Ceny zlata v pondelok začiatkom týždňa na európskom trhu stratili viac ako 1 %, čím dosiahli najnižšiu úroveň za približne týždeň a vzdialili sa od dvojtýždňového maxima v dôsledku korekcie a realizácie ziskov, ako aj slabšieho dopytu po drahom kove ako bezpečnom prístave uprostred intenzívnych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine.

Pokles cien zlata prichádza napriek tomu, že americký dolár klesol na dvojtýždňové minimum, pod tlakom silných očakávaní, že Federálny rezervný systém zníži úrokové sadzby aspoň dvakrát do konca tohto roka.

Aby investori prehodnotili tieto očakávania, tento týždeň čakajú na zverejnenie kľúčových údajov o inflácii v USA za júl, ktoré ukážu, do akej miery vyššie clá ovplyvnili domáce ceny.

Prehľad cien

• Ceny zlata dnes: Zlato kleslo približne o 1,2 % na 3 357,06 USD, čo je najnižšia hodnota od 5. augusta, z otváracej úrovne 3 398,13 USD, pričom maximum dosiahlo 3 405,26 USD.

• V piatok na konci obchodovania ceny zlata vzrástli o menej ako 0,1 %, čo predstavuje druhý denný zisk za sebou, a dosiahli dvojtýždňové maximum 3 409,10 USD za uncu.

• Minulý týždeň ceny zlata vzrástli o 1,0 %, čo je druhý týždenný zisk za sebou, podporený slabším americkým dolárom uprostred série zverejnení slabých ekonomických údajov z USA.

Rozhovory medzi USA a Ruskom

V rámci diplomatického úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine prezident USA Donald Trump v piatok oznámil, že sa 15. augusta na Aljaške stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby prediskutovali spôsoby dosiahnutia mierovej dohody o ukončení prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine. Tento krok je súčasťou série rokovaní medzi USA a Ruskom zameraných na nájdenie dohodnutého riešenia krízy, a to uprostred medzinárodného očakávania úspechu tohto úsilia.

Americký dolár

Index amerického dolára v pondelok klesol o viac ako 0,2 % a priblížil sa k dvojtýždňovému minimu 97,95 bodu, čo odráža pokles dolára voči košu hlavných a vedľajších mien.

Pozornosť sa sústredila na obchodné rokovania, keďže sa blížil termín 12. augusta, ktorý stanovil Trump na dosiahnutie dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Úrokové sadzby v USA

• Podľa nástroja FedWatch spoločnosti CME Group: Pravdepodobnosť zníženia úrokových sadzieb v USA o 25 bázických bodov na septembrovom zasadnutí sa v súčasnosti odhaduje na približne 88 % s 12 % pravdepodobnosťou nezmenenej situácie.

• Pravdepodobnosť zníženia o 25 bázických bodov na októbrovom zasadnutí je v súčasnosti odhadovaná na 96 % s pravdepodobnosťou nezmenenej úrokovej sadzby 4 %.

• Aby investori prehodnotili tieto očakávania, tento týždeň čakajú na kľúčové údaje o inflácii v USA, ktoré spolu s údajmi o trhu práce použije Federálny rezervný systém na formovanie svojich nástrojov menovej politiky.

Zlatý výhľad

• Matt Simpson, hlavný analytik spoločnosti City Index, povedal: „Uvoľnenie geopolitického napätia okolo vojny na Ukrajine ďalej tlačí na zlato po piatkovom oznámení, že prezident Donald Trump sa stretne s Vladimirom Putinom na pôde USA.“

• Simpson dodal: „Pozitívne údaje by mohli ďalej posilniť americký dolár a obmedziť zisky zlata, hoci očakávam, že celková podpora zostane, keďže investori sa snažia využiť poklesy.“

Fond SPDR

Zásoby zlata v SPDR Gold Trust, najväčšom svetovom burzovo obchodovanom fonde krytom zlatom, sa v piatok zvýšili približne o 0,55 metrickej tony, čo predstavuje druhý po sebe idúci denný nárast, na celkovo 959,64 metrickej tony – najvyššiu úroveň od 16. septembra 2022.

Euro v pondelok na európskom trhu vzrástlo voči košu svetových mien, čím obnovilo zisky, ktoré v piatok dočasne pozastavilo voči americkému doláru, a opäť sa priblížilo k najvyššej úrovni za dva týždne, podporené slabým výkonom americkej meny na devízovom trhu.

Očakávania zníženia európskych úrokových sadzieb v septembri klesli v dôsledku silných inflačných tlakov, ktorým v súčasnosti čelia tvorcovia politík Európskej centrálnej banky, a investori čakajú na zverejnenie ďalších ekonomických údajov v eurozóne, aby mohli tieto očakávania prehodnotiť.

