Ceny ropy v pondelok klesli približne o 6 % po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty finalizovali dohodu s Iránom o znovuotvorení Hormuzského prielivu.

Futures kontrakty na americkú ropu klesli počas skorého obchodovania prvýkrát od marca pod 80 dolárov za barel, než sa do 10:41 ET ustálili o približne 5,9 % nižšie na 79,90 dolárov za barel. Globálna referenčná ropa Brent tiež klesla o približne 5,5 % na 82,57 dolárov za barel.

V príspevku na Truth Social Trump vyhlásil: „Dohoda s Iránskou islamskou republikou je teraz dokončená.“

Dodal, že Hormuzský prieliv sa znovu otvorí bez tranzitných poplatkov a že Spojené štáty ukončia svoju námornú blokádu Iránu.

„Lode sveta, naštartujte motory... nechajte olej tiecť!“ napísal Trump.

V neskoršom príspevku objasnil, že prieliv sa znovu otvorí v piatok, v ten istý deň, kedy má byť vo Švajčiarsku podpísaná formálna mierová dohoda.

„S otvorením prielivu po podpise dohody v piatok a na účely odmínovania bude ropa opäť prúdiť oboma smermi v prospech regiónu a sveta,“ dodal Trump.

Objavujú sa nezhody v kľúčových detailoch

Medzi Washingtonom a Teheránom sa už objavili prvé známky nezhody ohľadom interpretácie dohody.

Iránske štátom napojené médiá informovali, že prechod Hormuzským prielivom zostane bezplatnou iba 60 dní, po ktorých Irán a Omán prevezmú zodpovednosť za správu vodnej cesty, uviedla tlačová agentúra Tasnim.

Naopak, viceprezident USA J. D. Vance pre CNBC povedal, že Washington očakáva, že prieliv zostane dlhodobo otvorený bez tranzitných poplatkov.

Predtým, ako sa tankerová doprava začiatkom marca zrútila v dôsledku iránskych útokov, prechádzalo cez Hormuzský prieliv približne 20 % svetových dodávok ropy. Toto prerušenie spustilo to, čo mnohí analytici označili za najväčší šok v dodávkach ropy v modernej histórii.

Námorný priemysel zostáva opatrný

Globálna asociácia námornej dopravy BIMCO varovala, že vyhlásenia Spojených štátov aj Iránu zostávajú nejasné a neposkytujú dostatočnú jasnosť, pokiaľ ide o načasovanie alebo bezpečné navigačné trasy cez prieliv.

Jakob Larsen, vedúci oddelenia bezpečnosti a ochrany v spoločnosti BIMCO, povedal:

„Vzhľadom na nedostatok podrobností a históriu príliš optimistických sľubov sa domnievame, že bezpečnostná situácia v lodnom priemysle zostáva veľmi nestabilná a obnovenie lodnej dopravy v tejto fáze stále považujeme za mimoriadne riskantné.“

Larsen dodal, že námorné míny zostávajú jedným z najväčších problémov pre komerčnú lodnú dopravu.

Začiatkom tohto mesiaca americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal Kongresu, že Irán rozmiestnil námorné míny v častiach Hormuzského prielivu, čo vyvolalo ďalšie otázky o tom, ako rýchlo sa môže obnoviť bežná lodná prevádzka.

Globálne trhy oslavujú predbežnú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorej cieľom je ukončiť konflikt, ktorý trval takmer štyri mesiace a prispel k spomaleniu globálnej hospodárskej aktivity. Globálne akcie v pondelok vzrástli, zatiaľ čo ceny ropy a výnosy dlhopisov klesli.

Hoci konečná dohoda ešte nebola podpísaná, obe strany sa dohodli na memorande o porozumení a zastavili vojenské operácie. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v rámci dohody očakáva aj znovuotvorenie Hormuzského prielivu.

Tu je to, čo je o dohode momentálne známe a čo by sa mohlo stať ďalej.

