Hoci americkí producenti bridlicovej ropy zabezpečili väčšinu rastu svetovej ponuky za posledné desaťročie, naďalej podliehajú vplyvu OPEC+ a najmä Saudskej Arábie. Rozhodnutie aliancie rýchlo zrušiť predchádzajúce škrty v produkcii v krátkom čase prinieslo na trh viac ako 2 milióny barelov denne, čo spôsobilo výrazné nahromadenie globálnych zásob a viedlo k kolapsu cien ropy. Scéna je známa a opakujúca sa: veľký prebytok ponuky, ktorého vyrovnanie trvá rok alebo viac, a akonáhle sú obchodníci presvedčení, že kedykoľvek môžu získať akýkoľvek ďalší barel, ceny prudko klesajú.

Ako vždy, čo klesne, to nakoniec opäť stúpne. Producenti obmedzili svoju aktivitu, a to tak na pevnine, ako aj na mori, aby si zachovali kapitál a pripravili sa na ďalší rast. Ceny komodít však nie sú jediným faktorom spomalenia prieskumu a produkcie; náklady na dodávky a produktivita tiež ovplyvňujú rozhodnutia spoločností o alokácii kapitálu na nové vrty. Ak je história nejakým ukazovateľom, odvetvie je teraz z hľadiska cien ropy na dne z hľadiska týchto perspektív. To neznamená, že ceny nemôžu ďalej klesať – mohli by – ale fundamentálne faktory, ktoré určujú, či produkcia rastie alebo klesá, konkrétne náklady na dodávky a produktivita vrtov, sa v blízkej budúcnosti prikláňajú k vyšším cenám.

Vstupujeme do poslednej tretiny roku 2025 a produkciu bridlicovej ropy formuje niekoľko faktorov. Podľa údajov Správy energetických informácií (EIA) sa produkcia v USA jednoznačne stabilizovala a možno už začala klesať. K 8. augustu predstavovala celková produkcia v USA 13,327 milióna barelov denne, čo je približne o 2 % menej ako vrchol 13,604 milióna barelov denne zaznamenaný 13. decembra 2024. Z tohto čísla viac ako 9,6 milióna barelov denne pochádzalo z piatich najväčších producentských štátov – Texasu, Nového Mexika, Severnej Dakoty, Oklahomy a Utahu – kde bridlica tvorí najväčší podiel.

Nemožno poprieť, že stabilný denný rast produkcie v USA sa zastavil. Debata o dôvodoch stále pokračuje. Medzi možné dôvody patria: nižšie ceny v dôsledku nadmernej ponuky, znížená vrtná činnosť, vyčerpanie lokalít prvej úrovne, účinky fúzií a akvizícií v sektore prieskumu a ťažby alebo dokonca vplyv ciel. Každý z týchto faktorov môže prispievať k volatilite cien ropy.

Kľúčovým bodom a ústrednou tézou tohto článku je, že náklady na najväčší zdroj ropy v USA – bridlicový ropný ...

„V roku 2024 vzrástla produktivita vrtov (meraná ako produkcia na vrt) medzi najväčšími producentmi mimo OPEC iba o 3 % – čo je jedna z najpomalších ročných mier rastu za posledných 14 rokov, a to aj napriek rekordným úrovniam produkcie. História ukazuje, že keď sa rast produktivity vrtov spomalí, producenti mimo OPEC sú nútení obrátiť sa na drahšie polia, aby si udržali produkciu, čo zvyšuje náklady na dodávky a tlačí ceny nahor, najmä ak dopyt zostane stabilný alebo rastie.“

Inými slovami, rastúce náklady na rozvoj týchto rezerv si vyžadujú vyššie ceny na udržanie aktivity; inak sa produkcia neuskutoční.

Technológia pomohla v posledných štyroch rokoch dosiahnuť mierny nárast produktivity, keďže spoločnosti radikálne prehodnotili techniky horizontálneho vŕtania a štiepenia. Dĺžka bočných vrtov v hlavných produkčných oblastiach teraz bežne presahuje 10 000 stôp, pričom 12 000 stôp dlhé vrty sa stávajú bežnejšími v dôsledku vlny fúzií. Rozšírilo sa aj vŕtanie vrtov s hĺbkou 15 000 stôp.

Clay Gaspar, generálny riaditeľ spoločnosti Devon Energy, povedal investorom na konferencii:

„Koľko dolárov míňame na vŕtanie rovnakého počtu vrtov, alebo čo je možno dôležitejšie, na rovnakú dĺžku bočného vrtu? S dlhšími vrtmi a väčšou inováciou dosahujeme vyššiu kapitálovú efektívnosť. Ak dokážeme dosiahnuť produkciu zo 6,4-kilometrového bočného vrtu naraz, je to veľké víťazstvo.“

Medzi ďalšie inovácie patrí pridanie ďalších frakčných etáp na vstrekovanie väčších objemov piesku do ložiska, využitie umelej inteligencie na optimalizáciu čerpania a umiestnenie väčšieho množstva piesku hlbšie do skalných útvarov na uvoľnenie širších zón a premenu menej kvalitnej horniny na vyššiu produktivitu.

