Americko-izraelské bombardovanie zničilo veľkú časť iránskej infraštruktúry a priemyslu, čo spôsobilo narušenie domácej výroby a zvýšenie cien základných potravín.

Americká námorná blokáda tiež zvýšila ekonomický tlak na Teherán po narušení jeho obchodu cez Hormuzský prieliv, jeden z najdôležitejších námorných koridorov na svete, ktorý je v podstate uzavretý od vypuknutia vojny 28. februára.

Irán v reakcii na to prešiel na alternatívne trasy a prepravoval tovar kamiónmi zo susedného Pakistanu a Turecka, pričom tovar prepravoval aj z Ruska, svojho spojenca, cez Kaspické more. Teherán tiež skúma možnosť železničnej prepravy ropy do Číny, jedného zo svojich najdôležitejších obchodných partnerov.

Steve Hanke, profesor aplikovanej ekonómie na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore, povedal, že alternatívne trasy môžu zásobovať iránsku ekonomiku spotrebným tovarom, potravinami a priemyselnými materiálmi, ale „nedokážu úplne nahradiť ekonomiku námornej kontajnerovej dopravy“.

Hanke, ktorý predtým pôsobil ako ekonomický poradca administratívy bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, dodal: „Kamionová doprava je drahšia a kapacita prístavov a flotíl v Kaspickom mori je obmedzená. Preto sa očakáva, že dovozné náklady porastú a inflácia obchodovateľného tovaru sa zvýši, ale nie ekonomický kolaps, o ktorom niektorí hovoria.“

Americký prezident Donald Trump koncom apríla vyhlásil, že „celá iránska ropná infraštruktúra exploduje“ s argumentom, že americká blokáda bráni Teheránu vo vývoze ropy, ktorá je hlavnou životodarnou tepnou jeho hospodárstva. Odborníci sa však pýtajú, či uzavretie Hormuzského prielivu môže prinútiť Irán ku kapitulácii alebo k prijatiu mierovej dohody za podmienok USA.

Iránske úrady zasa potvrdili, že blokáda USA neovplyvnila schopnosť krajiny dodávať základný tovar a potraviny, a poukázali na silnú domácu produkciu a existenciu alternatívnych dovozných trás.

Iránsky minister poľnohospodárstva Gholamreza Núrí 21. apríla povedal:

„Napriek americkej námornej blokáde nemáme problém so zabezpečením základného tovaru a potravín, pretože veľkosť krajiny umožňuje dovoz cez rôzne hranice.“

Rosemary Kelanicová, riaditeľka programu pre Blízky východ vo washingtonskom think-tanku Defense Priorities, sa domnieva, že geografia Iránu znížila dopad americkej námornej blokády.

Irán s približne 90 miliónmi obyvateľov má pozemné hranice so siedmimi krajinami v dĺžke takmer 6 000 kilometrov a okrem toho má 700-kilometrové pobrežie Kaspického mora, ktoré ho spája so Strednou Áziou a Ruskom.

Kelanic povedal: „Opatrenia, ako je preprava tovaru kamiónmi zo susedných krajín, môžu kompenzovať narušenia spôsobené blokádou, aj keď kompenzácia nie je úplná. Objemy obchodu môžu byť nižšie, náklady na dopravu vyššie a druh tovaru sa môže zmeniť, ale ekonomika vo vojnovom období je schopná nájsť alternatívy.“

Dodala: „Možnosti Iráncov obísť Trumpovu blokádu sú nekonečné, pretože krajina má tisíce kilometrov pozemných hraníc.“

Podľa medzinárodného práva nie je povolená žiadna blokáda, ktorá by bránila toku potravín a liekov. Zostáva nejasné, či Spojené štáty úmyselne alebo nepriamo bránia dodávkam civilného tovaru do Iránu.

Alternatívne pozemné trasy

Iránsky poslanec Ebrahim Najafi minulý mesiac povedal, že krajina využíva na dovoz tovaru pozemné trasy cez Pakistan, Turecko, Arménsko a Azerbajdžan, okrem Kaspického mora.

