Japonský jen vo štvrtok na ázijských trhoch posilnil a druhý deň po sebe si tak udržal rast voči americkému doláru. Toto oživenie len ešte viac vzdialilo od dvojtýždňového minima, a to vďaka obnoveným nákupom na nižších úrovniach a komentárom japonských predstaviteľov týkajúcim sa výkonnosti meny na devízovom trhu.

Očakávania možného zvýšenia úrokových sadzieb zo strany Bank of Japan v júli sa zvýšili po zverejnení silných ekonomických údajov z Tokia z minulého týždňa. Trhy teraz čakajú na ďalšie ukazovatele inflácie, miezd a nezamestnanosti v tretej najväčšej ekonomike sveta.

Cena

Pár USD/JPY vo štvrtok klesol o 0,4 % na 145,75 ¥, čo je pokles z otváracej úrovne 146,30 ¥ v daný deň, po tom, čo dosiahol relačné maximum 146,32 ¥.

V stredu sa jen ustálil o 0,3 % voči doláru – čo bol jeho prvý zisk za tri dni – a zotavil sa z dvojtýždňového minima 147,18 jenu.

Komentár japonských úradov

Masatsugu Asakawa, bývalý japonský diplomat pre menové záležitosti, pre agentúru Reuters povedal, že Japonsko pravdepodobne nebude čeliť tlaku USA na úmyselné posilnenie jenu, a to aj napriek kritike prezidenta Donalda Trumpa týkajúcej sa veľkého obchodného prebytku krajiny s USA.

Asakawa zdôraznil, že status dolára ako globálnej rezervnej meny zostáva silný. Po Trumpovom oznámení z 2. apríla o rozsiahlych „recipročných“ clách sa však stal zraniteľnejším voči predajnému tlaku.

V rozhovore v stredu večer Asakawa povedal, že slabší dolár by mohol zrýchliť infláciu v Spojených štátoch – riziko, o ktorom si je podľa neho minister financií Scott Bessent dobre vedomý.

Dodal, že podľa jeho vedomostí neexistujú žiadne konkrétne rokovania o mene medzi Bessentom a japonským ministrom financií Katsunobuom Katom v kontexte prebiehajúcich obchodných rokovaní.

Asakawa tiež poznamenal, že predpovedať výsledok bilaterálnych obchodných rokovaní je stále ťažké, najmä preto, že Trump prejavil malý záujem o úsilie Japonska o zabezpečenie výnimiek z automobilových ciel.

Výhľad úrokových sadzieb

Údaje z Tokia z minulého týždňa ukázali, že výdavky domácností v Japonsku v máji medziročne vzrástli o 4,7 % – čo je najrýchlejšie tempo od augusta 2022. To výrazne prekonalo očakávania trhu o 1,3 % náraste po 0,1 % poklese v apríli.

V nadväznosti na silné údaje o výdavkoch sa trhové ocenenie zvýšenia úrokových sadzieb o 25 bázických bodov zo strany Bank of Japan v júli zvýšilo zo 40 % na 45 %.

Investori teraz očakávajú nadchádzajúce zverejnenia o inflácii, mzdách a nezamestnanosti, aby si lepšie ujasnili svoje očakávania týkajúce sa júlového rozhodnutia o menovej politike.

Americké akciové indexy počas stredajšej obchodnej seansy vzrástli a udržali si svoje zisky aj po zverejnení zápisnice zo zasadnutia Federálneho rezervného systému. Index Nasdaq Composite dosiahol nové historické maximum, pričom zisky na širšom trhu viedla spoločnosť Nvidia.

Prezident Donald Trump v utorok rozšíril rozsah svojej globálnej obchodnej vojny oznámením 50-percentného cla na dovoz medi z USA a dodal, že čoskoro budú nasledovať dlho hrozivé clá na polovodiče a liečivá.

Toto oznámenie prišlo deň po tom, čo Trump uvalil vysoké clá na 14 hlavných obchodných partnerov vrátane Južnej Kórey a Japonska – dvoch najväčších dodávateľov do Spojených štátov. Taktiež obnovil svoju hrozbu zavedením 10 % ciel na dovoz z Brazílie, Indie a ďalších krajín BRICS.

Trump zároveň zintenzívnil kritiku predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella a vyzval na jeho okamžitú rezignáciu.

Zápisnica z júnového zasadnutia Federálneho rezervného systému odhalila rozpor medzi predstaviteľmi v otázke, ako agresívne by sa mali úrokové sadzby znižovať, a to uprostred obáv z inflácie spôsobenej clami oproti známkam slabosti trhu práce a pokračujúcej hospodárskej sily.

Zápisnica zo stretnutia zo 17. a 18. júna, zverejnená v stredu, ukázala, že tvorcovia politík si v otázke budúcich zmien sadzieb do značnej miery zachovávajú vyčkávací prístup. Stretnutie sa skončilo jednomyseľným rozhodnutím ponechať sadzbu federálnych fondov v rozmedzí 4,25 % až 4,5 %, kde zostáva od decembra 2024.

