Euro v piatok v európskom obchodovaní kleslo voči košu svetových mien, čím si predĺžilo svoje straty voči americkému doláru už štvrtý deň po sebe po zasadnutí Európskej centrálnej banky o menovej politike, ktorého výsledok do značnej miery zodpovedal očakávaniam trhu.

Európska centrálna banka na svojom poslednom zasadnutí v roku 2025 ponechala úrokové sadzby už štvrtýkrát po sebe nezmenené, pričom zvýšila svoje prognózy rastu, čo naznačuje, že rast bude silnejší, ako sa pôvodne odhadovalo, a to najmä vďaka domácemu dopytu.

Prehľad cien

• Kurz eura dnes: Euro voči doláru kleslo približne o 0,1 % na 1,715 z otváracej úrovne 1,1723 a dosiahlo relačné maximum na úrovni 1,1729.

• Vo štvrtok euro ukončilo obchodovanie so stratou 0,15 % voči doláru, čo predstavuje tretiu dennú stratu po sebe, a to uprostred pokračujúcich korekčných pohybov a výberu ziskov z trojmesačného maxima 1,1804.

Americký dolár

Dolárový index v piatok vzrástol o 0,1 %, čím si udržal zisky už tretíkrát po sebe, čo odráža pokračujúcu silu americkej meny voči košu hlavných a sekundárnych mien.

Okrem nákupov z nižších úrovní dolár profituje aj z uvoľňovania inflačných tlakov na niektoré globálne centrálne banky, čo podporuje očakávania pokračujúceho uvoľňovania menovej politiky a ďalšieho znižovania úrokových sadzieb.

Európska centrálna banka

V súlade s očakávaniami Európska centrálna banka vo štvrtok ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené na úrovni 2,15 %, čo je najnižšia úroveň od októbra 2022, čo je už štvrté po sebe idúce zasadnutie bez zmeny.

ECB zopakovala svoj prístup založený na údajoch a zasadnutí zvlášť bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnej trajektórii úrokových sadzieb, pričom poznamenala, že súčasné úrovne úrokových sadzieb sú vzhľadom na stabilnú infláciu a hospodársky rast primerané.

Christine Lagardeová

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok uviedla, že banka zostáva v „dobrej pozícii“ a zdôraznila, že v rámci Rady guvernérov panuje konsenzus ponechať všetky možnosti otvorené vrátane možnosti zvýšenia úrokových sadzieb, ak to bude potrebné.

Lagardeová poznamenala, že európska ekonomika vykazuje väčšiu odolnosť, ako sa očakávalo, pričom rast je podporený domácim dopytom. Vyhla sa priamemu vyjadreniu sa k možnosti zvýšenia sadzieb v roku 2026, ale zdôraznila opatrnosť vzhľadom na geopolitické a obchodné riziká.

Európske úrokové sadzby

Peňažné trhy v súčasnosti odhadujú pravdepodobnosť zníženia úrokovej sadzby o 25 bázických bodov Európskou centrálnou bankou vo februári 2026 na menej ako 10 %.

Názory a analýzy

Analytici spoločnosti Barclays na čele s Marianom Cenom v správe pre investorov uviedli, že zasadnutie ECB neposkytlo žiadne nové informácie, ktoré by zmenili ich názor na najpravdepodobnejší smer menovej politiky alebo vyváženosť rizík, ktoré ju obklopujú.

Dodali, že naďalej očakávajú, že ECB ponechá úrokové sadzby v nasledujúcich dvoch rokoch nezmenené a že v horizonte prognózy sa riziká prikláňajú skôr k zníženiu sadzieb než k ich zvyšovaniu.

Japonský jen v piatok v ázijskom obchodovaní klesol voči košu hlavných a sekundárnych mien, pričom po krátkej pauze z predchádzajúceho dňa obnovil straty voči americkému doláru a dosiahol týždenné minimum po tom, čo sa všeobecne očakávalo rozhodnutie Bank of Japan zvýšiť svoju referenčnú úrokovú sadzbu.

Japonský výbor pre menovú politiku jednomyseľne hlasoval za zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov na 0,75 %, čo je najvyššia úroveň od septembra 1995. Ide o druhé zvýšenie sadzieb v roku 2025 po predchádzajúcom zvýšení v januári.

Japonská centrálna banka uviedla, že reálne úrokové sadzby by mali zostať nízke, čo viedlo trhy k tomu, aby neskôr v priebehu dňa čakali na ďalšie objasnenie od guvernéra Kazua Uedu, či centrálna banka má v úmysle pokračovať vo zvyšovaní sadzieb aj v budúcom roku.

Prehľad cien

• Japonský jen dnes: Dolár voči jenu vzrástol o 0,45 % na 156,18, čo je najvyššia úroveň od 10. decembra, z otváracej úrovne 155,46. Minimum relácie bolo zaznamenané na úrovni 155,45.