Pakistan 25. apríla otvoril svoje prístavy pre zásielky prichádzajúce z tretích krajín smerujúce do Iránu, čím umožnil vytvorenie šiestich pozemných trás na prepravu tovaru z Gwadaru, Karáčí a prístavu Qasim k iránskym hraniciam. Očakáva sa, že tieto trasy sa budú používať najmä na dovoz ryže, mäsa a dojčenskej výživy.

Od zavedenia blokády USA 13. apríla uviazlo v pakistanských prístavoch približne 3 000 kontajnerov smerujúcich do Iránu.

Prechod Kapikoy-Razi tiež spája Irán s Tureckom a tvorí súčasť hlavného obchodného koridoru spájajúceho západnú Áziu s Európou. Zostáva nejasné, či Teherán od začiatku blokády zvýšil dovoz cez tento koridor.

Rusko medzitým obnovilo prepravu cez Kaspické more do iránskeho prístavu Bandar Anzali, ktorý sa nachádza na najväčšej uzavretej vodnej ploche na svete.

Izrael 18. marca zacielil nálety na Bandar Anzali, ktoré poškodili prístav. Tel Aviv vtedy uviedol, že útoky boli zasiahnuté na iránske námorné ciele a zariadenia, v ktorých sa nachádzajú desiatky vojenských plavidiel vrátane raketových člnov a hliadkových lodí.

Správy z médií naznačujú, že Moskva a Teherán využívajú Kaspické more na pašovanie sankcionovanej ropy a zbraní, hoci si obe krajiny touto trasou vymieňajú aj potravinárske komodity. Obchod s obilím medzi Ruskom a Iránom sa po izraelskom útoku okamžite zastavil, no neskôr sa obnovil.

Spoločnosť Kpler, ktorá sa zaoberá analýzou komodít a lodnej dopravy, uviedla, že od polovice apríla dorazilo do iránskych prístavov pri Kaspickom mori približne 12 lodí z Ruska, Kazachstanu a Turkménska naložených obilím, kukuricou a slnečnicovým olejom.

Ropa cez železnice

Okrem zabezpečenia nových dovozných trás hľadá Irán aj alternatívne metódy vývozu ropy.

Hoci americká blokáda vážne narušila iránsky námorný vývoz ropy, úplne ho nezastavila, keďže niektorým tankerom prepojeným s Iránom sa podľa skupiny pre sledovanie nákladu Vortexa a spoločnosti zaoberajúcej sa námornými údajmi Lloyd's List podarilo blokádu obísť.

Odborníci sa domnievajú, že Irán dokáže blokádu vydržať ešte minimálne dva mesiace, a to na základe existencie až 130 miliónov barelov iránskej ropy, ktoré sa už nachádzali na mori pred nadobudnutím platnosti blokády.

Teherán sa však podľa Hamida Hosseiniho, hovorcu Iránskej únie exportérov ropy, obracia k iným alternatívam vrátane vývozu ropy po železnici do Číny, ktorá nakupuje približne 90 % iránskeho ropného exportu.

Iránska železničná infraštruktúra je prepojená s čínskymi mestami Yiwu a Xi'an. Koridor Kazachstan-Turkménsko-Irán bol otvorený v roku 2014 a bol rozšírený o 10 400 kilometrov dlhú čínsku nákladnú trať dokončenú v roku 2025.

Hanke povedal: „Železnice dokážu prepravovať strategicky významné množstvá, ale v krátkodobom horizonte nemôžu nahradiť obrovské ropné tankery.“

Dodal: „Ich význam spočíva čiastočne v logistike a čiastočne v politike, pretože pôsobia úplne mimo akejkoľvek vodnej cesty, ktorú môžu monitorovať západné námorníctva, a mimo dolárového platobného systému, najmä preto, že Čína platí za iránsku ropu v juanoch od roku 2012.“

Kelanic medzitým povedal, že preprava ropy po mori je stále efektívnejšia, ale existujú pozemné metódy, ktoré môže Irán použiť na obídenie amerického zákazu.