Pri zatváraní obchodov sa priemyselný index Dow Jones zvýšil o 0,5 % (217 bodov) na 44 458 bodov po tom, čo dosiahol maximum 44 556 a minimum 44 225.

Širší index S&P 500 získal 0,6 % (37 bodov) na 6 263, pričom sa počas obchodovania obchodoval v rozmedzí od 6 269 do 6 231.

Index Nasdaq Composite vzrástol o 0,9 % (193 bodov) na 20 611 bodov, čím dosiahol nový rekord s denným maximom 20 645 bodov a minimom 20 486 bodov.

Ceny sóje počas stredajšej obchodnej seansy na Chicagskej burze klesli, keďže obchodníci očakávali kľúčovú správu amerického ministerstva poľnohospodárstva, pričom očakávania poukazovali na vyššie zásoby obilia.

Futures kontrakty na sóju v blízkosti zaznamenali v stredu straty v rozmedzí od 5 do 8 centov. Podľa cmdtyView klesla priemerná cena sóje v hotovosti v krajine o 8 centov na 9,73 USD za bušel.

Na trhu s vedľajšími produktmi klesli futures kontrakty na sójovú múčku o 1,20 USD za tonu, zatiaľ čo ceny sójového oleja klesli o 56 na 73 bodov. Okrem toho bolo cez noc vydaných ďalších 139 dodacích oznámení o júlových kontraktoch na sójovú múčku, čím sa celkový počet dodávok v tomto mesiaci dosiahol 4 047 kontraktov.

Keďže trhy očakávajú piatkové správy USDA, analytici predpovedajú nárast konečných zásob sóje zo starej úrody o 10 miliónov bušlov, čím sa celkové zásoby zvýšia na 360 miliónov bušlov.

Prieskum agentúry Bloomberg naznačil, že obchodníci očakávajú pokles produkcie o 7 miliónov bušlov v dôsledku mierneho zníženia osiatej plochy, pričom celková produkcia dosiahne 4,333 miliardy bušlov.

Predpokladá sa, že konečné zásoby na sezónu 2025/2026 dosiahnu 302 miliónov bušlov, čo je o 7 miliónov viac ako júnový odhad USDA.

Kukurica

Futures kontrakty na kukuricu s dodaním v decembri vzrástli o 0,4 % a uzavreli obchodovanie na úrovni 4,15 USD za bušel.

Sójové bôby

Futures kontrakty na sóju s dodaním v novembri klesli o 1 % na úrovni 10,07 USD za bušel.

Pšenica

Futures kontrakty na pšenicu s dodaním v septembri klesli o menej ako 0,1 % a ustálili sa na úrovni 5,47 USD za bušel.

Ceny zlata počas stredajšej obchodnej seansy vzrástli, podporované stabilným americkým dolárom a zvýšeným zameraním trhu na prebiehajúci vývoj v obchode.

Americký prezident Donald Trump v utorok eskaloval svoju globálnu obchodnú vojnu oznámením 50 % cla na dovoz medi. Vyhlásil tiež, že čoskoro budú zavedené dlho hrozivé clá na polovodiče a liečivá.

Toto oznámenie nasledovalo po prudkom zvýšení ciel zameranom na 14 obchodných partnerov len deň predtým vrátane kľúčových dodávateľov Južnej Kórey a Japonska. Trump tiež zopakoval hrozby zavedenia 10 % cla na dovoz z Brazílie, Indie a ďalších krajín BRICS.

Trump zároveň obnovil kritiku predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella a opäť vyzval na jeho okamžitú rezignáciu.

Zápisnica z júnového zasadnutia Federálneho rezervného systému, zverejnená v stredu, odhalila rozdielne názory medzi tvorcami politík na to, ako agresívne by sa mali znižovať úrokové sadzby. Hoci pretrvávajú obavy z inflácie vyvolanej clami, objavili sa aj náznaky slabosti trhu práce a základnej ekonomickej odolnosti.

Stretnutie, ktoré sa konalo 17. – 18. júna, sa skončilo jednomyseľným rozhodnutím ponechať sadzbu federálnych fondov na úrovni 4,25 % – 4,5 %, čo je úroveň nezmenená od decembra 2024. Úradníci vo veľkej miere zachovali postoj „vyčkávacej mysle“, pokiaľ ide o budúce politické kroky.

Čo sa týka amerického dolára, dolárový index sa do 20:21 GMT ustálil na hodnote 97,5, pričom za daný rok dosiahol maximum 97,7 a minimum 97,4.

Na komoditných trhoch vzrástla spotová cena zlata do 20:23 GMT o 0,2 % na 3 324,20 USD za uncu.