Japonský jen vo štvrtok v ázijskom obchodovaní klesol voči košu hlavných a vedľajších mien, čím prehĺbil svoje straty voči americkému doláru už druhý deň po sebe a dosiahol týždenné minimum. K tomuto kroku došlo v čase, keď investori naďalej uprednostňovali americkú menu po tom, čo zápisnica zo zasadnutia Federálneho rezervného systému ukázala, že tvorcovia politík sa neponáhľajú so znižovaním úrokových sadzieb.

Americký prezident Donald Trump oznámil projekty v hodnote 36 miliárd dolárov ako prvé kolo investícií v rámci japonského záväzku investovať v Spojených štátoch 550 miliárd dolárov v rámci najnovšej obchodnej dohody medzi oboma krajinami.

Prehľad cien

• Kurz japonského jenu dnes: Dolár voči jenu vzrástol o 0,35 % na 155,29 ¥, čo je najvyššia úroveň od 10. februára, z otváracej úrovne 154,76 ¥. Pár zaznamenal relačné minimum na úrovni 154,62 ¥.

• Jen ukončil stredajšie obchodovanie o 1,0 % nižšie voči doláru, čo predstavuje druhú stratu za tri dni, pod tlakom zápisníc zo zasadnutí Federálneho rezervného systému.

Americký dolár

Dolárový index vo štvrtok vzrástol o 0,1 %, čím si udržal zisky štvrtýkrát po sebe a dosiahol dvojtýždňové maximum 97,78 bodu, čo odráža pokračujúcu silu americkej meny voči košu svetových mien.

Zápisnica z posledného zasadnutia Federálneho rezervného systému, ktoré sa konalo 27. – 28. januára, ukázala rozdielne názory medzi tvorcami politík na vhodný smer vývoja úrokových sadzieb v USA. Zápisnica tiež naznačila, že nastupujúci predseda Fedu, ktorý by sa mal ujať úradu v máji, by mohol čeliť problémom pri presadzovaní akéhokoľvek zníženia sadzieb.

Zo zápisnice ďalej vyplýva, že niektorí členovia očakávajú, že rast produktivity pomôže zmierniť inflačné tlaky, zatiaľ čo „väčšina účastníkov“ varovala, že cesta k nižšej inflácii môže byť pomalá a nerovnomerná. Niektorí dokonca naznačili možnosť opätovného zvýšenia úrokových sadzieb, ak inflácia zostane nad cieľovou úrovňou.

Po zverejnení zápisnice a podľa nástroja CME FedWatch sa očakávania zachovania nezmenených úrokových sadzieb v USA na marcovom zasadnutí zvýšili z 90 % na 95 %, zatiaľ čo očakávania zníženia sadzieb o 25 bázických bodov klesli z 10 % na 5 %.

Investičné výdavky

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa oznámila spustenie projektov v hodnote 36 miliárd dolárov, ktoré predstavujú prvú tranžu z investičného balíka Japonska v Spojených štátoch v hodnote 550 miliárd dolárov.

Cieľom tohto kroku je posilniť hospodársku spoluprácu medzi oboma krajinami a podporiť japonské investície v strategických sektoroch na americkom trhu.

Názory a analýzy

• Chris Turner, vedúci globálneho výskumu v spoločnosti ING, uviedol, že priame japonské investície do Spojených štátov budú tento rok kľúčovým faktorom, ktorý treba sledovať, čo ešte viac komplikuje už aj tak zmiešaný výhľad páru dolár/jen.

• Turner dodal, že kľúčovou otázkou pre menové trhy je, či tieto investície vygenerujú toky podporujúce dolár, alebo či sa Japonsko bude spoliehať na svoje devízové rezervy na podporu nových dolárových úverov a vyhne sa tlaku na jen, pričom poznamenal, že druhý z nich sa javí ako preferovaný výsledok Tokia.

Japonské úrokové sadzby

• Trhové oceňovanie zvýšenia úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu zo strany Bank of Japan na jej marcovom zasadnutí zostáva pod úrovňou 10 %.

• Cena za zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu na aprílovom zasadnutí je v súčasnosti okolo 50 %.

• Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Reuters by Bank of Japan mohla do septembra zvýšiť úrokové sadzby na 1 %.

• Investori čakajú na ďalšie údaje o inflácii, zamestnanosti a mzdách v Japonsku, aby mohli tieto očakávania prehodnotiť.

Ceny ropy počas stredajšej obchodnej seansy vzrástli o viac ako 4 % uprostred rastúcich obáv z možného vypuknutia konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Dvojdňové mierové rozhovory v Ženeve medzi Ruskom a Ukrajinou sa skončili s malým pokrokom, keďže ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu z marenia úsilia pod vedením USA o ukončenie vojny.