• Vo štvrtok sa jen obchodoval s rastom 0,1 % voči doláru po strate 0,6 % z predchádzajúceho dňa uprostred korekčných pohybov a výberu ziskov z dvojtýždňového maxima blízko 154,39.

Bank of Japan

Na záver svojho posledného zasadnutia o menovej politike v roku 2025 zvýšila Bank of Japan v piatok svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 0,75 %, čo je najvyššia úroveň od septembra 1995, v súlade s očakávaniami trhu. Ide o druhý krok japonskej centrálnej banky k sprísneniu úrokovej sadzby v tomto roku.

Rozhodnutie jednomyseľne schválili členovia výboru pre menovú politiku a odráža pokračovanie postupnej normalizácie menovej politiky Japonska po desaťročiach takmer nulových úrokových sadzieb.

Aktualizácie pravidiel

Vo svojom vyhlásení o politike Bank of Japan uviedla, že na základe nedávnych údajov a prieskumov je vysoká pravdepodobnosť, že mechanizmus mierneho a synchronizovaného rastu miezd a inflácie bude pokračovať.

Centrálna banka dodala, že vzhľadom na extrémne nízku úroveň reálnych úrokových sadzieb bude naďalej zvyšovať ich, ak sa naplnia jej ekonomické a cenové výhľady.

Banka tiež poznamenala, že napriek oslabeniu ekonomiky pravdepodobne zostanú zisky spoločností silné a očakáva sa, že spoločnosti budú pokračovať vo zvyšovaní miezd až do roku 2026.

Ďalej uviedla, že mierny cyklus mzdovo-cien bude veľmi pravdepodobne pretrvávať a že pravdepodobnosť, že základná inflácia dosiahne cieľovú hodnotu 2 %, sa zvyšuje.

Japonské úrokové sadzby

• Po zasadnutí zostali trhové ceny ďalšieho zvýšenia sadzieb o 25 bázických bodov zo strany Bank of Japan na januárovom zasadnutí pod úrovňou 20 %.

• Investori budú naďalej sledovať nadchádzajúce údaje o inflácii, nezamestnanosti a mzdách v Japonsku, aby prehodnotili tieto očakávania.

Kazuo Ueda

Guvernér Bank of Japan Kazuo Ueda by mal dnes neskôr prehovoriť k výsledkom zasadnutia o menovej politike a očakáva sa, že jeho vyjadrenia poskytnú silnejšie signály o budúcom smerovaní menovej normalizácie a zvyšovania úrokových sadzieb do roku 2026.

Názory a analýzy

• Šigeto Nagai, vedúci oddelenia japonskej ekonomiky v spoločnosti Oxford Economics, uviedol, že banka pravdepodobne opäť zvýši svoju úrokovú sadzbu okolo polovice roka 2026 a po tomto poslednom zvýšení dosiahne konečnú úroveň 1 %.

• Nagai definuje terminálnu alebo neutrálnu úrokovú sadzbu ako úroveň, ktorá vyvažuje infláciu a hospodársky rast, pričom ani neprehrieva ekonomiku, ani ju nadmerne nespomaluje.

• Varoval, že ďalšie zvyšovanie sadzieb zo strany Bank of Japan by mohlo vyvolať politické napätie, ak sa inflácia v prvej polovici roka 2026 plynulo zmierni smerom k cieľovej úrovni 2 %.

• Norihiro Yamaguchi, hlavný japonský ekonóm v Oxford Economics v Tokiu, povedal, že hoci guvernér Ueda pravdepodobne nebude explicitne diskutovať o neutrálnej sadzbe vzhľadom na doterajší postoj banky, očakáva sa, že zdôrazní, že na zmiernenie tlakov na znehodnotenie jenu môže byť potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb. V opačnom prípade by jen mohol ďalej oslabovať a výnosy dlhopisov by mohli klesnúť.

Zdá sa, že návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina u indického premiéra Narendru Modiho pred niečo vyše týždňom prebehla s prekvapivo malou pozornosťou mnohých geopolitických pozorovateľov. Je to pozoruhodné, pretože táto návšteva predstavuje jednu z najvýznamnejších rekalibrácií indicko-ruských vzťahov za posledné roky, ktorá spája rozšírenú obrannú spoluprácu, energetické záruky a silnú diplomatickú symboliku v čase, keď sa globálne zoskupenia menia nebývalým tempom.

Jadrom návštevy bola ratifikácia dohody o recipročnej výmene logistickej podpory (RELOS), ktorá nenápadne rozširuje vojenskú spoluprácu medzi Indiou a Ruskom o ruské arktické prístavy a Severnú námornú cestu (NSR).