Dodala: „Irán môže tiež prepravovať ropu nákladnými vozidlami po pozemných trasách, ako to predtým robil Irak, ktorý prepravoval ropu cez Sýriu do Stredozemného mora, aby sa vyhol Hormuzskému prielivu.“

Pokračovala: „V krátkodobom horizonte budú množstvá nižšie kvôli obmedzenému počtu prepravných kamiónov, ale dovážajúce krajiny alebo tretie strany môžu poskytnúť ďalšie kamióny, buď ako politickú podporu Iránu, alebo preto, že sa snažia o lepší prístup k rope na trhu, ktorý trpí nedostatkom dodávok.“

Indexy S&P 500 a Nasdaq sa vo štvrtok udržali blízko nových rekordných maxím, podporované pokračujúcim poklesom cien ropy uprostred nádeje na dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá by mohla obnoviť tok ropy cez Hormuzský prieliv na normálnu úroveň.

Úradníci a zdroje uviedli, že Spojené štáty a Irán sa blížia k obmedzenej a dočasnej dohode o zastavení vojny, pričom narastá optimizmus, že by to mohlo vydláždiť cestu k znovuotvoreniu úzkej vodnej cesty, ktorá sa považuje za životne dôležitú tepnu pre globálnu energiu a obchod.

Očakáva sa, že Teherán na mierové návrhy čoskoro zareaguje.

Globálne akcie zaznamenali nové rekordné maximá, zatiaľ čo ceny ropy klesli približne o 4 % a vzdialili sa tak od úrovne 100 dolárov za barel.

Robert Pavlik, senior portfólio manažér spoločnosti Dakota Wealth, povedal:

„Bol by som prekvapený, keby tento konflikt pokračoval dlho. A ak bude pokračovať, bude to preto, že ho Iránci chcú predlžovať. Myslím si, že Trump chce túto záležitosť ukončiť.“

Silná a pokračujúca rast cien technologických akcií a akcií v oblasti umelej inteligencie zohrala tiež dôležitú úlohu pri dosahovaní nových historických maxím amerických akcií, keďže investori privítali známky silného dopytu po technológiách umelej inteligencie, spolu so silnou sezónou hospodárskych výsledkov a pozitívnymi ekonomickými údajmi.

Dynamika technologických akcií sa však vo štvrtok zdala byť mierne spomalená, keďže akcie spoločnosti Arm Holdings kótované na americkej burze klesli o 6,9 % kvôli obavám o schopnosť spoločnosti zabezpečiť dostatočné dodávky pre svoje nové čipy pre umelú inteligenciu napriek silnému výhľadu zisku.

Akcie spoločnosti Intel tiež klesli o 3,3 %, zatiaľ čo akcie spoločnosti Advanced Micro Devices (AMD) klesli o 2 %.

Do 9:40 východného času vzrástol priemyselný index Dow Jones o 39,22 bodu, čiže 0,08 %, na 49 949,81 bodu, zatiaľ čo index S&P 500 získal 5,43 bodu, čiže 0,07 %, na 7 370,55 bodu a index Nasdaq Composite pridal 79,70 bodu, čiže 0,31 %, na 25 918,64 bodu.

Šesť z jedenástich hlavných sektorov v rámci indexu S&P 500 zaznamenalo pokles, pričom najväčší pokles zaznamenal energetický sektor, a to o 2,1 %.

Údaje ukázali, že počet Američanov, ktorí si podali nové žiadosti o dávky v nezamestnanosti, vzrástol minulý týždeň menej, ako sa očakávalo, keďže počet prepúšťaní zostal nízky, čo podporuje stabilitu trhu práce.

Po zverejnení silnej správy o zamestnanosti v súkromnom sektore v stredu investori očakávajú komplexnejšiu správu o pracovných miestach mimo poľnohospodárstva v piatok, pričom sa podľa prieskumu agentúry Reuters medzi ekonómami očakáva nárast o 62 000 pracovných miest v apríli po náraste o 178 000 pracovných miest v marci.

Obchodníci naďalej stavili na to, že Federálny rezervný systém ponechá úrokové sadzby nezmenené do konca roka, a to aj napriek stabilným podmienkam na trhu práce a zvýšeným cenám energií. To predstavuje zásadný posun v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami viacerých znížení sadzieb pred vypuknutím vojny.

Neskôr dnes by mali vystúpiť prezident Federálneho rezervného systému v Minneapolise Neel Kashkari, prezidentka Federálneho rezervného systému v Clevelande Beth Hammacková a prezident Federálneho rezervného systému v New Yorku John Williams. Všetci traja sú tento rok hlasujúcimi členmi Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu.

