Napriek verejnému záväzku Európskej únie prerušiť energetické väzby s Moskvou nové údaje ukazujú, že prístavy EÚ zostali počas celého roka 2025 najväčším odberateľom ruského vlajkového projektu skvapalneného zemného plynu v Arktíde.

Analýza údajov o sledovaní lodí zo spoločnosti Kpler, ktorú vo štvrtok zverejnila mimovládna organizácia Urgewald, ukazuje, že terminály EÚ v minulom roku odbavili 76,1 % celkového vývozu zo zariadenia Jamal LNG, čo pre Kremeľ vygenerovalo odhadované príjmy vo výške približne 7,2 miliardy eur (8,4 miliardy dolárov).

Tieto zistenia prichádzajú v čase, keď sa Európska únia pripravuje na zavedenie postupného zákazu ruského LNG, ktorý by mal nadobudnúť plnú účinnosť do roku 2027. Údaje však naznačujú, že tempo prechodu zostáva pomalé.

V roku 2025 predstavoval Jamal LNG 14,3 % celkového svetového dovozu LNG do EÚ, čo znamená, že zhruba každý siedmy tanker s LNG prichádzajúci do európskych prístavov pochádzal zo sibírskeho projektu.

Arktická krehkosť a európska medzera v zákone

Projekt Jamal LNG sa nachádza hlboko v ruskej Arktíde a je základným kameňom stratégie prezidenta Vladimira Putina na rozšírenie ruského podielu na globálnom trhu s podchladeným palivom. Projekt však čelí kritickej logistickej prekážke, keďže sa spolieha na vysoko špecializovanú flotilu iba 14 tankerov ľadovej triedy, známych ako plavidlá Arc7, schopných plaviť sa po zamrznutej Severnej námornej trase.

Vzhľadom na malú veľkosť a jedinečnú povahu tejto flotily závisí komerčná životaschopnosť projektu od udržiavania týchto lodí na čo najkratších trasách. Vykládkou nákladu v európskych prístavoch, ako je Zeebrugge v Belgicku alebo Montoir-de-Bretagne vo Francúzsku, sa tankery môžu rýchlo vrátiť do Arktídy na prekládku. Táto funkcia sa opisuje ako „logistické pľúca“, ktoré Rusku umožňujú udržiavať vysoké objemy vývozu, čo by nebolo možné, ak by boli lode nútené podnikať mesačné plavby na ázijské trhy.

Sebastian Roeters, aktivista za sankcie v Urgewalde, povedal: „Zatiaľ čo Brusel oslavuje dohody zamerané na postupné ukončenie ruského plynu, naše prístavy naďalej fungujú ako logistické pľúca pre najväčší ruský terminál LNG. Nie sme len zákazníci, ale aj kritická infraštruktúra, ktorá udržiava tento vlajkový projekt pri živote.“

Regionálne importné centrá a chrbtica prepravnej siete

Francúzsko sa v roku 2025 stalo hlavným vstupným bodom pre Jamal LNG. Celkovo 87 plavidiel dodalo do francúzskych prístavov Dunkerque a Montoir 6,3 milióna ton plynu, čo predstavuje približne 42 % celkového vývozu Jamalu do EÚ.

Belgický terminál Zeebrugge sa umiestnil na druhom mieste ako najrušnejší samostatný prístav s 58 plavidlami – viac ako 51 lodí, ktoré za rovnaké obdobie dorazili do všetkých čínskych prístavov dohromady.

Logistická chrbtica tohto obchodu zostáva prevažne v rukách Západu. Dve prepravné spoločnosti – Seapeak so sídlom v Spojenom kráľovstve a Dynagas so sídlom v Grécku – kontrolujú 11 zo 14 tankerov Arc7, ktoré v súčasnosti slúžia projektu Jamal. Tieto dve spoločnosti spolu prepravili v minulom roku viac ako 70 % objemov určených pre EÚ.

Širšie dôsledky pre priemysel a geopolitiku

Pokračujúci tok ruského LNG prichádza v citlivom momente pre energetickú bezpečnosť Európy. Hoci 14. balík sankcií EÚ, prijatý v roku 2024, zakázal prekládku ruského plynu do tretích krajín cez prístavy EÚ, nezakázal dovoz pre domácu spotrebu v rámci bloku.