Podpísal Irán mierovú dohodu?

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi uviedol, že text dohody bol finalizovaný a jej podpísanie je naplánované na piatok v Ženeve.

„Oznámili sme trvalé a okamžité ukončenie vojny na všetkých frontoch,“ povedal. Trump tiež uviedol, že americká námorná blokáda uvalená na Irán bude zrušená.

Do pondelka však memorandum o porozumení nebolo oficiálne zverejnené a väčšina dostupných podrobností vychádza z vyhlásení úradníkov zapojených do rokovaní.

Otvorí sa Hormuzský prieliv znova?

Hormuzský prieliv sa ešte oficiálne znovu neotvoril, ale Trump aj Gharibabadi uviedli, že sa znovu otvorí v piatok po slávnostnom podpise v Ženeve.

Trump sa vo svojom príspevku na Truth Social výrazne zameral na prieliv a povedal, že sa znovu otvorí bez tranzitných poplatkov.

„Týmto plne povoľujem bezplatné znovuotvorenie Hormuzského prielivu a zároveň nariaďujem okamžité odstránenie námornej blokády USA. Lode sveta, naštartujte motory. Nechajte ropu tiecť,“ napísal.

Neskôr zopakoval, že prieliv sa znovu otvorí „po podpísaní dohody v piatok“, aby sa umožnili operácie odmínovania.

Iránska polooficiálna tlačová agentúra Mehr informovala, že k znovuotvoreniu dôjde „na základe iránskych dohôd“.

Katar medzitým v pondelok dohodu privítal a osobitne zdôraznil úsilie o riešenie zostávajúcich otázok medzi Washingtonom a Teheránom vrátane slobody plavby cez Hormuzský prieliv.

Krehké prímerie a náročné rokovania pred nami

Spojené štáty a Irán dočasne pozastavili priame nepriateľstvo. Dohoda zahŕňa 60-dňové obdobie prímeria, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre budúce rokovania týkajúce sa iránskeho jadrového programu, sankcií a otázok regionálnej bezpečnosti.

Tieto rozhovory by mohli nakoniec viesť ku komplexnému mierovému urovnaniu. Gharibabadi však povedal, že 60-dňové jadrové rokovania sa nemôžu začať, pokiaľ Washington neuvoľní miliardy dolárov zo zmrazených iránskych aktív, čo je podmienka, ktorú Spojené štáty odmietli.

Trump v nedeľu zopakoval, že „Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň“. Pre denník The New York Times tiež povedal, že Spojené štáty by mohli začať novú vojenskú akciu, ak sa rokovaniam nepodarí vyriešiť obavy týkajúce sa iránskych jadrových ambícií.

Torbjorn Soltvedt, hlavný analytik pre Blízky východ v spoločnosti Verisk Maplecroft, pre CNBC povedal:

„Riziko obnovenia konfliktu bude v nasledujúcich mesiacoch pretrvávať. Odkladanie najťažších otázok na neskoršie rokovania predlžuje neistotu a necháva základné príčiny konfrontácie nevyriešené.“

Jednou z najdôležitejších nevyriešených otázok je, že Izrael nie je stranou dohody, napriek tomu, že sa na konflikte zúčastňoval od prvých útokov 28. februára. Izraelské operácie v Libanone tiež pravidelne testovali predchádzajúce dohody o prímerí.

Hoci Gharibabadi predtým vyhlásil, že „trvalé a okamžité ukončenie vojny“ zahŕňa aj Libanon, zostáva nejasné, či Izrael tieto podmienky akceptuje.

Izraelský minister obrany Israel Katz v pondelok vyhlásil, že izraelské sily zostanú v tom, čo označil za „bezpečnostné zóny“ v Libanone, ako aj v Gaze a Sýrii. Dodal, že Izrael zareaguje, ak Irán podnikne proti nemu kroky v súvislosti s vývojom v Libanone.