Názory na to, či technológia dokáže udržať súčasnú úroveň produkcie, sa však líšia. Generálny riaditeľ spoločnosti Chevron Mike Wirth trval na tom, že Permská panva dokáže udržať rozsiahlu produkciu v nasledujúcich rokoch, zatiaľ čo Travis Stice, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Diamondback Energy, bol menej optimistický a na telefonáte s investormi povedal: „Produkcia dosiahla vrchol a v tomto štvrťroku začne klesať.“

Nech sa ktorýkoľvek názor ukáže ako správny, realita je taká, že produkcia v USA tento rok už klesla o niekoľko stotisíc barelov denne.

Pre autora tohto článku rozdiel medzi aktuálne plánovanými projektmi a tým, čo je potrebné na zabránenie „energetickej chudobe“ v blízkej budúcnosti, znamená, že sektor bridlicovej ťažby má stále sľubné vyhliadky. Napriek dnešnému pochmúrnemu obrazu spôsobenému nadmernou ponukou je táto fáza dočasná – energetické spoločnosti čakajú lepšie časy.

Ceny paládia počas utorkového obchodovania klesli napriek slabšiemu doláru voči väčšine hlavných mien, keďže tento priemyselný kov čelil volatilite spôsobenej neistotou ohľadom toho, či Spojené štáty uvalia clá na ruský vývoz paládia.

Sibanye-Stillwater požiadal Spojené štáty, aby zvážili zavedenie ciel na dovoz ruského paládia, čo by mohlo prispieť k cenovým výkyvom tohto kovu.

Spoločnosť so sídlom v Johannesburgu uviedla, že jej petícia zvyšuje neistotu vo výhľade platinové skupiny kovov (PGM) po raste od začiatku roka, ktorý bol spôsobený nižšou produkciou v Južnej Afrike počas prvej polovice a nízkou likviditou na spotovom trhu.

Neal Froneman, generálny riaditeľ spoločnosti, vo vyhlásení na jej webovej stránke z 31. júla uviedol:

„Domnievame sa, že dovoz ruského paládia sa predáva pod trhovou cenou z viacerých dôvodov, ktoré sa začali najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.“

Dodal: „Zabezpečenie ochrany pred subvencovaným a dumpingovým ruským dovozom umožní spoločnosti Sibanye-Stillwater, jej zamestnancom a celému americkému odvetviu platiny a zemného plynu súťažiť v spravodlivejšom prostredí.“ Očakáva sa, že o petícii bude rozhodnuté do 13 mesiacov.

Ruská spoločnosť Nornickel, najväčší svetový producent paládia so 40 % podielom na celosvetovej ťažbe, sa odmietla vyjadriť.

Spoločnosť Sibanye-Stillwater, ktorá vlastní aktíva v Južnej Afrike a Spojených štátoch, vykázala v minulom roku druhú po sebe idúcu stratu po tom, čo v dôsledku nižších cien odpísala americké paládiové aktíva v hodnote 500 miliónov dolárov.

Spotové ceny paládia vzrástli od začiatku roka 2025 o 31 % s pozitívnymi očakávaniami pre zvyšok roka. Analytici, ktorých v júli oslovila agentúra Reuters, predpovedali, že cena paládia v roku 2025 po prvýkrát za štyri roky vzrastie, a to vďaka rastom platiny.

Analytici spoločnosti Heraeus však varovali, že „zavedenie ciel na ruský kov nemusí nevyhnutne ovplyvniť rovnováhu trhu, ale mohlo by presmerovať globálne toky tohto kovu, čo by prispelo k cenovej volatilite.“

Podľa Trade Data Monitor sú Rusko a Južná Afrika hlavnými dodávateľmi paládia do Spojených štátov. Čína je po USA druhým najväčším odberateľom tohto kovu z Ruska.

Podľa spoločnosti Heraeus vzrástol dovoz ruského paládia do USA medziročne o 42 % a v období január až máj prekročil 500 000 trójskych uncí.

Paládium a ďalšie platinové uhlíky sa široko používajú na čistenie výfukových plynov z benzínových automobilov a doteraz sa im podarilo vyhnúť sankciám USA voči ruským spoločnostiam kvôli vojne na Ukrajine a akýmkoľvek dovozným clám oznámeným prezidentom Donaldom Trumpom.

Medzitým dolárový index klesol o 0,3 % na 98,1 bodu k 16:07 GMT po tom, čo dosiahol maximum 98,5 a minimum 98,1.

Čo sa týka obchodovania, decembrové futures kontrakty na paládium klesli k 16:09 GMT o 0,9 % na 1 103,5 dolára za uncu.

Bitcoin v utorok klesol na sedemtýždňové minimum, keďže obchodníci sa vyhýbali rizikovým aktívam po tom, čo americký prezident Donald Trump odvolal guvernérku Federálneho rezervného systému Lisu Cookovú, čo bol bezprecedentný krok, ktorý vyvolal obavy o nezávislosť centrálnej banky.