Energetický analytik sa domnieva, že rok 2026 bude pre globálny trh kľúčový, keďže sa očakáva príchod veľkých objemov nových dodávok zo Spojených štátov a Kataru, čo by mohlo zmierniť cenovú volatilitu, ktorá sťažuje nahradenie ruského plynu.

Urgewald však varuje, že ak EÚ nezabráni prevodu flotily Arc7 do štruktúr tzv. „tieňovej flotily“ po skončení platnosti súčasných charterových zmlúv, Rusko môže nájsť spôsoby, ako obísť úplný zákaz plánovaný na rok 2027.

„Musíme konať teraz, aby sme využili našu pozíciu,“ dodal Roeters. „Európska únia a Spojené kráľovstvo musia zabezpečiť, aby sa flotila Arc7 do konca roka nedostala do nesprávnych rúk.“

Európska komisia požiadala členské štáty, aby do 1. marca 2026 predložili plány diverzifikácie energie, v ktorých načrtnú, ako plánujú nahradiť zostávajúce objemy ruského plynu. Zatiaľ čo Španielsko zaznamenalo v roku 2025 prudký 33 % pokles dovozu z Jamalu, celková závislosť EÚ zostáva značná, čo zdôrazňuje ťažkosti s vyvážením energetickej bezpečnosti s geopolitickými cieľmi.

Americké akciové indexy v piatkovom obchodovaní vzrástli po zverejnení mesačnej správy o zamestnanosti, keďže investori hodnotili jej dôsledky pre politiku Federálneho rezervného systému.

Údaje zverejnené dnes ukázali, že americká ekonomika v decembri vytvorila len 50 000 pracovných miest, čo je menej ako trhové očakávania 73 000, zatiaľ čo miera nezamestnanosti klesla na 4,4 %.

Najvyšší súd USA dnes samostatne pojednáva o preskúmaní zákonnosti ciel zavedených Trumpovou administratívou v apríli.

V tejto súvislosti minister financií USA Scott Bessent uviedol, že Washington bude schopný kompenzovať akúkoľvek stratu príjmov z ciel, ak súd rozhodne proti opatreniam.

Medzitým, predstaviteľ Federálneho rezervného systému Steven Miran vyzval na zníženie úrokových sadzieb o 150 bázických bodov v tomto roku s argumentom, že takýto krok je nevyhnutný na podporu trhu práce.

V obchodovaní na trhu vzrástol priemyselný index Dow Jones do 17:21 GMT o 0,6 %, čiže o 271 bodov, na 49 537. Širší index S&P 500 získal necelých 0,6 %, čiže o 42 bodov, na 6 964, zatiaľ čo index Nasdaq Composite vzrástol o 0,7 %, čiže o 170 bodov, na 23 650.

Ceny medi naďalej rastú a predlžujú svoj rast, keďže trhy s kovmi smerujú k štvrtému týždennému zisku v rade. Tento nárast odráža kombináciu nízkej globálnej ponuky, očakávaní stabilného dopytu spojených s prechodom na elektrifikáciu a obnoveného záujmu investorov o základné kovy.

Napriek tomu, že niektorí kupujúci klesli na rekordné úrovne, širší trhový trend zostáva pozitívny, čo udržiava meď pevne v centre pozornosti obchodníkov, výrobcov a dlhodobých investorov.

Tento krok prichádza v čase, keď sa meď už nepovažuje len za tradičný priemyselný kov, ale čoraz viac za strategické aktívum spojené s elektromobilmi, obnoviteľnou energiou, modernizáciou elektrických sietí a plánmi globálnej infraštruktúry. S rastúcimi cenami si účastníci trhu kladú kľúčové otázky: prečo cena medi teraz rastie, kto ju kupuje a kam by sa ceny mohli ďalej uberať?

Nižšie je uvedený jasný a pre investorov orientovaný rozbor celého obrazu.

Ceny medi dnes a týždenný vývoj trhu

Ceny medi v posledných obchodoch stúpli, čo tlačí trhy s kovmi k štvrtému týždennému rastu v rade. Na globálnych burzách vzrástli benchmarkové kontrakty na meď, keďže investori reagovali na kombináciu obmedzení ponuky a dlhodobého optimizmu ohľadom dopytu.

Na Londýnskej burze kovov (London Metal Exchange) zostali ceny medi blízko viacročných maxím, podporované silným špekulatívnym záujmom a klesajúcimi viditeľnými zásobami. Trhy s futures naznačujú, že obchodníci zvyšujú pozície v očakávaní ďalšieho rastu, a to aj napriek tomu, že krátkodobé realizácie ziskov sa objavujú na zvýšených úrovniach.