Americká vláda oznámila, že Irán nesplnil jej kľúčové požiadavky stanovené počas jadrových rokovaní.

Americký viceprezident J. D. Vance vyhlásil, že prezident Donald Trump si ponecháva právo použiť silu, ak sa diplomacii nepodarí zastaviť iránsky jadrový program.

Aprílové futures kontrakty na ropu Brent vzrástli o 4,35 %, čiže o 2,93 USD, a uzavreli na úrovni 70,35 USD za barel.

Medzitým marcové futures kontrakty na americkú ropu na burze Nymex vzrástli o 4,59 %, čiže o 2,86 USD, a uzavreli na úrovni 65,19 USD za barel.

Zápisnica z januárového zasadnutia amerického Federálneho rezervného systému odhalila rozdielne názory predstaviteľov na budúci vývoj úrokových sadzieb, keďže naznačila, že ďalšie znižovanie by sa mohlo nateraz pozastaviť s možnosťou jeho obnovenia neskôr v tomto roku, ak to trajektória inflácie dovolí.

Hoci rozhodnutie ponechať referenčnú úrokovú sadzbu nezmenenú získalo relatívne širokú podporu, cesta vpred sa zdala byť menej jasná, keďže členovia boli rozdelení medzi prioritou boja proti inflácii a podporou trhu práce, vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia zverejneného v stredu 27. – 28. januára.

V zhrnutí stretnutia sa uvádza: „Pri posudzovaní výhľadu menovej politiky viacerí účastníci poznamenali, že ďalšie zníženie cieľového rozpätia úrokovej sadzby federálnych fondov by bolo pravdepodobne vhodné, ak by inflácia naďalej klesala v súlade s ich očakávaniami.“

Účastníci sa však rozchádzali v názore na vhodné smerovanie politiky a diskutovali o tom, či by sa mal klásť väčší dôraz na obmedzenie inflácie alebo na podporu trhu práce.

V zápisnici sa ďalej uvádza: „Niektorí účastníci uviedli, že by pravdepodobne bolo vhodné ponechať úrokovú sadzbu na jej súčasnej úrovni určitý čas, kým výbor starostlivo posúdi prichádzajúce údaje, a viacerí usúdili, že ďalšie uvoľňovanie menovej politiky nemusí byť opodstatnené, kým nebudú k dispozícii jasnejšie dôkazy o tom, že proces dezinflácie sa obnovil na pevných základoch.“

Niektorí predstavitelia tiež diskutovali o možnosti opätovného zvýšenia sadzieb a vyzvali, aby vyhlásenie po stretnutí odrážalo „obojstranný opis budúcich politických rozhodnutí“.

Takéto znenie by odrážalo „možnosť, že úpravy cieľového rozpätia úrokovej sadzby federálnych fondov smerom nahor by mohli byť vhodné, ak by inflácia zostala nad cieľovou úrovňou“.

Federálny rezervný systém predtým znížil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o tri štvrtiny percentuálneho bodu prostredníctvom troch po sebe nasledujúcich znížení v septembri, októbri a decembri, čím sa hlavná úroková sadzba dostala do rozpätia medzi 3,5 % a 3,75 %.

Toto stretnutie bolo prvým v rámci novej hlasovacej konfigurácie prezidentov regionálnych bánk, vrátane prezidentky Fedu v Dallase Lorie Loganovej a prezidentky Fedu v Clevelande Beth Hammackovej, ktoré obe verejne vyhlásili, že Fed by mal ponechať politiku nezmenenú dlhší čas, pričom argumentovali, že inflácia zostáva pretrvávajúcou hrozbou a mala by zostať ústredným bodom. Všetci guvernéri a 19 prezidentov regionálnych bánk sa zúčastňujú stretnutí, ale iba 12 má hlasovacie právo.

Keďže vo výbore už existujú ideologické rozdiely, rozkol by sa mohol prehĺbiť, ak bude za ďalšieho predsedu Fedu potvrdený bývalý guvernér Kevin Warsh. Warsh vyjadril podporu zníženiu sadzieb, pričom tento postoj zdieľajú aj súčasní guvernéri Steven Miran a Christopher Waller. Waller aj Miran na januárovom zasadnutí nesúhlasili a uprednostnili ďalšie zníženie o štvrť percentuálneho bodu. Funkčné obdobie súčasného predsedu Jeromea Powella sa vyčerpá v máji.