Kto sa môže zúčastniť slávnostného podpisu v Ženeve?

Teherán zatiaľ nezverejnil oficiálny zoznam účastníkov, čo je detail, ktorý by mohol poskytnúť dôležité indície o úrovni podpory, ktorú si dohoda užíva v iránskom politickom establishmente.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí, ktorý zohral ústrednú úlohu v rokovaniach sprostredkovaných Pakistanom, je považovaný za hlavného kandidáta na podpísanie dohody v mene Iránu.

Ak sa zúčastní predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf, mohlo by sa to interpretovať ako prejav podpory zo strany konzervatívnych frakcií a iránskych bezpečnostných síl. Účasť vysokého bezpečnostného predstaviteľa Mohammada Baghera Zolghadra by sa pravdepodobne považovala za prejav súhlasu zo strany najvyššieho iránskeho vodcu, a to aj napriek tomu, že Zolghadr je pod sankciami.

Zatiaľ nebola potvrdená žiadna oficiálna americká delegácia.

Správy naznačujú, že ak bude dohoda uzavretá, mohol by sa na slávnostnom ceremoniáli zúčastniť aj americký viceprezident J. D. Vance. V rozhovore pre reláciu Squawk Box na stanici CNBC Vance uviedol, že administratíva očakáva, že sa na piatkových rozhovoroch zúčastní „celé spektrum zástupcov“. Dodal, že očakáva, že iránska delegácia bude zahŕňať Ghalibafa, Araghchiho, vysokých bezpečnostných predstaviteľov a zástupcov rôznych politických frakcií.

Trump by mohol cestovať priamo do Ženevy aj zo summitu G7 vo francúzskom Évian-les-Bains. Očakáva sa, že sa zúčastní aj americký vyslanec Steve Witkoff, ktorý viedol veľkú časť rokovacieho úsilia Washingtonu s Iránom.

Konflikt sa rozšíril za hranice Spojených štátov a Iránu a zapojil doň niekoľko regionálnych mocností.

Jedným z kľúčových signálov, ktoré budú trhy sledovať, je, či Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty vyšlú oficiálnych zástupcov na slávnostné podpísanie dohody. Ich účasť by sa považovala za znak širšej regionálnej podpory dohody.

Americké akciové indexy v pondelok prudko vzrástli, keďže investori čoraz viac optimisticky očakávajú, že Spojené štáty a Irán sa blížia k dohode o ukončení konfliktu a opätovnom otvorení Hormuzského prielivu, čo viedlo k poklesu cien ropy na najnižšiu úroveň od marca a zvýšilo dopyt po rizikových aktívach.

Priemyselný index Dow Jones prudko vzrástol o približne 600 bodov a dosiahol nové denné rekordné maximum, zatiaľ čo index S&P 500 získal 1,6 % a index Nasdaq Composite vyskočil o viac ako 2,5 %, pričom najväčšie zisky priniesli akcie technologických a polovodičových spoločností.

K tomuto zisku došlo po oznámení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Washington a Teherán dosiahli rámcovú dohodu, pričom sa očakáva, že formálne memorandum o porozumení bude podpísané vo Švajčiarsku v piatok prostredníctvom pakistanského sprostredkovania. Dohoda zahŕňa znovuotvorenie Hormuzského prielivu a obnovenie námornej dopravy, čo prispelo k približne 5 % poklesu cien ropy.

Futures kontrakty na ropu Brent klesli na približne 82,90 USD za barel, zatiaľ čo americká ropa West Texas Intermediate klesla na takmer 80 USD za barel v dôsledku očakávaní postupného oživenia regionálnych dodávok ropy.

Akcie leteckých spoločností, cestovného ruchu a voľného času profitovali z nižších nákladov na energie. Akcie spoločností United Airlines, Delta Air Lines a American Airlines vzrástli spolu s akciami prevádzkovateľov výletných lodí.

