmeny.

* Prezidentka Lagardeová poznamenala, že Rada guvernérov dospela k jednomyseľnému rozhodnutiu o pokračovaní, a to aj napriek dlhej diskusii o „možnosti zvýšenia sadzieb“, a potvrdila, že jún bude „vhodným časom“ na prehodnotenie menovej politiky.

* Po zasadnutí sa oceňovanie peňažného trhu pre zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov zo strany ECB v júni zvýšilo z 35 % na 55 %.

* Investori teraz čakajú na ďalšie ekonomické údaje eurozóny týkajúce sa inflácie, nezamestnanosti a miezd, aby mohli ďalej spresniť tieto očakávania úrokových sadzieb.

Japonský jen v pondelok na ázijskom trhu vzrástol voči košu hlavných a vedľajších mien a obnovil tak zisky, ktoré sa v predchádzajúcej obchodnej seanse krátko pozastavili voči americkému doláru. Mena sa priblížila k dvojmesačnému maximu uprostred rastúcich špekulácií o intervencii Bank of Japan na devízovom trhu, pričom využila nižšiu likviditu počas japonského Zlatého týždňa.

Keďže inflačné tlaky na tvorcov menovej politiky Bank of Japan ustupujú, pravdepodobnosť zvýšenia úrokových sadzieb v Japonsku v júni sa znížila, keďže trh čaká na ďalšie údaje o vývoji štvrtej najväčšej ekonomiky sveta.

Prehľad cien

* Kurz japonského jenu dnes: Dolár voči jenu klesol približne o 0,7 % na (156,95¥) z piatkovej záverečnej ceny (157,02¥) po tom, čo zaznamenal relačné maximum (157,25¥).

* Jen ukončil piatkové obchodovanie so stratou približne 0,3 % voči doláru v dôsledku korekcie a operácií s výberom zisku po tom, čo na začiatku obchodovania dosiahol dvojmesačné maximum 155,49 jenu.

* Minulý týždeň dosiahol jen voči doláru zisk približne 1,45 %, čo predstavuje štvrtý týždenný rast za päť týždňov a najväčší týždenný zisk od konca februára, ktorý bol spôsobený intervenciou BoJ na devízovom trhu.

Japonské menové orgány

Úradníci v Tokiu sa zdržali potvrdenia, či skutočne intervenovali na devízovom trhu na podporu miestnej meny. Zdroje však agentúre Reuters uviedli, že japonské menové orgány skutočne uskutočnili nákupy jenov po prvýkrát za dva roky.

Najvyšší japonský menový diplomat Atsushi Mimura v piatok vyhlásil, že špekulácie sú stále rozšírené a vydal výslovné varovanie, že Tokio je pripravené vrátiť sa na trhy len niekoľko hodín po intervencii na podporu oslabujúceho jenu.

V odpovedi na otázku o možnosti intervencie Tokia na menovom trhu Mimura novinárom povedal: „Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo budeme robiť v budúcnosti. Uisťujem vás však, že sviatok Zlatý týždeň v Japonsku sa len začal.“

Názory a analýzy

* Mahjabeen Zaman, vedúci devízového výskumu v ANZ Bank v Sydney, uviedol: „Primárny dôraz sa bude klásť na to, či dôjde k ďalším intervenciám, najmä vzhľadom na to, že Japonsko je zatvorené kvôli sviatku Zlatý týždeň, čo vedie k nižšej likvidite počas tohto obdobia.“

* Zaman dodal: „Dôležitejšie je, či sa Spojené štáty pripoja k úsiliu Japonska o podporu jenu. Ak bude slabosť jenu pretrvávať, dá sa tvrdiť, že šance na bilaterálnu intervenciu sa zvýšia.“

Japonské úrokové sadzby

* Údaje z minulého týždňa ukázali, že jadrová inflácia v Tokiu sa spomalila, čo je v rozpore s očakávaniami trhu za apríl.

* Po zverejnení týchto údajov klesla trhová cena pravdepodobnosti, že BoJ na júnovom zasadnutí zvýši úrokové sadzby o štvrť percenta, zo 75 % na 65 %.

* Aby investori mohli tieto pravdepodobnosti prehodnotiť, čakajú na ďalšie údaje o inflácii, nezamestnanosti a úrovni miezd v Japonsku.