V zápisnici sa účastníci neidentifikujú menom, namiesto toho sa používajú opisy ako „niektorí“, „niekoľko“ a „mnohí“ a na charakterizáciu určitých názorov sa v nej uvádzajú dve zriedkavé zmienky o „prevažnej väčšine“.

Účastníci celkovo očakávali, že inflácia v priebehu roka klesne, „hoci tempo a načasovanie tohto poklesu zostali neisté“. Diskutovali aj o vplyve ciel na ceny a predpokladali, že tieto účinky budú postupne v priebehu roka slabnúť.

V zápisnici sa uvádzalo: „Väčšina účastníkov upozornila, že pokrok smerom k dosiahnutiu 2 % cieľa výboru by mohol byť pomalší a nerovnomernejší, ako sa všeobecne očakávalo, a riziko, že inflácia zostane dlhšie nad cieľom, považovala za významné.“

Počas zasadnutia Federálny výbor pre otvorený trh upravil niektoré formulácie vo svojom vyhlásení a poznamenal, že riziká súvisiace s infláciou a trhom práce sa stali vyváženejšími, čím sa zmiernili predchádzajúce obavy týkajúce sa pracovných podmienok.

Od zasadnutia boli údaje o trhu práce zmiešané, pričom naznačovali ďalšie spomalenie tvorby pracovných miest v súkromnom sektore a obmedzený rast sa prevažne sústredil v sektore zdravotníctva. Miera nezamestnanosti však v januári klesla na 4,3 %, zatiaľ čo rast počtu pracovných miest mimo poľnohospodárstva bol silnejší, ako sa očakávalo.

Pokiaľ ide o infláciu, index výdavkov na osobnú spotrebu – preferovaný ukazovateľ Fedu – zostal uviaznutý v blízkosti 3 %. Správa zverejnená minulý týždeň však ukázala, že index spotrebiteľských cien bez potravín a energií klesol na najnižšiu úroveň za takmer päť rokov.

Obchodníci s futures kontraktmi v súčasnosti považujú jún za najpravdepodobnejší čas pre ďalšie zníženie sadzieb s možnosťou ďalšieho zníženia v septembri alebo októbri, uvádza nástroj FedWatch spoločnosti CME Group.

Prvé kolo udeľovania licencií na ropu v Líbyi od zvrhnutia zosnulého vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011 znamenalo pozoruhodný návrat – alebo expanziu – významných západných ropných spoločností, čo sa pre Tripolis považovalo za významný úspech. V rámci plánu Národnej ropnej korporácie zvýšiť produkciu na dva milióny barelov denne do roku 2028 Líbya minulý rok oznámila ponuku 22 blokov na pevnine a na mori v prvom kole ponúk.

Medzi najvýznamnejších víťazov patrila americká spoločnosť Chevron, ktorej bola udelená oblasť 106 v ropne bohatej panve Sirte, čo znamenalo jej návrat do krajiny po 16-ročnej prestávke. Nové koncesie získali aj ďalšie významné západné spoločnosti vrátane talianskej spoločnosti ENI, španielskeho Repsolu, maďarskej skupiny MOL a spoločnosti QatarEnergy. Kľúčovou otázkou však zostáva: signalizuje to začiatok novej kapitoly pre Líbyu, alebo je to len prchavý moment optimizmu?

Optimizmus nie je len rozsah pôsobenia západných spoločností v Líbyi, ale aj povaha týchto firiem. Ropný a plynárenský sektor zaujíma v globálnom obchode jedinečné postavenie, keďže spoločnostiam pôsobiacim v zahraničí sa často udeľuje značná operačná autonómia – z právneho hľadiska do istej miery porovnateľná s veľvyslanectvámi, ktoré sa považujú za suverénne územie bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

Podľa medzinárodného práva môžu zahraničné ropné a plynárenské spoločnosti nasadiť vhodný bezpečnostný personál a infraštruktúru na ochranu svojich investícií, pod podmienkou schválenia hostiteľskou vládou, ktoré sa zvyčajne udeľuje. V dôsledku toho môže byť postupné rozširovanie prítomnosti veľkých ropných spoločností jedným z najúčinnejších nástrojov na budovanie politického vplyvu v cudzom štáte.

Britská Východoindická spoločnosť sa často uvádza ako skorý a významný príklad tohto modelu. Založená v roku 1600, rozšírila britský vplyv na rozsiahle časti Ázie počas takmer 300 rokov, vrátane Indie a Hongkongu, pričom ju v jednom momente podporovali britské bezpečnostné sily s približne 260 000 mužmi. Jej expanzia bola samofinancovaná z komerčných ziskov – model, ktorý sa niektoré západné mocnosti snažia replikovať v moderných formách aj inde.