Na polostrove Kola v tomto odľahlom regióne sa nachádza približne polovica ruskej flotily ponoriek s balistickými raketami vyzbrojených jadrovými zbraňami, vrátane 12 strategických ponoriek nesúcich až 192 balistických rakiet schopných niesť jadrové náboje, okrem desiatok ďalších jadrových ponoriek vybavených strelami s plochou dráhou letu a špeciálnymi schopnosťami. Arktída v skutočnosti funguje ako ruská jadrová kapacita druhého úderu v prípade, že by boli jeho primárne jadrové sily na jeho území zničené.

Región je tiež kľúčovým testovacím miestom pre pokročilé zbraňové systémy vrátane hypersonických rakiet, torpéd na jadrový pohon a riadených striel. Ruská štátna jadrová spoločnosť Rosatom prevádzkuje aj jadrové energetické zariadenia v Arktíde, čím sa ďalej prehlbuje ruská jadrová stopa v regióne.

Okrem jadrových aktív sa v ruskej Arktíde nachádzajú jedny z najväčších nevyužitých zásob ropy, plynu a kritických nerastov na svete. Odhady naznačujú, že región má viac ako 35,7 bilióna kubických metrov zemného plynu a viac ako 2,3 miliardy metrických ton ropy a kondenzátov, ktoré sa prevažne sústreďujú na polostrovoch Jamal a Gydan južne od Karského mora. Oblasť obsahuje aj rozsiahle ložiská niklu, kobaltu a prvkov vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre moderný priemysel.

Pre Kremeľ nie je využívanie týchto zdrojov len ekonomickou nevyhnutnosťou, ale strategickou prioritou, keďže príjmy z arktických energetických projektov podporujú financovanie modernizácie ruskej armády a jej schopnosť odolávať západným sankciám.

V rámci dohody RELOS môžu ozbrojené sily oboch krajín využívať vzájomne základne, prístavy a letiská na dopĺňanie paliva, opravy, dopĺňanie zásob a údržbu. Dohoda sa vzťahuje aj na spoločné cvičenia, výcvikové misie, humanitárnu pomoc a odstraňovanie následkov katastrof. Jej strategické dôsledky však ďaleko presahujú tieto formálne ustanovenia.

Dohoda Indii umožňuje jej vojnovým lodiam dopĺňať palivo a zásoby v ruských prístavoch, ako sú Murmansk a Vladivostok, čím sa Novému Dillí v podstate poskytuje oporný bod pozdĺž Severnej námornej trasy. Tento koridor by mohol skrátiť prepravné vzdialenosti medzi Európou a Áziou približne o 40 %, čím by sa zvýšila efektivita obchodu aj dosah námorníctva.

V praxi prístup k ruským zariadeniam umožňuje indickým silám udržiavať predsunuté nasadenia bez toho, aby sa museli spoliehať výlučne na západných partnerov. Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS sa indické sily ešte pred touto dohodou zúčastnili vojenských cvičení ZAPAD vedených Ruskom od 12. do 16. septembra po boku Bieloruska. Tieto cvičenia údajne po prvýkrát zahŕňali simulácie použitia taktických jadrových zbraní.

Dohoda RELOS symbolicky integruje Indiu do ruského arktického projektu, čím signalizuje vstup Nového Dillí ako hráča v arktickej geopolitike a rozširuje jeho vplyv do regiónu, ktorý bol dlho ústredným bodom strategických ambícií Moskvy.

Na druhej strane, recipročný prístup k indickým základniam a zariadeniam poskytuje Rusku spoľahlivú prítomnosť v Indickom oceáne, oblasti, kde sa Moskva dlhodobo snaží rozšíriť svoju námornú prítomnosť, ale chýbajú jej spoľahliví partneri. Schopnosť tankovať a opravovať v indických prístavoch posilňuje schopnosť Ruska premietať silu v celom Indo-Pacifiku a aktívnejšie sa zúčastňovať na spoločných vojenských cvičeniach.

Z politického hľadiska dodáva indická spolupráca s Ruskom v Arktíde legitimitu regionálnym ambíciám Moskvy a vysiela širší signál, že Kremeľ nie je izolovaný napriek eskalujúcim západným sankciám. Užšia spolupráca s Indiou tiež otvára kanály na predaj arktických uhľovodíkov a nerastov ázijským kupcom a zároveň posilňuje Severnú námornú trasu ako budúcu obchodnú tepnu pre Rusko.

Z vojenského hľadiska dohoda prehlbuje ofenzívnu a obrannú interoperabilitu medzi oboma mocnosťami a integruje Rusko do širšej indickej logistickej podpornej siete, čím zabezpečuje väčšiu operačnú flexibilitu pre ruské námorné prostriedky. Strategicky upevnenie väzieb s Indiou pomáha Moskve čeliť snahám Západu o obmedzenie jej vplyvu a zabezpečuje si významného ázijského partnera ochotného inštitucionalizovať obrannú spoluprácu v čase, keď sa možnosti Ruska inde zužujú.