Pokiaľ ide o ďalšie pohyby akcií, akcie spoločností zaoberajúcich sa kybernetickou bezpečnosťou vzrástli po tom, čo spoločnosť Datadog zvýšila svoje celoročné prognózy zisku. Akcie spoločnosti vyskočili o 30 %, zatiaľ čo akcie spoločností CrowdStrike a Palo Alto Networks vzrástli o 4,8 %, respektíve 6,4 %.

Medzitým akcie spoločnosti Snap klesli o 2,2 % po tom, čo materská spoločnosť Snapchatu oznámila, že príjmy z reklamy za prvý štvrťrok boli ovplyvnené vojnou na Blízkom východe a pomalším rastom v Severnej Amerike.

Akcie spoločnosti Whirlpool tiež klesli o 13 % po tom, čo výrobca domácich spotrebičov nesplnil odhady tržieb za prvý štvrťrok a rozhodol sa pozastaviť vyplácanie dividend.

Na newyorskej burze cenných papierov prevyšoval rastúci počet akcií klesajúci počet v pomere 1,07 k 1 a na indexe Nasdaq v pomere 1,09 k 1.

Index S&P 500 zaznamenal 13 nových 52-týždňových maxím oproti 8 novým minimám, zatiaľ čo index Nasdaq Composite zaznamenal 73 nových maxím a 34 nových minim.

Bitcoin sa obchoduje na citlivom technickom bode po úspešnom opätovnom dosiahnutí zóny 80 000 dolárov, ale trh zatiaľ nepotvrdil jasný a udržateľný býčí prelom. Napriek tomu, že zlepšenie technickej štruktúry je dostatočné na udržanie cieľov rastu, riziká zostávajú zvýšené, keďže sa cena blíži ku kľúčovým úrovniam odporu.

Hlavnou výzvou teraz je schopnosť Bitcoinu premeniť zónu 80 000 až 82 000 dolárov z dočasného prelomového pásma na skutočnú úroveň podpory. Ak sa mu podarí udržať sa nad touto oblasťou, kryptomena by sa mohla posunúť smerom k 85 000 dolárov a neskôr k 90 000 dolárov. Ak sa však neudrží nad touto oblasťou, nedávna rally by sa mohla zmeniť len na odraz v rámci širšieho korekčného trendu.

Zmena v správaní trhu

Súčasná výkonnosť Bitcoinu sa líši od neúspešných pokusov o zotavenie, ktoré sme zaznamenali skôr počas nedávnej korekčnej fázy. Cene sa podarilo vrátiť nad dôležitú psychologickú úroveň v čase, keď predajcovia nakrátko čelia rastúcemu tlaku, zatiaľ čo kupujúci začali brániť poklesy cien namiesto toho, aby kolektívne utiekli z trhu.

Toto správanie poukazuje na postupný posun v dynamike obchodovania. Na slabých trhoch sa akýkoľvek nárast rýchlo predá, zatiaľ čo na trhoch, ktoré znovu získavajú rovnováhu, sa poklesy obmedzujú, obchodné rozsahy sa zužujú a úrovne odporu sa opakovane testujú, kým sa jednej strane nepodarí stanoviť jasný smer.

Zdá sa, že Bitcoin vstúpil do tejto druhej fázy, kde sa celkový sentiment na trhu zlepšil bez toho, aby ešte dosiahol štádium silného prelomu spôsobeného hybnou silou.

ETF fondy podporujú rastúci trend

Dopyt pochádzajúci zo spotových burzovo obchodovaných fondov (ETF) zostáva v súčasnosti kľúčovým podporným faktorom trhu. Tieto fondy poskytujú skutočný inštitucionálny kanál dopytu, ktorý absorbuje skutočnú ponuku z trhu, na rozdiel od špekulácií založených výlučne na futures kontraktoch a pákovom efekte.

Hoci prílev peňazí do týchto fondov nie vždy vedie k okamžitému zvýšeniu cien, pokračujúce nákupy postupne znižujú dostupnú ponuku, najmä preto, že dlhodobí držitelia bitcoinov si naďalej udržiavajú svoje pozície.

