Tento rok sa zintenzívnili správy a fámy o tom, že britská energetická spoločnosť BP sa stala cieľom prevzatia – najmä zo strany konkurenčnej spoločnosti Shell – v rámci niečoho, čo by mohlo byť najväčšou dohodou v ropnom sektore od fúzie spoločností Exxon-Mobil v roku 1999.
Päť rokov protichodných strategických zmien spolu s náhlym odchodom architekta „zeleného“ plánu spoločnosti BP, Bernarda Looneyho, zanechalo investorov skeptických voči smerovaniu spoločnosti – ak nie k jej samotnej schopnosti presvedčiť trhy a akcionárov, že ide o akcie, ktoré sa oplatí držať.
Najnovšia vlna špekulácií len pred niekoľkými dňami znovu rozprúdila reči o možnom prevzatí spoločnosťou Shell, konkurentom so sídlom v Spojenom kráľovstve. Hoci Shell tieto fámy oficiálne poprel, úplne nevylúčil možnosť predložiť ponuku neskôr, ak by v súčasných okolnostiach nastali podstatné zmeny.
Spoločnosť Shell – alebo ktorákoľvek iná spoločnosť, ktorá by chcela prevziať BP – by však čelila rozsiahlej dohode a mnohým výzvam vrátane vyššej úrovne zadlženosti BP v porovnaní s jej konkurentmi a potenciálnym regulačným prekážkam v niekoľkých jurisdikciách vrátane Spojeného kráľovstva.
Ako sa BP stala najslabším článkom?
Hovory o fúzii spoločností BP a Shell sa na trhu šíria už dlho. Výkonnosť akcií spoločnosti BP už roky zaostáva za jej konkurentmi a opakované strategické zmeny spoločnosti – dve za posledných päť rokov – len málo prispeli k obnoveniu dôvery investorov alebo k presvedčeniu trhov o jej schopnosti generovať skutočnú hodnotu.
V roku 2020 vtedajší generálny riaditeľ Bernard Looney spustil stratégiu na zmenu spoločnosti BP z „medzinárodnej ropnej spoločnosti“ na „integrovanú energetickú spoločnosť“ znížením produkcie ropy a plynu a zvýšením investícií do nízkouhlíkovej energie. Stratégia – označená ako „výkonná a zároveň transformujúca sa“ – si však nezískala investorov, pretože výnosy z obnoviteľných zdrojov energie zostali slabé a trhy neboli ohromené odklonom od najziskovejších aktivít spoločnosti (ropa a plyn) v prospech nákladných a menej životaschopných investícií.
Potom prišiel rok 2022 a globálna energetická kríza, ktorá prinútila veľké energetické spoločnosti, aby sa preorientovali na poskytovanie spoľahlivých a cenovo dostupných dodávok ropy a plynu. Looney začal hovoriť o riešení „energetického trilema“: náklady, bezpečnosť a udržateľnosť. V septembri 2023 však Looney náhle rezignoval po odhalení nezverejnených osobných vzťahov na pracovisku.
Po jeho odchode prevzal funkciu dočasného vedúceho finančný riaditeľ Murray Auchincloss, ktorý bol v roku 2024 formálne vymenovaný za generálneho riaditeľa.
Obnovenie kurzu
Začiatkom roka 2025 spoločnosť Auchincloss oznámila rozsiahlu zmenu stratégie spoločnosti BP, pričom sa preorientovala na ropu a plyn a znížila investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Predpokladá sa, že tento posun bol čiastočne spôsobený aktivistickým hedžovým fondom Elliott, ktorý získal takmer 5 % akcií BP. Elliott je známy tým, že vyvíja silný tlak na zavedenie rýchlych a zásadných zmien v spoločnostiach, do ktorých investuje, a vyzval BP, aby znížila dlh a uprednostnila výnosy pre akcionárov.
Nádeje, že nová stratégia oživí akcie BP, sa však rýchlo rozplynuli. Negatívny obrat na trhu – vyvolaný obchodnými vojnami a colnými spormi, ktoré v apríli a máji stlačili ceny ropy Brent na takmer 60 dolárov – zmaril akékoľvek krátkodobé zisky akcií.
V prvom štvrťroku 2025 spoločnosť BP vykázala najslabšie finančné výsledky spomedzi hlavných ropných spoločností a bola nútená znížiť svoj program spätného odkupu akcií o 1 miliardu dolárov kvôli klesajúcim peňažným tokom a rastúcemu čistému dlhu, čo ďalej podporilo špekulácie o možnej fúzii so spoločnosťou Shell.
Čo bude ďalej?
Špekulácie sa opäť objavili v poslednom júnovom týždni po správe vo Wall Street Journal, že spoločnosť Shell začala rokovania o akvizícii spoločnosti BP v počiatočnej fáze.
O deň neskôr však spoločnosť Shell vydala vyhlásenie, v ktorom potvrdila, že v súčasnosti nezvažuje žiadnu ponuku na akvizíciu spoločnosti BP a že medzi oboma stranami neprebehli žiadne kontakty ani diskusie.
Spoločnosť Shell uviedla: „V reakcii na nedávne špekulácie spoločnosť Shell potvrdzuje, že aktívne neuvažuje o ponuke na akvizíciu spoločnosti BP a ani sa s BP v tejto veci nijako neoslovila, ani s ňou nezačala rokovať.“
Podľa pravidiel britského trhu vyhlásenie spoločnosti Shell o nezámere teraz bráni jej v tom, aby v nasledujúcich šiestich mesiacoch uskutočnila ďalší krok, pokiaľ nedôjde k podstatnej zmene okolností alebo ak tretia strana nepredloží formálnu ponuku.