K 01:59 východného času (05:59 GMT) klesla najväčšia kryptomena na svete o 1,8 % na 110 231,8 dolárov, čo je najnižšia úroveň od 9. júla. Z rekordného maxima z augusta nad 124 000 dolárov klesla už približne o 12 %, čím stratila väčšinu ziskov vybudovaných na očakávaniach bezprostredného zníženia sadzieb v USA.

Trump odvolal guvernérku Fedu Lisu Cookovú

Trump v pondelok oznámil odvolanie Cookovej pre obvinenia z „hypotekárneho podvodu“ a obvinil ju z poskytnutia zavádzajúcich informácií o vlastníctve domu v úverovom dokumente z roku 2021.

Podľa denníka Washington Post postúpila tieto obvinenia ministerstvu spravodlivosti Federálna agentúra pre financovanie bývania, Cook ich však poprel a prepustenie označil za nezákonné a za úder nezávislosti Fedu.

Tento zriedkavý krok odvolania úradujúceho člena predstavenstva Fedu šokoval trhy, zvýšil obavy z priameho politického zasahovania do menovej politiky a investorov prinútil spochybniť schopnosť Fedu poskytovať usmernenia bez politického tlaku.

Nasledovalo to po týždňoch Trumpovej kritiky predsedu Fedu Jeromea Powella, na ktorého verejne tlačil, aby agresívnejšie znížil úrokové sadzby.

Prečo dnes Bitcoin klesá?

Pokles Bitcoinu pramení z kombinácie prelomených technických úrovní, masívneho predaja „veľrybami“ a nadmerného zadlžovania.

Minca už testovala úrovne pod 109 000 dolárov, než sa mierne odrazila nad podporu, ale najnovšie prognózy a technické analýzy naznačujú, že Bitcoin má stále priestor na ďalší pokles.

Aktuálne trhové údaje

V utorok 26. augusta 2025 sa Bitcoin obchodoval za 110 185 dolárov, čo je o 2,83 % menej ako včerajško a o 11 % menej ako jeho rekordné maximum 124 533 dolárov dosiahnuté 14. augusta.

Straty sa prehĺbili po tom, čo veľký investor („veľryba“) predal 24 000 bitcoinov v hodnote viac ako 2,7 miliardy dolárov, čím v pondelok dočasne stlačil cenu mince pod 109 000 dolárov.

Predajný tlak zničil všetky zisky Bitcoinu po miernych poznámkach predsedu Fedu Jeromea Powella na konferencii v Jackson Hole, ktoré v piatok vytlačili kryptomenu nad 117 000 dolárov.

Ceny ropy v utorok klesli o viac ako 1 % po tom, čo v predchádzajúcej obchodnej sále vzrástli o približne 2 %, keďže obchodníci sledovali vývoj vo vojne na Ukrajine a potenciálne narušenie dodávok ruských palív.

Ropa Brent klesla do 10:40 GMT o 1,08 dolára, čiže o 1,57 %, na 67,72 dolára za barel po tom, čo v predchádzajúcej obchodnej sále dosiahla najvyššiu úroveň od začiatku augusta. Ropa West Texas Intermediate (WTI) klesla o 1,13 dolára, čiže približne o 1,74 %, na 63,67 dolára.

Giovanni Staunovo, analytik spoločnosti UBS, povedal: „Mierny pokles dnes je spôsobený sentimentom zbavenia sa rizika, keďže akciové trhy sa obchodujú nižšie. Geopolitické faktory zostávajú pod drobnohľadom, najmä to, čo by Trump mohol urobiť, ak sa neuskutoční stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.“

Pondelňajší rast ropy bol spôsobený najmä rizikami dodávok po ukrajinských útokoch zameraných na ruskú energetickú infraštruktúru, spolu s možnosťou nových sankcií USA voči ruskej rope.

Ukrajinské útoky, ktoré boli reakciou na postup Ruska v konflikte a bombardovanie ukrajinských plynárenských a energetických zariadení, narušili ruské rafinérske a exportné operácie a spôsobili nedostatok benzínu v niektorých regiónoch Ruska.

Americký prezident Donald Trump zároveň obnovil svoju hrozbu uvalením sankcií na Rusko, ak sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov nedosiahne žiadny pokrok smerom k mierovej dohode.

Zdroje však agentúre Reuters uviedli, že americkí a ruskí predstavitelia na okraji mierových rokovaní, ktoré sa tento mesiac konali, diskutovali o niekoľkých energetických dohodách.

Thomas Varga, analytik spoločnosti PVM Oil Associates, povedal: „Vzhľadom na vysokú mieru neistoty na trhu s ropou v dôsledku konfliktu na Ukrajine a obchodnej vojny sa investori budú naďalej zdráhať dlhodobo uberať akýmkoľvek smerom.“ Dodal, že ceny ropy Brent môžu v strednodobom horizonte zostať v obchodnom rozpätí 65 až 74 dolárov.

Ole Hansen, komoditný stratég v Saxo Bank, poznamenal, že hroziace americké clá voči Indii za pokračujúci nákup ruskej ropy predstavujú ďalší faktor, ktorý trh sleduje. India je tretím najväčším odberateľom ruskej ropy.

Indický export by mohol čeliť americkým clám až do výšky 50 % – čo je jedno z najvyšších ciel uvalených Washingtonom.