V blízkej budúcnosti môže byť jedným z najbezprostrednejších prínosov pre Putina implicitné uistenie od Modiho, že kľúčový energetický vzťah medzi oboma krajinami zostáva nedotknutý napriek rastúcemu tlaku Západu.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa India stala jedným z najväčších odberateľov ruskej ropy, hneď po Číne. V roku 2024 Rusko dodalo približne 36 % celkového dovozu ropy do Indie, čo predstavuje približne 1,8 milióna barelov denne, za ceny výrazne nižšie ako globálne benchmarky.

Napriek tomu, že Spojené štáty zaviedli clá až do výšky 50 % na indický tovar s cieľom prinútiť Nové Dillí znížiť svoje nákupy, India si zachovala svoju závislosť od ruskej energie s argumentom, že lacné dodávky sú nevyhnutné pre jej rýchlo rastúcu ekonomiku. Počas svojej decembrovej návštevy Putin prisľúbil nepretržité dodávky paliva a označil Rusko za spoľahlivého dodávateľa ropy, plynu a uhlia.

V reakcii na to a po sprísnení sankcií s cieľom odradiť Indiu od využívania ruskej ropy a plynu Washington nedávno zintenzívnil svoje vlastné ponuky na dodávky energie Indii. Tieto kroky sú súčasťou širšieho úsilia o presadzovanie kľúčových prvkov „komplexného globálneho strategického partnerstva medzi USA a Indiou“, ktoré bolo načrtnuté počas stretnutí medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a premiérom Modim vo februári.

Tieto plány, ktoré odrážajú aspekty ruského prístupu k Indii, zahŕňajú vojenské komponenty formalizované prostredníctvom novej americko-indickej iniciatívy známej ako COMPACT, čo je skratka pre Catalyzing Opportunities for Military Partnership, Accelerated Commerce, and Technology for the 21st Century (Katalyzovanie príležitostí pre vojenské partnerstvo, zrýchlený obchod a technológie pre 21. storočie). Cieľom iniciatívy je rozšíriť predaj a koprodukciu obranného priemyslu s cieľom posilniť interoperabilitu a spoluprácu v oblasti priemyselnej obrany.

V širšej obchodnej oblasti si obe strany stanovili nový cieľ viac ako zdvojnásobiť bilaterálny obchod na 500 miliárd dolárov do roku 2030. Implementácia týchto rozsiahlych a prepojených dohôd však predstavuje ďalšiu veľkú výzvu Washingtonu v jeho snahe udržať Indiu v súlade so Spojenými štátmi. Hlboké vojenské, politické, ekonomické a energetické väzby Indie s Ruskom sa môžu ukázať ako mimoriadne ťažké narušiť.

Globálne ceny medi sa podľa správ agentúry Bloomberg obchodovali blízko zvýšených úrovní uprostred pretrvávajúcich obáv z obmedzenej ponuky a rastúceho dopytu zo strany priemyselného a energetického sektora.

Podľa najnovších údajov sa ceny medi na Londýnskej burze kovov (London Metal Exchange) len málo zmenili, pričom červený kov sa v rannom obchodovaní držal na úrovni blízko 11 727,50 USD za metrickú tonu, keďže ceny sa v porovnaní s predchádzajúcimi obchodnými dňami stabilizovali napriek väčšej volatilite trhu.

Údaje o futures kontraktoch na burze COMEX ukázali pokles objemov obchodov a mierny pokles otvorených pozícií, čo odráža zníženú aktivitu na trhu v porovnaní s poslednými obchodnými seansami, zatiaľ čo investori naďalej sledujú dynamiku globálnej ponuky a dopytu.

Ceny zostávajú blízko historických maxím, pričom sa v posledných obchodných rokovaniach priblížili k hranici 12 000 dolárov za tonu, čo je spôsobené silnejším globálnym dopytom – najmä zo sektorov digitálnej transformácie a obnoviteľných zdrojov energie – spolu s obavami investorov z hromadenia zásob a znižovania ponuky.

Agentúra Bloomberg tiež informovala, že vyššie ceny medi podporujú výkonnosť európskych akcií ťažobných spoločností, ktoré sú na ceste k jednému z najsilnejších rokov od roku 2016, a to vďaka rastu tohto kľúčového kovu. Meď naďalej priťahuje pozornosť globálneho trhu ako hlavný ukazovateľ ekonomického zdravia a priemyselného dopytu vzhľadom na jej rozsiahle využitie v oblasti elektriny, infraštruktúry, elektrických vozidiel a dátových centier, vďaka čomu jej cenové pohyby ovplyvňujú širšie trhy s komoditami a kovmi.