Dvere však neboli úplne zatvorené. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Shell môže záležitosť prehodnotiť, „ak dôjde k podstatnej zmene okolností“ alebo ak tretia strana predloží formálnu ponuku na akvizíciu BP.
Je za týmito fámami pravda?
Dan Coatsworth, investičný analytik spoločnosti AJ Bell, pre Yahoo Finance povedal: „Pretrvávanie týchto fám by mohlo naznačovať, že sa za nimi skrýva niečo pravdy – či už ide o Shell alebo inú stranu, ktorá má zálusk na britského producenta ropy a plynu.“
Akýkoľvek pokus o akvizíciu spoločnosti BP by však čelil vážnym regulačným výzvam na viacerých trhoch. Každý záujemca by musel zvážiť potenciálne synergie fúzie oproti dlhovej záťaži spoločnosti BP a prípadne zvážiť predaj aktív, aby si zabezpečil schválenie regulačnými orgánmi.
Úrad pre energetické informácie (EIA) minulý týždeň oznámil nárast zásob ropy v USA o 3,8 milióna barelov na celkových 419,0 milióna barelov, zatiaľ čo analytici očakávali pokles o 1,7 milióna barelov.
Zásoby benzínu vzrástli o 4,2 milióna barelov na 232,1 milióna barelov, zatiaľ čo zásoby destilátov klesli o 1,7 milióna barelov na 103,6 milióna barelov.
Americké akciové indexy počas stredajšieho obchodovania vzrástli po zverejnení ekonomických údajov, ktoré posilnili očakávania možného zníženia úrokových sadzieb.
Údaje ADP odhalili, že súkromný sektor v USA minulý mesiac stratil 33 000 pracovných miest, čo predstavuje prvý mesačný pokles od marca 2023, zatiaľ čo odhady naznačovali nárast o 100 000 pracovných miest.
Tieto údaje podľa nástroja CME FedWatch Tool podporili nárast pravdepodobnosti zníženia úrokovej sadzby Federálneho rezervného systému na júlovom zasadnutí na 23,3 %, z 20 % v predchádzajúci deň.
Člen Fedu včera vyhlásil, že americká centrálna banka predloží zníženie úrokových sadzieb na diskusiu a hlasovanie, ak budú existovať jasné dôkazy o spomalení rastu trhu práce.
Čo sa týka obchodovania, index Dow Jones Industrial Average k 16:26 GMT vzrástol o 0,1 % (alebo 24 bodov) na 44 518 bodov, zatiaľ čo širší index S&P 500 vzrástol o 0,2 % (alebo 15 bodov) na 6 213 bodov a index Nasdaq Composite vzrástol o 0,7 % (alebo 148 bodov) na 20 350 bodov.
Ceny niklu počas stredajšieho obchodovania klesli uprostred rastúceho amerického dolára voči väčšine hlavných mien, popri obchodných obavách a tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa na Federálny rezervný systém, aby znížil úrokové sadzby, a na ďalšie krajiny, aby dosiahli obchodnú dohodu.
Obchodníci sa pohybovali opatrne a očakávali objasnenie tohto vývoja, pričom zároveň očakávali zverejnenie údajov o zamestnanosti v USA za jún. Dolár mierne vzrástol, ale zostal blízko svojich nedávnych miním.
Účastníci trhu pozorne sledujú výročnú konferenciu Európskej centrálnej banky v portugalskej Sintre, kde predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell v utorok zopakoval, že banka zaujme „trpezlivý“ prístup k ďalšiemu znižovaniu sadzieb, ale nevylúčil zníženie sadzieb na tomtoesačnom zasadnutí s tým, že rozhodnutie bude úplne závisieť od prichádzajúcich údajov.
To pridáva na dôležitosti mesačnej správy o pracovných miestach mimo poľnohospodárstva, ktorá má byť zverejnená vo štvrtok, tesne pred sviatkom 4. júla. Údaje o voľných pracovných miestach v USA (JOLTS) zverejnené v utorok večer ukázali odolnosť trhu práce, čo pomohlo doláru zotaviť sa z denných miním.
Ďalším faktorom, ktorý zaťažuje americkú menu, je pretrvávajúci tlak zo strany Trumpa na predsedu Fedu Jeromea Powella, aby znížil úrokové sadzby, čo vyvoláva otázky o nezávislosti centrálnej banky.
V pondelok Trump poslal Powellovi memorandum so zoznamom kľúčových úrokových sadzieb globálnych centrálnych bánk, doplnené ručne písanými komentármi. Poznamenal, že úroková sadzba v USA by sa mala pohybovať medzi 0,5 % (Japonsko) a 1,75 % (Dánsko), a k Powellovmu výkonu dodal poznámku: „Ako vždy... príliš neskoro!“
Medzitým dolárový index k 15:42 GMT vzrástol o 0,3 % na 97,09, pričom dosiahol maximum na 97,1 a minimum na 96,6.
Pokiaľ ide o obchodovanie, spotové ceny niklu klesli k 15:53 GMT o 1,7 % na 14 900 dolárov za tonu.