Komentáre trhu zdôraznili silu sektora kovov v širšom zmysle a spojili výkonnosť so štrukturálnymi faktormi, ako je dopyt súvisiaci s umelou inteligenciou, čisté technológie a rastúca priemyselná aktivita súvisiaca s obranou uprostred vyšších globálnych vojenských výdavkov.

Prečo ceny medi rastú napriek zvýšeným úrovniam

Napriek prudkému rastu zaznamenanému v uplynulom roku zostáva rastúci trend medi nezmenený. Aj keď sa to môže zdať prekvapujúce, ceny naďalej podporujú viaceré posilňujúce faktory.

Po prvé, globálne dodávky medi zostávajú obmedzené. Mnohé veľké bane čelia klesajúcemu obsahu rudy, rastúcim nákladom a narastajúcim prevádzkovým výzvam. Zároveň vývoj nových projektov trvá roky a investície ešte úplne nedoháňajú predpokladaný budúci dopyt.

Po druhé, dopyt spojený s energetickou transformáciou neustále rastie. Meď je nevyhnutná pre elektrické vozidlá, nabíjaciu infraštruktúru, solárne panely, veterné turbíny a elektrické siete. Elektromobil spotrebuje približne tri až štyrikrát viac medi ako konvenčný automobil so spaľovacím motorom.

Po tretie, finanční investori sa vrátili na trhy s kovmi ako ochranu pred infláciou a rizikami dodávateľského reťazca. Vzhľadom na stabilizáciu očakávaní úrokových sadzieb vo veľkých ekonomikách kapitál opäť prúdi do komodít.

Úloha Číny v raste cien medi

Čína zostáva najväčším spotrebiteľom medi na svete a predstavuje viac ako polovicu svetového dopytu. Nedávny vývoj ukazuje, že niektorí čínski priemyselní kupujúci dočasne stiahli svoju činnosť po tom, čo ceny dosiahli rekordné maximá, čo je za takýchto podmienok bežný jav.

Keď ceny rýchlo rastú, výrobcovia často odkladajú nákupy, kým čakajú na možné korekcie. Toto správanie odráža skôr odklad než zánik dopytu.

Rozhodujúce je, že globálny dopyt zostáva dostatočne silný na to, aby podporil ceny aj napriek tomuto dočasnému spomaleniu z Číny. Analytici tiež poznamenávajú, že úrovne zásob v Číne nie sú nadmerné a akékoľvek zlepšenie stavebnej alebo výrobnej aktivity by mohlo rýchlo oživiť silný záujem o nákup.

Táto rovnováha medzi opatrným nakupovaním a obmedzenou ponukou pomáha vysvetliť, prečo ceny zostali odolné a nie prudko korekčne.

Výhľad ceny medi a názory analytikov

V strednodobom až dlhodobom horizonte mnohé banky a výskumné inštitúcie očakávajú, že ceny medi zostanú zvýšené. Prognózy sa líšia, ale niekoľko dôveryhodných prognóz naznačuje, že meď sa bude v nasledujúcich rokoch obchodovať medzi 9 500 a 11 000 dolármi za tonu.

Niektoré dlhodobejšie scenáre naznačujú ešte vyššie úrovne v druhej polovici desaťročia, ak ponuka bude naďalej zaostávať za dopytom poháňaným elektrifikáciou a rozširovaním digitálnej infraštruktúry.

Tento optimizmus pramení z názoru, že dopyt po medi už nie je čisto cyklický, ale čoraz viac štrukturálny. Energetické siete si vyžadujú modernizáciu, kapacita obnoviteľných zdrojov energie sa rozširuje, elektrické vozidlá získavajú podiel na trhu a všetky tieto trendy sú náročné na meď.

V dôsledku toho sa meď stala súčasťou širších investičných naratívov týkajúcich sa umelej inteligencie, keďže analytici spájajú dopyt po kovoch s dátovými centrami, automatizáciou a inteligentnou infraštruktúrou.

Ceny medi a trendy zásob

Nízke zásoby zostávajú jedným z najsilnejších pilierov podporujúcich ceny medi. Zásoby zaznamenané na hlavných burzách sú stále blízko historicky nízkych úrovní v porovnaní s globálnou spotrebou.