ETF fondy tiež zmenili povahu bitcoinových cyklov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, vďaka čomu je kryptomena citlivejšia na makroekonomické faktory, ako sú úrokové sadzby, likvidita a chuť riskovať, namiesto toho, aby sa úplne spoliehala na špekulácie drobných investorov.

Makroekonomické prostredie zostáva najväčším rizikom

Napriek zlepšujúcej sa rizikovej chuti na trhoch, širšie ekonomické prostredie stále predstavuje výzvu pre vysoko rizikové aktíva, na čele s Bitcoinom.

Ak pretrvávajú očakávania, že Federálny rezervný systém ponechá úrokové sadzby zvýšené dlhšie obdobie, mohlo by to obmedziť toky likvidity smerom k nevýnosovým aktívam, ako je zlato a Bitcoin.

V tejto súvislosti kryptomena potrebuje pokračujúci prílev ETF alebo zvýšený dopyt spojený s hedžingom proti inflácii, aby si udržala rastúcu dynamiku.

Efekt polovičného znižovania pretrváva

Dopad halvingovej udalosti v roku 2024 sa naďalej postupne prejavuje na pozadí trhu, keďže táto udalosť znížila ponuku nových bitcoinov a zvýšila účinok akéhokoľvek zvýšenia inštitucionálneho dopytu.

Túto situáciu podporuje niekoľko faktorov, najmä:

Nižšia ponuka nových bitcoinov.

Pokračujúci inštitucionálny dopyt prostredníctvom ETF fondov.

Dlhodobí investori, ktorí držia veľké množstvo kryptomeny.

Klesajúce zostatky dostupné na burzách v porovnaní s predchádzajúcimi cyklami.

Riziká však naďalej súvisia s tým, že ťažiari alebo vysoko zadlžení investori sa počas každého rastu zapájajú do predajov s cieľom realizácie zisku.

Deriváty naznačujú, že trh ešte nedosiahol saturáciu

Nedávny rast prinútil mnohých predajcov nakrátko uzavrieť svoje pozície, čo pomohlo urýchliť rast nad úroveň 80 000 dolárov.

Najdôležitejším pozitívnym faktorom je však to, že úrokové sadzby financovania na trhu s derivátmi zostávajú mierne, čo znamená, že trh ešte nevstúpil do fázy nadmerného „prekúpenia“ ani do špekulatívnej bubliny poháňanej pákovým efektom.

To naznačuje, že priestor pre ďalší rast zostáva otvorený, za predpokladu, že na spotovom trhu bude pokračovať reálny dopyt.

Technická analýza: Rozhodujúcim testom je 85 000 dolárov

Bitcoin sa v súčasnosti pokúša potvrdiť technický prelom z cenovej základne, ktorá trvala niekoľko týždňov, pričom prvý pozitívny signál predstavuje opätovné dosiahnutie úrovne 80 000 dolárov, po ktorej nasleduje stabilita nad rozpätím 82 000 až 83 000 dolárov.

Skutočným testom však je prekonanie úrovne 85 000 dolárov, kde sa očakáva, že predajcovia sa opäť aktivizujú.

Aktuálne kľúčové technické úrovne sú nasledovné:

90 000 dolárov: Ďalší významný cieľ rastu.

85 000 USD: Úroveň potvrdenia býčieho prelomu.

82 000 až 83 000 dolárov: Krátkodobý odpor.

80 000 dolárov: Aktuálna rozhodovacia zóna.

76 000 až 78 000 dolárov: Dôležitá psychologická podpora.

72 000 USD: Významná štrukturálna podpora, ktorej prelomenie oslabuje býčí scenár.

Býčí scenár

Pozitívny scenár je založený na pokračujúcej stabilite nad 80 000 USD, spolu s pokračujúcim prílevom ETF a zostávajúcou kontrolou zadlženosti.

V tomto prípade by sa Bitcoin mohol najprv posunúť k 85 000 USD a neskôr k 90 000 USD. Prelomenie nad 90 000 USD by mohlo tiež úplne zmeniť psychológiu trhu a prilákať na trh viac inštitucionálneho kapitálu.