Prehľad cien

• EUR/USD dnes: Euro voči doláru vzrástlo o 0,3 % na (1,1675 $) z otváracej ceny (1,1640 $), čím dosiahlo denné minimum (1,1640 $).

• Euro ukončilo piatkové obchodovanie o 0,2 % nižšie voči doláru, čo je jeho prvá strata za štyri dni, a to v dôsledku korekcie a realizácie ziskov z dvojtýždňového maxima 1,1699 USD.

• Minulý týždeň euro vzrástlo voči doláru približne o 0,5 %, čo predstavuje druhý týždenný zisk za posledné tri týždne, a to vďaka sérii pochmúrnych údajov z americkej ekonomiky, najmä z trhu práce.

Americký dolár

Index amerického dolára v pondelok klesol o viac ako 0,2 % a priblížil sa k dvojtýždňovému minimu 97,95 bodu, čo odráža pokles úrovne americkej meny voči košu hlavných a vedľajších mien.

Pozornosť sa naďalej sústreďovala na obchodné rokovania, keďže sa blížil termín 12. augusta, ktorý stanovil Trump na dosiahnutie dohody medzi USA a Čínou.

Podľa nástroja FedWatch agentúry CME je trhová cena zníženia úrokových sadzieb v USA o 25 bázických bodov na septembrovom zasadnutí v súčasnosti stabilná na úrovni 88 %, zatiaľ čo cena za ponechanie sadzieb na nezmenenej úrovni je 12 %.

Aby investori prehodnotili tieto očakávania, tento týždeň čakajú na zverejnenie kľúčových údajov o inflácii v USA za júl, ktoré ukážu, do akej miery vyššie clá ovplyvnili ceny a aký veľký inflačný tlak čelia tvorcovia politík Federálneho rezervného systému.

Európske úrokové sadzby

• Najnovšie údaje o inflácii v eurozóne ukázali pretrvávajúci inflačný tlak na tvorcov politík Európskej centrálnej banky.

• Podľa niektorých zdrojov agentúry Reuters jasná väčšina na poslednom zasadnutí ECB podporila ponechanie úrokových sadzieb v septembri nezmenených, už druhé zasadnutie po sebe.

• Oceňovanie na peňažnom trhu pre zníženie európskych úrokových sadzieb o 25 bázických bodov zo strany ECB v septembri je v súčasnosti stabilné pod úrovňou 30 %.

• Aby sa tieto očakávania prehodnotili, investori budú v nasledujúcom období sledovať zverejňovanie početných ekonomických údajov v Európe, ako aj komentáre predstaviteľov Európskej centrálnej banky.

Japonský jen v pondelok na začiatku týždňa na ázijskom trhu vzrástol voči košu svetových mien a opäť sa priblížil k najvyšším úrovniam za dva týždne voči americkému doláru, keďže trhy očakávajú zverejnenie ďalších ekonomických údajov a komentárov, ktoré by mohli poskytnúť presvedčivé dôkazy o vývoji japonských úrokových sadzieb v tomto roku.

Americká mena klesla na najnižšiu úroveň za dva týždne, pod tlakom silných očakávaní, že Federálny rezervný systém zníži úrokové sadzby aspoň dvakrát do konca tohto roka.

Prehľad cien

• USD/JPY dnes: Dolár klesol voči jenu o 0,2 % na (147,43¥) z otváracej ceny (147,701¥) a zaznamenal maximum (147,79¥).

• Jen v piatok pri uzatváraní obchodovania stratil voči doláru 0,4 %, čo bola jeho prvá strata za tri dni, a to v rámci korekcie a výberu ziskov z dvojtýždňového maxima 146,62 jenu, ako aj zverejnenia pochmúrnych ekonomických údajov z Japonska.

• Japonský jen minulý týždeň klesol voči americkému doláru o 0,25 %, čo predstavuje prvú týždennú stratu za posledné tri týždne, a to v dôsledku oživenia výnosov amerických dlhopisov.

Japonské úrokové sadzby

• Zápisnica z júnového zasadnutia o menovej politike ukázala, že niektorí členovia rady Bank of Japan uviedli, že centrálna banka zváži obnovenie zvyšovania úrokových sadzieb, ak sa obchodné napätie zmierni.

• Trhové oceňovanie zvýšenia úrokových sadzieb o štvrť percenta na septembrovom zasadnutí Bank of Japan je stabilné okolo 45 %.

• Aby investori mohli tieto očakávania prehodnotiť, čakajú na ďalšie údaje o inflácii, nezamestnanosti a mzdách v Japonsku.

Americký dolár

Index amerického dolára v pondelok klesol o viac ako 0,2 % a priblížil sa k dvojtýždňovému minimu 97,95 bodu, čo odráža pokles americkej meny voči košu hlavných a vedľajších mien.