V posledných rokoch viedli veľké západné ropné a plynárenské spoločnosti úsilie USA a Európy o obnovenie vplyvu na Blízkom východe, najmä po tom, čo Spojené štáty v roku 2018 jednostranne odstúpili od iránskej jadrovej dohody (Spoločný komplexný akčný plán). Toto odstúpenie vytvorilo priestor pre Čínu a Rusko na rozšírenie ich pôsobenia prostredníctvom Iránu a v rámci toho, čo sa často označuje ako „šiitský polmesiac“, ktorý zahŕňa Irak, Sýriu a Libanon a siaha až k bývalým západným spojencom, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.

Počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa sa zintenzívnil tlak na Irán, nepriamo zameraný aj na Čínu aj Rusko. Ďalším faktorom bola strata ruských dodávok ropy a plynu do Európy po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, čo posilnilo potrebu nových príležitostí na prieskum a rozvoj na Blízkom východe.

V tomto úsilí stoja spoločnosti ako Chevron, ConocoPhillips a ExxonMobil zo Spojených štátov, BP a Shell zo Spojeného kráľovstva, TotalEnergies z Francúzska, ENI z Talianska a Repsol zo Španielska. Účasť spoločnosti QatarEnergy v konzorciu so spoločnosťou ENI v Líbyi zdôrazňuje potenciálnu úlohu krajiny ako kľúčového dodávateľa skvapalneného zemného plynu do Európy v období po vojne na Ukrajine, najmä vzhľadom na jej označenie za hlavného spojenca mimo NATO.

Napriek prebiehajúcemu občianskemu konfliktu od roku 2011 si Líbya udržiava značný ropný a plynový potenciál. Pred pádom Kaddáfího sa produkcia pohybovala okolo 1,65 milióna barelov denne vysokokvalitnej ľahkej ropy, ktorá je vyhľadávaná na trhoch v Stredomorí a severozápadnej Európe. Krajina má tiež najväčšie preukázané zásoby ropy v Afrike, odhadované na približne 48 miliárd barelov.

Pred Kaddáfího odstránením produkcia rástla v porovnaní s približne 1,4 miliónmi barelov denne v roku 2000, hoci stále pod vrcholom z konca 60. rokov 20. storočia, ktorý presiahol 3 milióny barelov denne. V tom čase Národná ropná spoločnosť plánovala zaviesť techniky vylepšenej ťažby ropy na zvýšenie produkcie zo zrelých polí s očakávaním zvýšenia kapacity o približne 775 000 barelov denne.

Počas vrcholu občianskej vojny sa produkcia prepadla na približne 20 000 barelov denne. Hoci sa produkcia odvtedy zotavila na približne 1,3 milióna barelov denne – čo je najvyššia úroveň od polovice roka 2013 – politicky motivované odstávky občas znížili produkciu tesne nad 500 000 barelov denne.

Líbya tiež plánuje rozšíriť produkciu zemného plynu, aby sa do začiatku 30. rokov 21. storočia stala významným dodávateľom do Európy, s cieľom dosiahnuť produkciu približne jednej miliardy štandardných kubických stôp denne a so začiatkom ťažby bridlicového plynu v druhej polovici tohto roka.

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že rastúca prítomnosť významných západných spoločností v Líbyi by mohla časom pomôcť podporiť širší mierový proces, najmä preto, že priťahuje väčšiu politickú pozornosť Washingtonu, Londýna, Paríža a Bruselu. Základná príčina opakovaných zastavení dodávok ropy od roku 2020 však zostáva nevyriešená.

Poľný maršal Chalífa Haftar, veliteľ Líbyjskej národnej armády, spojil dohodu o prímerí z 18. septembra 2020 s vládou národnej jednoty uznanou OSN s dlhodobým riešením rozdelenia príjmov z ropy. Navrhol vytvorenie spoločného technického výboru na dohľad nad príjmami z ropy, zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zdrojov, monitorovanie implementácie dohody a prípravu jednotného rozpočtu, ktorý bude riešiť potreby všetkých strán, pričom Centrálna banka Líbye bude povinná bezodkladne vykonať schválené platby.

Žiadna z týchto dohôd však nebola implementovaná a v súčasnosti neprebiehajú žiadne seriózne rokovania o ich riešení. Hoci rozšírené západné ekonomické záujmy môžu nakoniec takéto reformy podporiť, dlhodobá stabilita Líbye zostane neistá, pokiaľ sa zásadne nevyriešia základné politické a finančné spory.