Naopak, akcie energetických spoločností sa dostali pod tlak, pričom akcie spoločností Exxon Mobil a Chevron klesli približne o 5 %.

Medzitým spoločnosť SpaceX pokračovala v svojich ziskoch aj v druhý deň obchodovania po historickej IPO, keď vzrástla o ďalších 6 % po náraste o 19 % v debutovej obchodnej seanse a zvýšila svoju trhovú kapitalizáciu nad 2 bilióny dolárov.

Akcie polovodičových spoločností tiež podporili širší rast trhu. Akcie spoločnosti Micron Technology vyskočili o 9 % po tom, čo niekoľko finančných inštitúcií zvýšilo svoje cenové ciele, zatiaľ čo akcie spoločností NVIDIA, Intel a Marvell Technology zaznamenali zisky, čím sa index Philadelphia Semiconductor Index zvýšil o viac ako 4 %.

Analytici sa domnievajú, že pokles cien ropy by mohol poskytnúť Federálnemu rezervnému systému väčšiu flexibilitu pri riešení inflácie, najmä v čase, keď sa investori pripravujú na tento týždeň na zasadnutie o menovej politike, ktorému prvé predsedá Kevin Warsh.

Na menových trhoch zostal americký dolár blízko svojej najnižšej úrovne za desať dní, zatiaľ čo očakávania zmiernenia inflačných tlakov posilnili záujem investorov o aktíva citlivé na riziko vrátane akcií a kryptomien.

Trh s kovmi tiež reagoval na geopolitický vývoj. Ceny hliníka v Londýne klesli na dvojmesačné minimum uprostred očakávaní, že preprava kovov cez Hormuzský prieliv, ktorý predstavuje približne 9 % svetovej produkcie hliníka, sa postupne obnoví.

Ceny hliníka v Londýne klesli 15. júna 2026 na najnižšiu úroveň za dva mesiace po rámcovej dohode medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorej cieľom bolo obnoviť dodávky kovov cez Hormuzský prieliv.

Očakáva sa, že dohoda zmierni prerušenia dodávok v regióne, ktorý predstavuje približne 9 % svetovej produkcie hliníka.

Do poludnia obchodovania klesli ceny trojmesačných hliníkových kontraktov o viac ako 3 % na 3 426 dolárov za metrickú tonu, zatiaľ čo ostatné kovy, ako napríklad meď a cín, zaznamenali mierne zisky.

Akcie spoločnosti Alcoa tiež klesli v predobchodnom období o 3,1 %.

Najnovšia dohoda medzi Washingtonom a Teheránom sa považuje za významný vývoj, ktorý by mohol zvýšiť dodávky hliníka cez Hormuzský prieliv, jednu z najdôležitejších obchodných trás na svete.

Očakáva sa, že znovuotvorenie koridoru pomôže zmierniť úzke miesta v dodávateľskom reťazci, ktoré v posledných mesiacoch zaťažovali trh s hliníkom, najmä vzhľadom na značný príspevok regiónu k celosvetovej produkcii hliníka.

Pokles cien odráža očakávania trhu týkajúce sa zlepšenia podmienok dodávok a zníženie obáv z možných prerušení dodávok.

[Alcoa](https://www.alcoa.com?utm_source=chatgpt.com) je jednou z popredných spoločností v sektore základných materiálov s trhovou hodnotou približne 18,15 miliardy dolárov. Spoločnosť pôsobí v oblasti ťažby bauxitu, rafinácie oxidu hlinitého a výroby primárneho hliníka prostredníctvom vertikálne integrovaného obchodného modelu.

Hoci spoločnosť Alcoa zostáva jedným z najväčších svetových producentov bauxitu a oxidu hlinitého, nepatrí medzi desať najväčších svetových producentov hliníka, pričom v tomto rebríčku dominujú najmä čínske spoločnosti.

Finančná výkonnosť spoločnosti zostáva veľmi citlivá na výkyvy cien hliníka a širších kovov na svetových trhoch.