Pozornosť sa naďalej sústreďovala na obchodné rokovania, keďže sa blížil termín 12. augusta, ktorý stanovil Trump na dosiahnutie dohody medzi USA a Čínou.

Podľa nástroja FedWatch spoločnosti CME je trhová cena za zníženie úrokovej sadzby o 25 bázických bodov na septembrovom zasadnutí v súčasnosti stabilná na úrovni 88 %, zatiaľ čo cena za ponechanie sadzieb nezmenených je na úrovni 12 %.

Aby investori prehodnotili tieto očakávania, tento týždeň čakajú na zverejnenie hlavných údajov o inflácii v USA za júl, ktoré objasnia, do akej miery vyššie clá ovplyvnili ceny a aký stupeň inflačného tlaku čelia tvorcovia politík Federálneho rezervného systému.

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že Spojené štáty zavedú 100 % clo na dovoz polovodičových čipov, pokiaľ sa spoločnosti formálne nezaviažu vybudovať alebo rozšíriť výrobné zariadenia v USA.

Cieľom tohto kroku je reštrukturalizovať globálny dodávateľský reťazec polovodičov podporením domácej výroby. Z oslobodenia od ciel budú mať prospech veľké spoločnosti ako Apple, ktoré nedávno prisľúbili nové investície v USA vo výške viac ako 100 miliárd dolárov, čím sa ich celkový záväzok zvýšil na 500 miliárd dolárov. Očakáva sa, že z dôvodu prebiehajúcich alebo plánovaných výrobných projektov v USA sa oslobodenia budú môcť zúčastniť aj poprední výrobcovia čipov, ako sú TSMC, Samsung a SK Hynix.

Trhy reagovali zmiešane: akcie spoločnosti SK Hynix spočiatku klesli o 3,1 %, ale rýchlo sa zotavili po tom, čo juhokórejský obchodný vyslanec potvrdil, že spoločnosti SK Hynix aj Samsung budú oslobodené od ciel kvôli ich záväzkom v oblasti výroby v USA. Medzitým americké akciové futures rástli, keďže sa zvýšila dôvera investorov, že spoločnosti ako Apple a Nvidia dostanú výnimky v rámci širšieho tlaku na lokálnu výrobu.

Toto oznámenie je v súlade so širším protekcionistickým prístupom Trumpa, ktorý nasleduje po nedávnom výkonnom nariadení, ktoré zvýšilo clá na Indiu na 50 % – krok spojený s obchodom s ropou medzi Novým Dillí a Moskvou. Oznámenie o clách na čipy prišlo po vyšetrovaní amerického ministerstva obchodu týkajúceho sa dovozu polovodičov s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť. Posolstvo administratívy je jasné: zahraničné firmy musia investovať v USA, inak budú čeliť represívnym clám.

Odborníci však varujú, že tento krok by mohol narušiť globálne dodávateľské reťazce, zvýšiť spotrebiteľské ceny a vytvoriť logistické problémy. Polovodiče sú životne dôležité pre rôzne odvetvia od automobilového priemyslu až po obnoviteľné zdroje energie a akékoľvek narušenie by mohlo mať rozsiahle následky.

Priemyselní lídri už upravujú svoje investičné a výrobné stratégie. Analytici však zostávajú opatrní a poznamenávajú, že mnohé z oznámených záväzkov môžu byť skôr premenované staré plány než okamžité rozšírenie tovární.

Situáciu ďalej komplikuje spôsob prideľovania výnimiek – najmä pre krajiny vyrábajúce čipy, ako je Európska únia, Južná Kórea a Japonsko. Tieto krajiny pozorne sledujú politiku USA, najmä vzhľadom na nedávne obchodné dohody, ktoré obmedzili niektoré clá na približne 15 %.

Ako budú fungovať Trumpove clá na čipy?

Trump oznámil nové clá na čipy na podujatí v Bielom dome 6. augusta a uviedol, že výnimky budú udelené spoločnostiam, ktoré sa zaviažu k výstavbe závodov na výrobu čipov v USA.

Podrobnosti zostávajú nedostatočné – stále nie je jasné, kedy clá nadobudnú účinnosť alebo ako ovplyvnia produkty obsahujúce čipy, ako sú notebooky.

„Existuje veľa výnimiek,“ povedal Jason Miller, profesor dodávateľského reťazca na Michiganskej štátnej univerzite. „Kým neuvidíme konkrétne harmonizované colné kódy, na ktoré sa clá budú vzťahovať, nie je možné plne pochopiť dôsledky.“

Podľa údajov amerického sčítania ľudu USA už teraz vyrábajú značné množstvo polovodičov a ročne ich vyvážajú za približne 58 miliárd dolárov. Miller však poznamenal, že USA sa špecializujú na špičkové čipy, zatiaľ čo menej sofistikované, široko používané čipy sa dovážajú prevažne z krajín ako Malajzia. Najmodernejšie čipy stále pochádzajú z Taiwanu.