Medvedí scenár

Negatívny scenár sa začína, ak Bitcoin neprekoná úroveň 85 000 dolárov, čo by mohlo obchodníkov prinútiť k realizácii ziskov a tlačeniu ceny späť k 80 000 dolárom.

Prelom pod 78 000 dolárov by zvýšil pravdepodobnosť, že sa nedávny rast zmení na falošný prelom, zatiaľ čo pokles pod 72 000 dolárov by predstavoval jasný signál slabosti v súčasnej býčej štruktúre.

Základný výhľad

Súčasný výhľad zostáva opatrne pozitívny, keďže technická a fundamentálna situácia Bitcoinu sa zlepšila vďaka návratu inštitucionálneho dopytu a zmierneniu predajného tlaku, ale trh stále potrebuje rozhodné potvrdenie prostredníctvom prelomenia nad úrovňou 85 000 dolárov.

V súčasnosti sa zdá, že kryptomena je skôr vo fáze zotavenia než v potvrdenej fáze býčieho prelomu.

Ceny ropy vo štvrtok predĺžili svoje straty a klesli približne o 2 % pod úroveň 100 dolárov za barel, a to uprostred obnovených nádejí na mierovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá by mohla viesť k postupnému znovuotvoreniu Hormuzského prielivu.

Kontrakty na ropu Brent klesli o 1,95 USD, čiže o 1,93 %, na 99,32 USD za barel do 9:12 GMT, zatiaľ čo americká ropa West Texas Intermediate klesla o 1,93 USD, čiže o 2,03 %, na 93,15 USD za barel.

Štvrtkové obchodovanie zaznamenalo prudkú volatilitu, pričom obchodovanie s ropou Brent sa v porovnaní s uzávierkou predchádzajúceho obchodovania pohybovalo medzi ziskami 1 % a stratami 3,8 %.

Obe referenčné ropy v stredu klesli o viac ako 7 %, čím zaznamenali najnižšiu úroveň za dva týždne uprostred optimizmu ohľadom možnosti ukončenia vojny na Blízkom východe.

Pokles pokračoval aj vo štvrtok, keďže investori reagovali na nové titulky poukazujúce na možný pokrok v mierových rozhovoroch.

Analytici poukázali na správu saudskoarabskej televízie Al Arabiya, v ktorej sa uvádza, že sa dosiahla dohoda o uvoľnení americkej blokády výmenou za postupné opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, ako aj na ďalšiu správu izraelskej televízie Channel 12, v ktorej sa uvádza, že Irán v zásade súhlasil s prevodom svojich zásob 60 % obohateného uránu do tretej krajiny. Agentúra Reuters tieto správy nedokázala nezávisle overiť.

Priyanka Sachdeva, hlavná analytička trhu v spoločnosti Phillip Nova, povedala: „Zo širšieho hľadiska zostávajú trhy s ropou už viac ako dva mesiace zaseknuté medzi diplomaciou a narušením, zatiaľ čo dôveru investorov takmer denne ovplyvňujú titulky správ.“

Dodala: „Ak sa nakoniec dosiahne formálna dohoda, ceny ropy by mohli zažiť rýchly kolaps, keďže geopolitické rizikové prémie z trhu miznú. Akékoľvek nové náznaky útokov zameraných na ropnú infraštruktúru alebo eskalácie na Blízkom východe by však mohli ľahko spustiť ďalší prudký nárast cien.“

Irán v stredu oznámil, že prehodnocuje mierový návrh USA, ktorý by podľa zdrojov mohol formálne ukončiť vojnu, ale ponecháva nevyriešené hlavné požiadavky USA vrátane pozastavenia iránskeho jadrového programu a znovuotvorenia Hormuzského prielivu.

Začiatkom tohto týždňa americký minister financií Scott Bessent vyzval Čínu, aby zintenzívnila svoje diplomatické úsilie a presvedčila Irán, aby znovu otvoril prieliv pre medzinárodnú lodnú dopravu, a dodal, že americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching budú o tejto otázke diskutovať počas svojho stretnutia budúci týždeň.

Hirojuki Kikukawa, hlavný stratég spoločnosti Nissan Securities Investment, povedal: „Mierové rokovania budú pravdepodobne pokračovať minimálne do summitu USA a Číny budúci týždeň, ale očakávania po tomto období zostávajú neisté.“