* Guvernér BoJ Kazuo Ueda minulý týždeň vyhlásil, že nie je bezprostredne potrebné zvyšovať úrokové sadzby.

* Bank of Japan ponechala minulý týždeň úrokové sadzby nezmenené už tretie zasadnutie po sebe a varovala pred stupňujúcimi sa inflačnými tlakmi v dôsledku dôsledkov vojny s Iránom a vysokých cien energií.

* Hlasovanie o zachovaní sadzieb prebehlo, pričom 6 členov hlasovalo za a 3 členovia požadovali zvýšenie o 25 bázických bodov na úroveň 1,0 %.

Ceny ropy v piatok klesli po tom, čo Irán poslal mediátorom v Pakistane aktualizovaný mierový návrh, čím oživil nádeje na možné urovnanie so Spojenými štátmi.

Futures kontrakty na americkú ropu klesli o viac ako 3 % a dosiahli 101,57 USD za barel do 14:10 ET, zatiaľ čo globálna referenčná ropa Brent stratila približne 2 % a ustálila sa na 107,98 USD za barel.

Pakistanskí predstavitelia potvrdili pre MS Now, že mediátori dostali od Iránu aktualizovaný návrh na ukončenie vojny a poznamenali, že dokument bol doručený Spojeným štátom. Prezident Donald Trump však neskôr vyhlásil, že s iránskou ponukou nie je spokojný.

„Irán chce uzavrieť dohodu, ale ja s ňou nie som spokojný,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome a dodal: „Irán chce dohodu, pretože v skutočnosti už nemá armádu.“

Konečný termín pre právomoci 60-dňovej vojny

Prezident Trump čelí 60-dňovej lehote podľa rezolúcie o vojnových právomociach týkajúcej sa vojenských operácií v konflikte s Iránom. Podľa zákona z roku 1973 musí prezident stiahnuť sily do 60 dní od oznámenia Kongresu o ich nasadení, pokiaľ zákonodarcovia neschvália pokračovanie vojenských operácií – čo sa zatiaľ nestalo.

Trumpova administratíva v piatok podľa MS Now argumentovala, že prímerie dosiahnuté pred tromi týždňami v podstate „ukončilo“ nepriateľstvo. Táto interpretácia by mohla Bielemu domu umožniť vyhnúť sa žiadosti o súhlas Kongresu s pokračovaním vojny.

Úradník administratívy uviedol, že absencia priamych stretov medzi americkými a iránskymi silami od začiatku prímeria 7. apríla znamená, že 60-dňová lehota už neplatí. „Na účely rezolúcie o vojnových právomociach sa nepriateľské akcie, ktoré sa začali v sobotu 28. februára, skončili,“ povedal úradník.

Tento argument prvýkrát predložil minister obrany Pete Hegseth počas štvrtkového vypočutia vo Výbore pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov, kde uviedol, že prímerie v skutočnosti zastavilo vojnu.

Pozadie a pretrvávajúce napätie

* Časová os: USA a Izrael spustili útoky na Irán 28. februára. Trump oficiálne informoval Kongres 2. marca, čím sa spustil 60-dňový termín s termínom 1. mája.

* Predĺženie: Hoci Trump môže podľa zákona požiadať o 30-dňové predĺženie, zákonodarcovia naznačujú, že tak ešte neurobil.

* Blokáda: Napriek prímeriu Trump v stredu stupňoval hrozby a sľúbil, že bude zachovať americkú námornú blokádu, kým Teherán nesúhlasí s novou jadrovou dohodou.

* Patová situácia v Hormuzskom prielive: Teherán odmietol znovu otvoriť Hormuzský prieliv, pokiaľ USA nezrušia blokádu iránskych prístavov.

Zatiaľ čo prímerie platí, agentúra Axios informovala, že americké ústredné velenie vypracovalo plány na „krátke a silné údery“ s cieľom prelomiť diplomatickú patovú situáciu. Naopak, vysoký predstaviteľ Revolučnej gardy podľa správ iránskych médií a agentúry Reuters pohrozil „dlhými a bolestivými údermi“ proti americkým pozíciám, ak Washington obnoví svoje útoky.