Údaje ukazujú, že USA dovážajú čipy ročne v hodnote takmer 60 miliárd dolárov. „USA nie sú cenovo konkurencieschopné pri výrobe lacných, generických čipov, ako sú tie, ktoré sa nachádzajú v domácich spotrebičoch,“ povedal Miller. „Dáva väčší zmysel zamerať sa na špičkové produkty, kde máme konkurenčnú výhodu.“

Rogers súhlasil s tým, že rozširovanie výroby čipov v USA má zmysel, a poukázal na pokrok dosiahnutý v rámci zákona CHIPS and Science Act z roku 2022, ktorý podpísal bývalý prezident Joe Biden. Napriek tomu varoval, že rozširovanie priemyslu čipov si vyžaduje čas – výstavba nových tovární a školenie kvalifikovaných pracovníkov sa nedeje zo dňa na deň. „Sme na správnej ceste,“ povedal, „ale cesta je dlhá. Nedokážeme dostatočne rýchlo naštartovať, aby sme uspokojili celkový domáci dopyt.“ Varoval tiež, že dodatočná záťaž pre spoločnosti by mohla tento pokrok v skutočnosti spomaliť.

Čo to znamená pre ceny?

Odborníci pre USA Today uviedli, že tieto clá nebudú mať na výrobcov taký dramatický vplyv ako iné clá – napríklad 50 % clo na oceľ a hliník alebo 25 % na autá. Mohli by však stále vyvíjať tlak na spoločnosti, ktoré už teraz zápasia s rastúcimi nákladmi na dovoz.

„Tento krok nie je v žiadnom prípade deflačný,“ povedal Miller. „Ale úprimne povedané, nemôžeme posúdiť inflačný dopad, kým nebudeme vedieť viac.“

John Mitchell, prezident a generálny riaditeľ globálnej asociácie obchodu s elektronikou IPC, uviedol, že clá by mohli zvýšiť ceny notebookov, domácich spotrebičov, automobilov a zdravotníckych pomôcok.

„Viac ako 60 % našich členských spoločností uviedlo, že predchádzajúce clá zvýšili náklady a oneskorili výrobu,“ napísal vo vyhlásení.

V prípade produktov, ako sú autá, môžu čipy predstavovať malú časť celkových výrobných nákladov. Ivan Drury, riaditeľ oddelenia Insights vo firme zaoberajúcej sa výskumom automobilov Edmunds, však označil clá za „ďalšiu ranu“ pre automobilový priemysel, ktorý už teraz čelí 25 % clu na dovoz vozidiel.

Automobilky tvrdia, že už teraz zaznamenávajú straty. Spoločnosť General Motors v júli uviedla, že clá ju len v druhom štvrťroku stáli viac ako 1 miliardu dolárov. Spoločnosť Stellantis odhadla, že clá ju tento rok budú stáť 1,7 miliardy dolárov.

„Je to smrť tisíckrát škrtami,“ povedal Drury. Automobilky v súčasnosti znášajú náklady, ale spochybnil, ako dlho to môže trvať: „Zatiaľ sme to nevideli prejaviť sa v spotrebiteľských cenách, ale akcionári to nebudú tolerovať donekonečna.“

Taktiež varoval, že majitelia ojazdených áut by mohli byť tvrdo zasiahnutí rastúcimi nákladmi na opravy, pretože opravovne môžu preniesť vyššie ceny čipov priamo na zákazníkov. Drahšie opravy by tiež mohli zvýšiť poistné.

„Je to efekt snehovej gule,“ povedal. „Ešte to nezasiahlo – ale vieme, že narušenie prichádza.“

Mohol by byť nedostatok?

Ďalším problémom pre spotrebiteľov je, či clá nesťažia nájdenie niektorých produktov.

USA už zažili takýto scenár počas nedostatku čipov v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorý obmedzil prístup k novým autám, notebookom a herným konzolám.

Hoci sa neočakáva, že nové clá na čipy spôsobia taký rozsiahly nedostatok, Rogers varoval, že niektoré spoločnosti môžu znížiť produkciu, ak dovozné náklady príliš vzrastú. Napríklad spoločnosť Stellantis zastavila výrobu v niektorých továrňach, aby sa vyhla plateniu ciel – tento krok prispel k 6 % medziročnému poklesu dodávok vozidiel v druhom štvrťroku.

„Myslím si, že by sme mohli zaznamenať nedostatok vo viacerých oblastiach,“ povedal Rogers. „Nebude to ako v roku 2021, keď čipy neboli úplne dostupné. Ale v tomto prípade budeme musieť jednoducho platiť viac – a keď veci stoja viac, máme tendenciu kupovať menej.“