Takéto nízke zásoby znamenajú, že aj menšie prerušenia dodávok, či už spôsobené poveternostnými udalosťami, štrajkami pracovníkov alebo logistickými problémami, môžu spustiť prudké cenové pohyby.

Toto prostredie tiež povzbudzuje finančných investorov, aby si udržiavali dlhé pozície, čím posilňujú rastúci impulz na trhu.

Ako obchodníci čítajú grafy medi

Z technického hľadiska analytici poukazujú na formovanie silných zón podpory v blízkosti nedávnych úrovní prelomu, zatiaľ čo odpor zostáva koncentrovaný v blízkosti rekordných maxím. Indikátory hybnosti naznačujú, že hoci sú možné obdobia konsolidácie alebo ochladenia, širší trend zostáva rastúci.

V dôsledku toho sa mnohí obchodníci spoliehajú na disciplinované stratégie riadenia rizík a zároveň naďalej využívajú príležitosti na rast, ktoré ponúka trh s meďou.

Ceny ropy v piatok vzrástli, a to v dôsledku obáv z možného narušenia iránskej produkcie a pretrvávajúcej neistoty okolo dodávok ropy z Venezuely.

Futures kontrakty na ropu Brent vzrástli do 13:59 GMT o 50 centov, čiže 0,8 %, na 62,49 USD za barel, zatiaľ čo americká ropa West Texas Intermediate (WTI) získala 51 centov, čiže 0,9 %, na 58,27 USD za barel.

Oba benchmarky zaznamenali vo štvrtok zisky viac ako 3 % po dvoch po sebe idúcich poklesoch. Na týždennej báze sa Brent zameriava na zisky okolo 3 %, zatiaľ čo WTI stúpa o približne 1,8 %.

Oli Hansen, vedúci oddelenia komoditnej stratégie v Saxo Bank, povedal, že „protesty v Iráne zrejme naberajú na obrátkach, čo trhy obáva z možného prerušenia dodávok“.

Občianske nepokoje v Iráne, významnom producentovi ropy na Blízkom východe, v kombinácii s obavami, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohla preniesť na ruský vývoz ropy, zvýšili obavy ohľadom globálnych podmienok dodávok.

Zároveň má Biely dom v piatok naplánované stretnutie s ropnými spoločnosťami a obchodnými domami, aby prediskutoval dohody o vývoze venezuelskej ropy.

Americký prezident Donald Trump požadoval, aby Venezuela poskytla Spojeným štátom plný prístup k jej ropnému sektoru, len niekoľko dní po zatknutí venezuelského prezidenta Nicolasa Madura v sobotu. Americkí predstavitelia potvrdili, že Washington prevezme kontrolu nad predajom a príjmami z venezuelskej ropy na neurčitý čas.

Americký ropný gigant Chevron spolu s globálnymi obchodnými domami ako Vitol a Trafigura a ďalšími firmami súťaží s americkou vládou o uzavretie dohôd o predaji až 50 miliónov barelov ropy nahromadenej v skladoch venezuelskej štátnej ropnej spoločnosti PDVSA v rámci prísnej ropnej blokády, ktorá zahŕňala zaistenie štyroch ropných tankerov, uviedli dva zdroje.

Tina Teng, analytička trhu v spoločnosti Moomoo ANZ, uviedla, že „trh sa v nasledujúcich dňoch zameria na výsledok týchto rokovaní, aby určil, ako sa bude skladovaná venezuelská ropa predávať a dodávať.“

V Iráne skupina NetBlocks, ktorá monitoruje internet, vo štvrtok oznámila celoštátny výpadok internetu, keďže protesty pokračovali v hlavnom meste Teherán a vo veľkých mestách, ako sú Mašhad a Isfahán, uprostred rastúceho hnevu nad zhoršujúcimi sa ekonomickými podmienkami.

Ruská armáda v piatok samostatne oznámila, že odpálila hypersonickú raketu Orešnik na ciele na Ukrajine vrátane energetickej infraštruktúry podporujúcej ukrajinský vojensko-priemyselný komplex, uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany.

Napriek tomuto vývoju spoločnosť Haitong Futures poznamenala, že globálne zásoby ropy rastú a že prebytočná ponuka zostáva dominantným faktorom, ktorý pravdepodobne obmedzí zisky. Spoločnosť dodala, že ak sa riziká súvisiace s Iránom ďalej nezvýšia, oživenie pravdepodobne zostane obmedzené a ťažko udržateľné.